Únia má na rozdiel od Slovenska v dlhodobých energetických prioritách jasno

Na Slovensku sa vôbec nedá hovoriť o regionálnej kontrole energetiky. Regióny na to doteraz nemali žiadne kapacity, legislatíva s tým nerátala a verejné financie nepodporovali regionálnu energetickú sebestačnosť, hovorí JURAJ ZAMKOVSKÝ, výkonný riaditeľ združenia Priatelia zeme CEPA.

(Zdroj: pixabay.com)

Ako je na tom Slovensko na ceste k udržateľnej energetike?

Odpoveď závisí od toho, ako definujeme udržateľnú energetiku. Moja definícia je takáto: Energetika bude udržateľná vtedy, ak bude decentralizovaná, pod demokratickou kontrolou regiónov, ktorým trvalo zabezpečí vysokú mieru sebestačnosti (tepla, elektriny a palív), pričom optimalizovanú energetickú potrebu kryje kombináciou dostupných obnoviteľných zdrojov tak, aby boli dôsledne rešpektované limity prírodného prostredia. Pod „energetikou“ myslím všetky sektory, ktoré významne ovplyvňujú energetickú bilanciu. Okrem klasického energetického priemyslu tam teda počítam napríklad aj dopravu, budovy a priemysel.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

K takejto energetike má Slovensko veľmi ďaleko, a to z mnohých, väčšinou všeobecne známych dôvodov. Spomeniem jeden, o ktorom sa až donedávna vôbec nehovorilo – k rozvoju udržateľnej energetiky nemáme takmer žiadne kapacity. Ale zároveň ako pozitívum by som vyzdvihol, že ich už plánujeme začať systematicky budovať.

Súvisiaci článok Súkromný sektor má v obnove budov pred verejným obrovský náskok

Ako dokáže Slovensko využívať eurofondy v snahe docieliť udržateľnú?

Eurofondy sú na Slovensku dlhodobo kľúčový zdroj verejných investícií. Takže hrajú významnú úlohu aj v pokusoch podporovať pozitívne trendy v rozvoji energetiky. Zároveň sa z nich plošne a masívne financovali aj kontraproduktívne energetické zámery, napríklad predimenzované spaľovanie dreva, infraštruktúra pre fosílnu individuálnu automobilovú dopravu či plynofikácia sídiel. Ich spoločným menovateľom bola nesystémová distribúcia eurofondov na „bodové“ projekty. Chýbala jasná dlhodobá stratégia, predstava o tom, kam má takéto financovanie energetiku doviesť. Stratégiu sme dlho kamuflovali nezodpovedným taktizovaním. Jeho cieľom bolo najmä udržať energetické stereotypy a uspokojovať rastúce energetické nároky. Zároveň sme potrebovali nejako „preplávať“ v EÚ, ktorá – na rozdiel od SR – má v dlhodobých energetických prioritách jasno.

SkryťVypnúť reklamu

Funguje u nás dostatočne regionálna kontrola energetiky?

Na Slovensku sa vôbec nedá hovoriť o regionálnej kontrole energetiky. Regióny na to doteraz nemali absolútne žiadne kapacity, legislatíva s tým nerátala a verejné financie nepodporovali regionálnu energetickú sebestačnosť. Pokiaľ takéto prostredie a kapacity nevzniknú, pôjde to ako doteraz: od projektu k projektu. Na to, aby regióny poznali vlastnú energetickú situáciu a svoj potenciál (úspor aj obnoviteľných zdrojov), aby mohli začať pripravovať napríklad teplárenské systémy aj celé sídla krok za krokom na zásadnejšiu transformáciu smerom k výrazne nižšej cieľovej spotrebe a zároveň výrazne vyššej sebestačnosti, potrebujú vlastné odborné kapacity. Nemám teraz na mysli iba správu majetku obcí, miest a krajov (obecných budov, vozidiel a prevádzok), ale energetickú transformáciu všetkých sektorov v danom regióne. Je to beh na dlhú trať, ktorý si vyžiada zapojenie všetkých dôležitých hráčov, tvorivý prístup a nadšenie. Ale inú cestu k prosperite v čoraz neistejšom a nestabilnejšom čase nevidím.

SkryťVypnúť reklamu

Aké možnosti majú obyvatelia Slovenska, resp. inštitúcie v snahe znížiť závislosť od plynu v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie?

