Juraj Zamkovský. (zdroj: archív JZ)Ako je na tom Slovensko na ceste k udržateľnej energetike?
Odpoveď závisí od toho, ako definujeme udržateľnú energetiku. Moja definícia je takáto: Energetika bude udržateľná vtedy, ak bude decentralizovaná, pod demokratickou kontrolou regiónov, ktorým trvalo zabezpečí vysokú mieru sebestačnosti (tepla, elektriny a palív), pričom optimalizovanú energetickú potrebu kryje kombináciou dostupných obnoviteľných zdrojov tak, aby boli dôsledne rešpektované limity prírodného prostredia. Pod „energetikou“ myslím všetky sektory, ktoré významne ovplyvňujú energetickú bilanciu. Okrem klasického energetického priemyslu tam teda počítam napríklad aj dopravu, budovy a priemysel.
K takejto energetike má Slovensko veľmi ďaleko, a to z mnohých, väčšinou všeobecne známych dôvodov. Spomeniem jeden, o ktorom sa až donedávna vôbec nehovorilo – k rozvoju udržateľnej energetiky nemáme takmer žiadne kapacity. Ale zároveň ako pozitívum by som vyzdvihol, že ich už plánujeme začať systematicky budovať.
Ako dokáže Slovensko využívať eurofondy v snahe docieliť udržateľnú?
Eurofondy sú na Slovensku dlhodobo kľúčový zdroj verejných investícií. Takže hrajú významnú úlohu aj v pokusoch podporovať pozitívne trendy v rozvoji energetiky. Zároveň sa z nich plošne a masívne financovali aj kontraproduktívne energetické zámery, napríklad predimenzované spaľovanie dreva, infraštruktúra pre fosílnu individuálnu automobilovú dopravu či plynofikácia sídiel. Ich spoločným menovateľom bola nesystémová distribúcia eurofondov na „bodové“ projekty. Chýbala jasná dlhodobá stratégia, predstava o tom, kam má takéto financovanie energetiku doviesť. Stratégiu sme dlho kamuflovali nezodpovedným taktizovaním. Jeho cieľom bolo najmä udržať energetické stereotypy a uspokojovať rastúce energetické nároky. Zároveň sme potrebovali nejako „preplávať“ v EÚ, ktorá – na rozdiel od SR – má v dlhodobých energetických prioritách jasno.
Funguje u nás dostatočne regionálna kontrola energetiky?
Na Slovensku sa vôbec nedá hovoriť o regionálnej kontrole energetiky. Regióny na to doteraz nemali absolútne žiadne kapacity, legislatíva s tým nerátala a verejné financie nepodporovali regionálnu energetickú sebestačnosť. Pokiaľ takéto prostredie a kapacity nevzniknú, pôjde to ako doteraz: od projektu k projektu. Na to, aby regióny poznali vlastnú energetickú situáciu a svoj potenciál (úspor aj obnoviteľných zdrojov), aby mohli začať pripravovať napríklad teplárenské systémy aj celé sídla krok za krokom na zásadnejšiu transformáciu smerom k výrazne nižšej cieľovej spotrebe a zároveň výrazne vyššej sebestačnosti, potrebujú vlastné odborné kapacity. Nemám teraz na mysli iba správu majetku obcí, miest a krajov (obecných budov, vozidiel a prevádzok), ale energetickú transformáciu všetkých sektorov v danom regióne. Je to beh na dlhú trať, ktorý si vyžiada zapojenie všetkých dôležitých hráčov, tvorivý prístup a nadšenie. Ale inú cestu k prosperite v čoraz neistejšom a nestabilnejšom čase nevidím.
Aké možnosti majú obyvatelia Slovenska, resp. inštitúcie v snahe znížiť závislosť od plynu v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie?
Možnosti sú obrovské, ale cesta k nim predpokladá jednu kľúčovú vec – optimalizáciu energetickej potreby, a to na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch. Na Slovensku sme značne zredukovali polemiku o budúcnosti energetiky na otázku, čím nahradíme fosílne zdroje. Takto solitérne nastolená otázka je nebezpečná. Obrovská všeobecná nadspotreba a plytvanie energiou a palivami nás totiž tlačí do hľadania rôznych pseudoriešení. Podobné sploštené uvažovanie stálo za nezmyselným dotovaním spoluspaľovania dreva a uhlia v teplárňach, z ktorých sa potom vykurovali nezateplené sídliská. Z našich analýz viacerých vidieckych regiónov vyplýva, že potenciál úspor v sektore budov neraz prevyšuje 70 % a že ak by sa budovy komplexne obnovili, regióny by mohli byť schopné pokryť ich energetickú potrebu z obnoviteľných zdrojov, pričom by vôbec neohrozili svoje prírodné prostredie. Predstavte si, ako by sa mohla zmeniť situácia v mnohých zle prevetrávaných dolinách s nebezpečne znečisteným ovzduším v zime, keby namiesto individuálnych kotolní obec vybudovala malú obecnú tepláreň a z nej by zásobovala teplom väčšinu domov. Domácnostiam by odpadla práca, špinavá prevádzka a starosti, obec by si vytvorila trvalý zdroj príjmov a poskytla prácu viacerým občanom a všetci by získali stabilné ceny za teplo a čisté ovzdušie. Lenže takýto zámer neurobíte na kolene. Potrebujete na to kapacity, čas a peniaze. Čas a zrejme ani peniaze by nemali byť problém. Kapacity áno.
Zdroje z EÚ sa v rámci podpory znižovania znečisťovania ovzdušia zameriavajú najmä na zemný plyn ako zdroj tepla. Je to v poriadku? Resp. ako by podpora z EÚ mala vyzerať, aby bola dostupná pre všetkých obyvateľov Slovenska?
Subvencovanie plynu je, dúfam, nenávratná minulosť. Program Slovensko, cez ktorý budú do regiónov prúdiť eurofondy vyčlenené na roky 2021 – 2027, nebudú podporovať zdroje tepla na báze plynu. Aj keď si to málokto vie predstaviť (opäť sme pri kapacitách...), z plynu bolo, je a bude rozumné odstrihnúť sa čím skôr. Bez ohľadu na to, či ide o lacný plyn z Ruska alebo drahý z USA, Venezuely alebo z Blízkeho východu. V súčasnej situácii by sa zdroje z EÚ mali maximálne koncentrovať na komplexnú obnovu budov, najmä tých energeticky najhorších a v chladnejších klimatických podmienkach. Tam dosiahneme najväčší efekt. Optimalizácia energetickej potreby je absolútna priorita. Čím chudobnejší človek, domácnosť alebo región, tým viac to platí.
Prečo je pre Slovensko potrebné mať klimatický zákon a čo môže našej krajine priniesť?
Dobrý klimatický zákon môže vniesť systém do súčasnej živelnosti. Môže uzákoniť deľbu kompetencií, uložiť úlohy a vytvoriť pravidlá, ktoré dnes neplatia a vďaka ktorým ako krajina dosť „tápeme“ v tom, ako držať krok s EÚ. Uhlíková neutralita za 28 rokov je cieľ, ktorý si iba málokto vie aspoň trochu plasticky predstaviť. Ak ho dosiahneme, budeme ako spoločnosť aj jednotlivci žiť v predvídateľnejšom prostredí, v stabilnejšej ekonomike a naše životné náklady budú výhodnejšie ako keby sme klimatický rozvrat a jeho dôsledky ignorovali.
