O stave cyklistickej infraštruktúry a úspechoch Slovenska v rámci podpory cyklodopravy sme hovorili s DANOM KOLLÁROM, prezidentom občianskeho združenia Cyklokoalícia.
Ako pristupuje EÚ k potrebe podporovať cyklodopravu a aký potenciál majú eurofondy pomáhať pri budovaní cykloinfraštruktúry na Slovensku?
Postoj Európskej únie k podpore cyklodopravy je jednoznačný, najmä v kontexte Európskej zelenej dohody, čo podčiarkuje aj nový európsky Rámec mestskej mobility. Cyklodopravná infraštruktúra tak bude podporovaná v rámci Plánu obnovy a odolnosti, ako aj Operačného programu Slovensko, čo predstavuje ďalší obrovský impulz pre rozvoj cyklodopravy na Slovensku.
S akými najväčšími problémami sa v súčasnosti cyklodoprava u nás pasuje a kde vidíte ich riešenia?
Celkovo v oblasti dopravy sa Slovensku na ceste k udržateľnosti veľmi nedarí napĺňať stanovené ciele. Cyklodoprava, žiaľ, nie je výnimkou. Tým najvýraznejším nedostatkom je práve chýbajúca cyklistická infraštruktúra, pri ktorej výstavbe hrajú eurofondy celkom kľúčovú rolu. Jedným dychom však dodávame, že len peniaze problém nevyriešia – je dôležité, aby boli použité na efektívne a kvalitné projekty. Zároveň musí mať dobré nastavenie finančných mechanizmov aj výrazný motivačný efekt pre samosprávy, ktoré zatiaľ rozvoj cyklodopravy medzi priority nezaraďujú. Bez toho sa štátu definovaný 10-percentný podiel cyklodopravy dosiahnuť nepodarí.
V minulosti ste povedali, že využívanie eurofondov na cyklodopravu na Slovensku nie je veľmi efektívne. Ako to je v končiacom programovom období?
Podpora cyklodopravy v končiacom programovom období by sa dala charakterizovať slovami neadresnosť či neefektívnosť. Hoci sa preinvestovali desiatky miliónov eur, veľká časť projektov bola skôr cykloturistického či rekreačného charakteru. Hoci sa prínos jednotlivých projektov či tzv. hodnota za peniaze v podstate nevyhodnocuje, dovolíme si tvrdiť, že k cieľu zvýšiť podiel cyklistickej dopravy na deľbe prepravnej práce na úkor automobilovej dopravy veľká časť podporených projektov ani napriek vysokým vynaloženým nákladom neprispievala takmer vôbec.
Ako sa javí nové programové obdobie z pohľadu možností podporiť projekty zamerané na rozvoj a modernizáciu cykloinfraštruktúry?
V novom programovom období sa počíta s podporou cyklodopravnej infraštruktúry najmä v tzv. Cieli politiky 2 – Zelenšia nízkouhlíková Európa. Tu by mala byť podpora v desiatkach miliónoch eur smerovaná primárne do miest a prímestských území, ktoré nie sú oprávnenými žiadateľmi v Pláne obnovy a odolnosti. Okrem toho by mala byť cyklodopravná infraštruktúra vytváraná aj pri výstavbe cestnej infraštruktúry, ktorá bude vznikať v rámci Cieľa politiky 3 – Prepojenejšia Európa, čo bola tiež jedna z našich požiadaviek počas pripomienkovania Partnerskej dohody. V menšom objeme sa očakáva aj podpora voľnočasovej cyklistickej infraštruktúry.
Popri novom programovom období je na stole Plán obnovy a odolnosti, v ktorom je na investície do cyklistickej dopravy do roku 2026 vyčlenených 105 miliónov eur. Tie budú z dôvodu rozdelenia týchto dvoch mechanizmov smerované do miest nad 20-tisíc obyvateľov a ich blízke okolie, pre ktoré zase nebudú v oblasti cyklodopravy určené eurofondy. Plán obnovy môže byť pre cyklodopravu na Slovensku zásadným impulzom, no doposiaľ celkom chýbala komunikácia zo strany ministerstva, ktorá by samosprávam umožnila pripraviť sa projektovo na tieto možnosti. Preto vidíme značné riziko neúspechu tohto mechanizmu. Výzva na predkladanie žiadostí mala byť otvorená do konca marca 2022, skutočný dátum zatiaľ nepoznáme.
Z tejto alokácie je zároveň 5 miliónov určených na vytváranie podmienok na parkovanie bicyklov na železničných staniciach. Ide o výbornú príležitosť zatraktívniť kombináciu týchto módov dopravy a pevne veríme, že ŽSR sa jej chopí a inšpiruje sa podobnými úspešnými programami zo zahraničia. Súčasný stav je na väčšine staníc nevyhovujúci a samosprávy pomenúvajú ako problém práve nemožnosť spolupráce so železničnou spoločnosťou.
Ako by mala vyzerať moderná cykloinfraštruktúra na Slovensku a ako sme od nej ďaleko?