Možnosti sú obrovské, ale cesta k nim predpokladá jednu kľúčovú vec – optimalizáciu energetickej potreby, a to na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch. Na Slovensku sme značne zredukovali polemiku o budúcnosti energetiky na otázku, čím nahradíme fosílne zdroje. Takto solitérne nastolená otázka je nebezpečná. Obrovská všeobecná nadspotreba a plytvanie energiou a palivami nás totiž tlačí do hľadania rôznych pseudoriešení. Podobné sploštené uvažovanie stálo za nezmyselným dotovaním spoluspaľovania dreva a uhlia v teplárňach, z ktorých sa potom vykurovali nezateplené sídliská. Z našich analýz viacerých vidieckych regiónov vyplýva, že potenciál úspor v sektore budov neraz prevyšuje 70 % a že ak by sa budovy komplexne obnovili, regióny by mohli byť schopné pokryť ich energetickú potrebu z obnoviteľných zdrojov, pričom by vôbec neohrozili svoje prírodné prostredie. Predstavte si, ako by sa mohla zmeniť situácia v mnohých zle prevetrávaných dolinách s nebezpečne znečisteným ovzduším v zime, keby namiesto individuálnych kotolní obec vybudovala malú obecnú tepláreň a z nej by zásobovala teplom väčšinu domov. Domácnostiam by odpadla práca, špinavá prevádzka a starosti, obec by si vytvorila trvalý zdroj príjmov a poskytla prácu viacerým občanom a všetci by získali stabilné ceny za teplo a čisté ovzdušie. Lenže takýto zámer neurobíte na kolene. Potrebujete na to kapacity, čas a peniaze. Čas a zrejme ani peniaze by nemali byť problém. Kapacity áno.

Súvisiaci článok Nekvalitné ovzdušie prispieva na Slovensku k 5000 nevyžiadaným úmrtiam ročne

Zdroje z EÚ sa v rámci podpory znižovania znečisťovania ovzdušia zameriavajú najmä na zemný plyn ako zdroj tepla. Je to v poriadku? Resp. ako by podpora z EÚ mala vyzerať, aby bola dostupná pre všetkých obyvateľov Slovenska?

Subvencovanie plynu je, dúfam, nenávratná minulosť. Program Slovensko, cez ktorý budú do regiónov prúdiť eurofondy vyčlenené na roky 2021 – 2027, nebudú podporovať zdroje tepla na báze plynu. Aj keď si to málokto vie predstaviť (opäť sme pri kapacitách...), z plynu bolo, je a bude rozumné odstrihnúť sa čím skôr. Bez ohľadu na to, či ide o lacný plyn z Ruska alebo drahý z USA, Venezuely alebo z Blízkeho východu. V súčasnej situácii by sa zdroje z EÚ mali maximálne koncentrovať na komplexnú obnovu budov, najmä tých energeticky najhorších a v chladnejších klimatických podmienkach. Tam dosiahneme najväčší efekt. Optimalizácia energetickej potreby je absolútna priorita. Čím chudobnejší človek, domácnosť alebo región, tým viac to platí.

Prečo je pre Slovensko potrebné mať klimatický zákon a čo môže našej krajine priniesť?

Dobrý klimatický zákon môže vniesť systém do súčasnej živelnosti. Môže uzákoniť deľbu kompetencií, uložiť úlohy a vytvoriť pravidlá, ktoré dnes neplatia a vďaka ktorým ako krajina dosť „tápeme“ v tom, ako držať krok s EÚ. Uhlíková neutralita za 28 rokov je cieľ, ktorý si iba málokto vie aspoň trochu plasticky predstaviť. Ak ho dosiahneme, budeme ako spoločnosť aj jednotlivci žiť v predvídateľnejšom prostredí, v stabilnejšej ekonomike a naše životné náklady budú výhodnejšie ako keby sme klimatický rozvrat a jeho dôsledky ignorovali.

Euractiv Slovensko

Pre samosprávy sú zelené projekty prioritou, veľká byrokratická záťaž a náročnosť procesov pri uchádzaní sa o eurodotácie sú v prípade obcí a malých miest brzdou rozvoja. Rozprávali sme sa so SLÁVKOU LENČÉŠOVOU, expretkou na oblasť životného prostredia v Združení miest a obcí Slovenska.


Budovy sú zodpovedné za 36 percent emisií CO2 v Európskej únii, vďaka čomu možno tento sektor považovať za jedného z najvýznamnejších producentov skleníkových plynov. V rozhovore o tom rozpráva RICHARD PAKSI, analytik združenia Budovy pre budúcnosť.


