Ondrej Matej. (zdroj: archív OM)V akom stave sa nachádza železničná sieť na Slovensku v porovnaní s vyspelými európskymi krajinami?
Oproti vyspelým krajinám Únie zaostávame výrazne nielen v počte kilometrov nových koridorov, ale zlý stav tratí je na Slovensku všeobecne. Napríklad južná trasa medzi Zvolenom a Košicami si vyžaduje úplnú rekonštrukciu tak, aby rýchliky mohli ísť rýchlosťou rýchlikov a nie osobných vlakov. Zlá situácia je aj v bežnej údržbe. Len pre zaujímavosť, na rozdiel od ciest nepribudol ani jeden kilometer novej koľajnice.
Aké má Slovensko možnosti na modernizáciu železničnej siete? Využívame ich podľa vás efektívne?
Železnice sú dlhodobo oproti cestám podfinancované. Kým do ciest dáva Slovensko cca 0,8 % HDP ročne vrátane eurofondov, čo v súčasnosti predstavuje približne 900 miliónov eur, tak do železníc je to necelých 0,4 % HDP, teda asi 450 miliónov eur. Na stav železničnej infraštruktúry je to žalostne málo. Do roku 2022 sa využívali len eurofondy a štátny rozpočet a od tohto roku k tomu pribudol Plán obnovy, čo je pozitívna správa za podmienky, že tieto peniaze dokážeme aj skutočne využiť. Dlhodobým problém Slovenska je zložitá legislatíva a pravidlá čerpania eurofondov, ktorá výrazne predlžuje čas od investičného zámeru po odovzdanie trate do užívania. Slovensko je závislé od eurofondov, bez nich sa nám bude železničná infraštruktúra zhoršovať.
Čo je potrebné urobiť preto, aby vlakovú dopravu využívalo viac cestujúcich a prepravcov?
Presne to, čo sa už práve deje. Do života sa dostáva nový „plán dopravnej obslužnosti – PDO“, na základe ktorého sa postupne aj na Slovensku zavádza taktová doprava, čo pre cestujúceho znamená, že si nemusí pamätať presný odchod vlaku ale vie, že jeho vlak odchádza napríklad vždy každú polhodinu. Treba v tom pokračovať. Druhou podmienkou je, aby vlaky nemeškali, boli čisté, moderné a hlavne spojenia na seba plynulo nadväzovali. Čo sa týka modernizovaných vlakov, posunuli sme sa na Slovensku výrazne dopredu. Problém v súčasnosti je, že národný prepravca, aj keď postupne zefektívňuje svoju prevádzku a tým náklady, tak stále mu chýbajú financie. Len pre tento rok je to cca 25 miliónov eur. Sú dve možnosti, buď sa po 12 rokoch zdvihne cestovné a obmedzia sa vlaky zadarmo len pre dôchodcov v takzvaných sedlách, čo sú vlakové spojenia mimo ranných a poobedňajších vlakov, keď necestujú pracujúci, a pre študentov len na cestu do školy a späť, alebo štát dofinancuje osobnú železničnú dopravu.Čo sa týka nákladnej dopravy, tam musí zasiahnuť štát. Zaťaží poplatkami viac kamióny oproti vlakom, bez toho sa nezmení nič.
Aké možnosti v rámci podpory železničnej dopravy na Slovensku prináša nové programové obdobie?
Plusom je spomínaný plán obnovy, z ktorého môžu železnice použiť viac ako 500 miliónov eur. Čo sa týka nového programového obdobia, tak pred pár dňami bol zverejnený v medzirezortnom pripomienkovom konaní zo strany ministerstva investícií program Slovensko, ktorý ešte musí po skončení tohto procesu schváliť vláda a následne Európska komisia. Až po skončení tohto procesu, odhadujem na jeseň tohto roku, budeme vedieť, koľko peňazí pôjde do železníc. Škoda, je že sa píše už rok 2022 a Slovensko je ešte len v tomto procese, pričom nové obdobie už beží od roku 2021.
Dočkáme sa na Slovensku vysokorýchlostnej železnice?
Myslím si, že nie. Myslím si že vojna na Ukrajine zmení priority financovania v prospech obrany a bezpečnosti. V kombinácii s plánom „ harmonogram železničnej infraštruktúry“ schválený vládou SR, kde vidíme, čo všetko potrebujeme urobiť na koľajniciach na to, aby sme sa dostali na úroveň vyspelých krajín EÚ, tak na vysokorýchlostné trate neostanú financie.
Buďme ale radi, ak sa nám podarí aspoň naplniť spomínaný harmonogram. Aj to bude obrovský úspech.
V posledných týždňoch sa podarilo začať s nasledovnými stavbami financovanými s končiaceho sa programového obdobia:
OPII PO1
- ŽSR, Modernizácia koridoru, štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo), železničná trať, úsek Svrčinovec – štátna hranica SR/ČR
- Modernizácia bratislavského tunela č. 2, ŽST Bratislava hl. stanica
OPII PO3
- Výstavba terminálov integrovanej osobnej prepravy v Bratislave, Lamačská brána, DSPRS – realizácia
- Výstavba terminálov integrovanej osobnej prepravy v Bratislave – Bratislava – Vrakuňa, DSPRS, realizácia
OPII PO5
- ŽST Trnovec nad Váhom – ŽST Tvrdošovce, rekonštrukcia koľaje č. 1 a č. 2
- ŽST Dvory nad Žitavou, modernizácia výhybiek č. 14 – 20
- Boleráz – Smolenice, modernizácia železničného zvršku, koľaje č. 1