Pri tvorbe cyklodopravnej infraštruktúry sa stačí inšpirovať v krajinách, kde cyklodoprava funguje. Základom je v každom meste základná sieť cyklotrás, ktoré by mali poskytovať určitú spojitosť, komfort jazdy a stupeň bezpečnosti – typicky ako zdvihnuté cyklo-pruhy pri vozovke či samostatné cyklotrasy mimo vozovky. Následne je vhodné takúto sieť rozširovať ďalej a pripájať postupne ďalšie blízke sídla.
Druhou, nemenej dôležitou súčasťou cykloinfraštruktúry, je plošné upokojenie dopravy na ostatných uliciach. Na Slovensku je častá mylná predstava verejnosti aj predstaviteľov samospráv o tom, že cyklisti by sa mali pohybovať iba na oddelených cyklotrasách a namaľované pruhy či jazda vo vozovke sú nevyhnutne nebezpečným riešením. V holandských mestách, známych vysokými číslami cyklistov, sa pritom viac ako tri štvrtiny ciest nachádzajú v zónach 30 s efektívne upokojenou dopravou. Práve potreba uvedomiť si reálny výskyt obyvateľov mesta, ktorí nežijú a nepracujú vždy priamo na cyklotrase, je kľúčom na dosiahnutie skutočne vysokého podielu cyklodopravy.
Akú investíciu by vybudovanie funkčnej a modernej cyklistickej infraštruktúry vyžadovalo?
Pred rokom sme na základe geografických modelov odhadli, že na vytvorenie tej investične náročnejšej časti, základnej siete cyklotrás v každom slovenskom meste a jeho blízkom okolí, potrebujeme postaviť zhruba 900 kilometrov cyklotrás, čo predstavuje zhruba 315 miliónov eur. Financie z eurofondov a Plánu obnovy tak môžu do dvoch tretín naplniť náš cieľ, pokiaľ sa použijú efektívne.
Koho úlohou je aktívne sa zasadzovať za podporu cyklodopravy?
Úloha vytvárať infraštruktúru leží na samosprávach, ministerstvá majú však v rukách formovanie finančných nástrojov, ktorými by mali mestá a obce motivovať k aktivite a nasmerovať ich uvažovanie o rozvoji infraštruktúry správnym smerom. Štát by mal zvyšovať odbornosť na strane samospráv, komunikovať s nimi o bariérach a tiež aktualizovať zastarané technické predpisy. Nevyhnutnosťou je tiež zabezpečenie spolupráce štátnych firiem, ako železnice či vodohospodári, ktoré vlastnia množstvo pozemkov vhodných na vedenie cyklotrás.
Ktoré slovenské mestá majú najrozvinutejšiu cykloinfraštruktúru a ktoré k tejto téme pristupujú najzodpovednejšie?
Počet aktívnych miest stále narastá, medzi lídrov aj v kontexte čerpania eurofondov môžeme zaradiť napríklad Malacky, Trnavu či Trenčín. Práve na týchto príkladoch však môžeme ilustrovať, čo v praxi znamená efektívne využitie eurofondov. Mesto Trenčín do roku 2021 zrealizovalo z eurofondov spolu 9 projektov v celkovej hodnote 3,08 milióna eur. Vytvorená sieť slúži na relatívne malom území 56-tisíc obyvateľom, čo sa už dnes odzrkadľuje v 9-percentnom podiele cyklodopravy na prepravnej práci. Podobne mesto Trnava zrealizovalo za toto obdobie 5 projektov v celkovej hodnote 1,99 milióna eur a automatické sčítače dokazujú, že cyklotrasy denne využívajú stovky obyvateľov mesta aj okolitých obcí.
Protikladom sú mnohé investične náročné projekty umiestnené mimo sídiel. Príkladom je cyklomost Madunice – Koplotovce, ktorý prepojí obce s 2200 a 800 obyvateľmi mimo spojnice iných väčších sídiel, v hodnote 3,45 milióna eur. Vzhľadom na takmer nulový prínos k zníženiu využívania automobilovej dopravy by takýto projekt pri zohľadnení princípu hodnoty za peniaze jednoducho neobstál.
Ktoré mestá pripravujú zaujímavé projekty, resp. zmeny na rozvoj cyklodopravy?
Nárast popularity cyklodopravy ako témy je jednoznačný. Kým pred niekoľkými rokmi sa príklady aktívnych samospráv počítali na prstoch jednej ruky, dnes už môžeme povedať, že cyklodoprave sa venuje v podstate každé rozumné mesto. Za nás môžeme vymenovať niektoré mestá, s ktorými spolupracujeme a pripravujú zlepšenia, ako napríklad Trnava, Dubnica nad Váhom či Partizánske, pre ktoré sme pripravili koncepciu rozvoja cyklodopravy. Najzaujímavejšie projekty sa chystajú v Bratislave, ktorá síce oproti lídrom v rozvoji cyklodopravy trochu zaspala, no pripravované projekty sa vyznačujú vysokou kvalitou.
