Richard Paksi, analytik združenia Budovy pre budúcnosť. (zdroj: archív RP)Ako sú na tom v súčasnosti verejné budovy v súvislosti s energetickou náročnosťou?
Z pohľadu rôznych segmentov trpia verejné budovy na Slovensku najväčším investičným dlhom. Predpokladáme, že približne ¾ z nich ešte nebola obnovená, pritom drvivá väčšina z nich bola postavená pred 30-timi rokmi. Doposiaľ sa pri obnove preferovali základné opatrenia ako zateplenie a výmena okien. Málo sa využívali komplexnejšie prístupy, ktoré by pozostávali aj z adaptačných opatrení ako sú vegetačné strechy či tienenie alebo riešení na zabezpečenie kvality vnútorného prostredia.
Ktoré štáty v Európskej únii by ste dali za príklad ako úspešné pri obnove budov a prečo?
Vo všeobecnosti možno v oblasti udržateľných budov považovať za vzor škandinávske štáty a Rakúsko a Nemecko. Energeticky efektívne budovy s využitím tepelného čerpadla či fotovoltiky sú v týchto krajinách už bežným štandardom. U nás sú však stále považované za nadštandard, ktorý preferujú skôr osvietenejší investori. Ceny energií nás však k tomu začínajú posúvať. Na rozdiel napríklad od spomínaných Švédov či Fínov, pre ktorých bol motiváciou skôr zodpovedný prístup než nižšie účty za energie.
Fungujú iniciatívy, aby Slovensko efektívne rekonštruovalo staré budovy, prípadne budovalo nové, ale kvalitné?
Drvivá väčšina politík a iniciatív v oblasti energeticky efektívnych a udržateľných budov prichádza z úrovne Európskej únie. Či už sú to regulácie, ktoré stanovujú minimálne požiadavky pri výstavbe a obnove budov alebo masívne dotácie, ktoré ich podporujú. Ich implementácia nie je vždy dokonalá, ale tlačí nás vpred. Najväčším ťahúňom v tejto oblasti sú teda politiky a iniciatívy Európskej Únie.
Ako sa k snahám o kvalitnejšie budovy na Slovensku stavia legislatíva?
Základnou verejnou politikou sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy, ktoré musí stavebník splniť pri novostavbe alebo pri významnej obnove existujúcej budovy. Tieto požiadavky sa postupne sprísňujú. Najnovšie požiadavky platia od začiatku roku 2021. Dnes už má stavebník problém postaviť energeticky neefektívnu budovy bez obnoviteľného zdroja energie.
Ako je na tom súkromný sektor a aké majú Slováci povedomie pri výstavbe a rekonštruovaní svojich domov?
Súkromný sektor, predovšetkým v segmente komerčných budov má na Slovensku obrovský náskok pred tým verejným. V Bratislave je dnes už takmer nemožné postaviť pre developera administratívnu budovu, ktorá by nemala certifikát udržateľnosti. Avšak ani jedna verejná budova ho na Slovensku zatiaľ nemá. To je rozdiel oproti západným krajinám, kde udržateľnú výstavbu ťahajú časté krát verejné budovy s cieľom, aby išli príkladom pre súkromný sektor. Povedomie drobných stavebníkov, ktorí si stavajú svoje rodinné domy sa postupne zlepšuje. Stále však vyhráva cena a náklady, k čomu dnes dopomáha extrémny nárast cien stavebných materiálov. Nadštandardná udržateľnosť teda občas musí ísť bokom a dôležité je aspoň splniť zákonné požiadavky.
Akú úlohu v budovaní / rekonštrukcii verejných a súkromných budov zohrávajú eurofondy?
Klasické eurofondy tvorili a zatiaľ stále tvoria drvivú väčšinu investícií do obnovy verejných budov. Veľká časť verejných budov je obnovovaná z európskych prostriedkov. Od tohto roku sa ku klasickým eurofondom pridajú ešte prostriedky z Plánu obnovy. Záujem je vždy veľký a zdroje sa čerpajú zatiaľ pomerne úspešne. Nedá sa však na to pozerať len z pozitívneho pohľadu. Takéto prostredie vytvorilo stav, kedy každý čaká na dotácie z Európskej Únie. Pri verejných budovách je obrovský potenciál vo využívaní súkromného kapitálu v podobe garantovaných energetických služieb. Energetická obnova verejnej budovy je návratná investícia, vysoké a bohaté granty však dnes blokujú rozvoj trhu s energetickými službami. Príklad so môžeme brať z Českej republiky, kde sa takéto služby pekne dopĺňajú s grantami a z rovnakého verejného rozpočtu vedia obnoviť oveľa väčší počet budov.
Môžete spomenúť najúspešnejšie europrojekty zamerané na obnovu budov?
Jedným z najlepších príkladov je obnova Strednej priemyselnej školy stavebnej v Trenčíne. Obnova bola financovaná z klasických eurofondov a vďaka šikovného projektantovi a osvietenejšiemu investorovi sa zrealizoval nadštandardný projekt v bežných podmienkach. Spotreba tepla sa podarila znížiť o 77 percent. Na streche bol využitý solárny systém, ktorý vykuruje vodu v bazéne a produkuje veľkú časť spotreby elektriny v škole. Zároveň sa v celom projekte kládol dôraz na zabezpečenie kvality vnútorného prostredia v triedach. Inštalovaný bol systém vzduchotechniky či tienenia proti prehrievaniu tried v teplých mesiacoch.
Ako ovplyvňuje miera obnovy starých budov a budovanie nových kvalitných budov energetickú závislosť Slovenska?