Krajina má v rámci ochrany klímy a životného prostredia rezervy, ktoré sa postupne snaží odstraňovať. Pomôcť má aj klimatický zákon, ktorý sa do medzirezortného pripomienkového konania dostane v závere roka.


Súvisiace témy: Euractive Slovensko
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Regióny

Komerčné články

  1. Jeden stavbár, druhý mikrobiológ. Bratia zvalcovali trh
  2. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v neznámom Bahrajne?
  3. Rozhovor: Slováci mohli žiť v Pacifiku. Štefánik im kúpil ostrov
  4. Špeciálna krížovkárska príloha v denníkoch SME a Korzár
  5. Zaslúžený oddych. Luxus hotelov pre dospelých začína pokojom
  6. Viacgeneračné rodiny: Slovenský recept na hádky?
  7. Kaufland má 25 rokov a otvára 25. K Park: To bude oslava!
  8. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri
  1. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v neznámom Bahrajne?
  2. Jeden stavbár, druhý mikrobiológ. Bratia zvalcovali trh
  3. Rozhovor: Slováci mohli žiť v Pacifiku. Štefánik im kúpil ostrov
  4. eFleet Day 2025 Truck&Bus&Van: Šetrite náklady s elektromobilom
  5. Špeciálna krížovkárska príloha v denníkoch SME a Korzár
  6. Viacgeneračné rodiny: Slovenský recept na hádky?
  7. Slovenskí učitelia vyvinuli aplikáciu, ktorá šetrí hodiny práce
  8. Zaslúžený oddych. Luxus hotelov pre dospelých začína pokojom
  1. Rozhovor: Slováci mohli žiť v Pacifiku. Štefánik im kúpil ostrov 16 026
  2. Zaslúžený oddych. Luxus hotelov pre dospelých začína pokojom 7 289
  3. Slovenskí učitelia vyvinuli aplikáciu, ktorá šetrí hodiny práce 5 986
  4. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri 4 182
  5. Viacgeneračné rodiny: Slovenský recept na hádky? 3 917
  6. Kaufland má 25 rokov a otvára 25. K Park: To bude oslava! 2 254
  7. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život? 1 527
  8. Špeciálna krížovkárska príloha v denníkoch SME a Korzár 1 150
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Stop alibizmu: Aj minister školstva Tomáš Drucker požehnal šikane ukrajinských žiakov
  2. Braňo Ondruš: Svedectvá izraelských vojakov ako cielene vyvražďujú Palestíncov
  3. Zora Horská: Plné vrecká slovenských dôchodcov
  4. Štefan Šturdzík: Adamovské jazerá. Rybársky raj a skvelá zastávka pri cyklotrase.
  5. Danica Chames: O plnotučných obrazoch a ich štíhlej autorke
  6. Zuzana Kučminová: Modriny na duši - Keď sa minie ružová
  7. Irena Šimuneková: Rozhľadňa Šturmanka
  8. Rastislav Puchala: Ako Fico a boľševici SNP druhýkrát pobabrali
  1. Michal Porubän: Otvorený list vedeniu Slovenskej akadémie vied 25 093
  2. Radoslav Záhumenský: Skrytý hrad na Slovensku, ktorý väčšina ľudí nikdy nenavštívi 19 315
  3. Ivan Mlynár: Zábava Roberta Fica s riskovaním našich životov neberie konca. 12 391
  4. Ivan Mlynár: Matúš Šutaj Eštok. 8 649
  5. Ján Valchár: Zaujímavé fakty okolo ruskej ropy. 8 020
  6. Ján Bilohuščin: "Svetu vládnu starí kreténi" 6 606
  7. Ján Valchár: Zaujímavé info o ruskom rafinačnom sektore 5 241
  8. Marcel Rebro: Rusko: veľmoc latrín a tankodrómov 5 182
  1. Marian Nanias: Jachtavý brat Lacko.
  2. Radko Mačuha: "Maskovacie prvky" auta šéfa SIS
  3. Věra Tepličková: Pali a jeho Bumblebee II. - jedno z možných objasnení
  4. Věra Tepličková: Pali a jeho Bumblebee
  5. Jiří Ščobák: Ako prísť o peniaze ľahko a rýchlo
  6. Radko Mačuha: Ďalšia Britská stopa vedie do SNP.
  7. Věra Tepličková: O sviniach, potkanoch a sokoloch
  8. Post Bellum SK: Známi aj menej známi hrdinovia SNP
SkryťZatvoriť reklamu