57 percent celkovej spotreby plynu na Slovensku spotrebujú budovy na vykurovanie či prípravu teplej vody. Približne 62 % domácností vykuruje svoje rodinné domy plynov. Veľkú časť vyrobenej energie v starých budovách stále plytváme a pokiaľ by sme v starších budovách znížili tepelné straty zatepleným či výmenou okien, môžeme ušetriť nemalý objem plynu, ktorý vo veľkej miere dovážame z Ruska. Po vhodnom zateplení domu je veľký potenciál taktiež vo výmena kotlov na plyn za tepelné čerpadlá ideálne v kombinácií s fotovoltikou na streche domu. Z našich prepočtov vyplýva, že v prípade, ak by sme zintenzívnili znižovanie spotreby plynu v sektore budov 1,5 násobne, je možné do roku 2025 znížiť celkovú spotrebu plynu v SR o 12,8 percenta.
V akom stave sú slovenské školské budovy? Vplýva ich stav na zdravie detí, prípadne kvalitu podmienok v školách? Ak áno, ako?
Časť školských budov na Slovensku prešla obnovou, ktorej súčasťou bolo zateplenie a výmena okien. To sú prvé kroky k zlepšeniu technických vlastností budovy a z pohľadu energetických úspor to je v poriadku. Zároveň sa však tieto budovy takmer vzduchotesne uzavreli a pokiaľ sa v nich neriešil súčasne systém vzduchotechniky, majú dnes tieto budovy problém s nedostatočným vetraním. Doposiaľ netesné okná aspoň čiastočne priestor prevetrávali. Pokiaľ však boli nahradené tesnými, prestalo dochádzať aspoň k takejto prirodzenej výmene vzduchu infiltráciou. Merania zároveň dokazujú, že zabezpečovať vetranie len inštinktívnym otváraním okien požadovanú výmenu vzduchu nezabezpečí. Znižovanie energetickej náročnosti školskej budovy sa preto nemôže dostať do konfliktu so zásadami tvorby zdravého vnútorného prostredia budov.
Problémy s kvalitou vnútorného prostredia v školách sa netýkajú len kvality vzduchu, ktorá je vnímaná vždy najintenzívnejšie. Veľkým problémom, o ktorom sa toľko nehovorí, je taktiež zlá akustika a nedostatočné osvetlenie v triedach. Pritom celková kvalita vnútorného prostredia v školských budovách je v skutku zásadná a to predovšetkým z dôvodu nárokov na sústredenú prácu a kognitívne procesy pri učení. Naša analýza meraní dokazuje, že vo vnútornom prostredí škôl nie sú často dodržané normové požiadavky. Mnohé zistenia poukazujú na zvýšený výskyt symptómov syndrómu chorých budov, únavu, bolesti hlavy, problémy s koncentráciou, detskú astmu a iné respiračné infekcie u detí aj pedagógov. Takéto prostredie následne vedie k nežiaducemu vplyvu na vzdelávací proces.
Kde vidíte cestu a možnosti, aby Slovensko nerobilo pri obnove budov iba minimum, ale aby sa v tomto smere dostalo na úroveň vyspelých európskych štátov?
Veľmi dôležitým a dobrým nástrojom je prístup „lead by example“ pri verejných budovách. Pokiaľ budeme klásť požiadavky nad rámec minima pri výstavbe alebo obnove verejných budov, podporí to taktiež ostatné segmenty v sektore. Vytvoria sa ukážkové a pilotné projekty, ktoré môžu slúžiť ako príklady dobrej praxe pre ostatných. Podporí sa zvyšovanie know-how a rozširovanie trhu s udržateľnými riešeniami medzi stavebnými firmami či projektantmi.
Dnes však už nemusíme chodiť ďaleko, aby sme zistili aké cesty a možnosti hľadať, Česká republika je o krok pred nami, Rakúsko dokonca o tri kroky. Úspešný český program „Nová zelená úsporám“, ktorý začal pred pár rokmi dotovať taktiež výstavbu pasívnych domov, zabezpečiť, že pasívnych domov začalo významne pribúdať. A čo to následne spôsobilo? Zvýšilo sa know-how a počet dodávateľov na trhu a zároveň sa štandard pasívneho domu začal medzi obyvateľmi udomácňovať. Dnes sa ho už toľko stavebníkov nebojí a rozhodnú sa preň aj bez dotácie, keď vidia, že sused je v pasívnom dome spokojný.
Ako stav budov vplýva na klímu a životné prostredie?
Budovy sú zodpovedné za 36 percent emisií CO2 v Európskej Únií, vďaka čomu možno tento sektor považovať za jedného z najvýznamnejšieho producenta skleníkových plynov. Budovy sú zároveň najväčším konzumentom energie, keďže na ich výstavbu či prevádzku sa v EÚ spotrebuje až 40 % celkovej konečnej energie. Najviac emisií spojených so sektorom budov sa teda vyprodukuje na výrobu energií, teda na vykurovanie, chladenie, osvetlenie či prípravu teplej vody.
Pre celkovú dekarbonizáciu sektora budov sú však výzvou existujúce budovy. Približne 75 percent všetkých súčasných budov je energeticky neefektívnych. Vykazujú obrovské straty tepla nezateplenými konštrukciami a energiu v nich často krát vyrábame z fosílnych palív. Európska komisia zároveň odhaduje, že viac ako 85 percent z nich tu bude stáť aj v roku 2050. Obnova existujúcich budov s cieľom zvýšiť ich energetickú efektívnosť spolu s inštaláciou obnoviteľných zdrojov energie je preto kľúčový nástroj v dosahovaní našich klimatických cieľov.
