Článok pokračuje pod video reklamou
V rámci prioritnej osi 1 až 6 Operačného programu integrovaná infraštruktúra sa Slovensku ku koncu marca podarilo vyčerpať viac ako 50 percent alokovaných prostriedkov určených na dopravné projekty, čo predstavuje sumu takmer 639-tisíc eur. Za-zmluvnených má viac ako 3,47 milióna eur, čo predstavuje takmer 107 percent z možných dotácií.
„Viac ako sto percent v dopravnej časti je spôsobených tým, že si vytvárame rezervu projektov pre prípad, že by sa niektoré projekty nepodarilo zrealizovať,“ vysvetlila Miriama Švikruhová z odboru komunikácie na ministerstve dopravy a doplnila, že niektoré z projektov môžu byť realizované ešte v programovom období 2014 – 2020 alebo fázované cez dve programové obdobia.
Práve vďaka rezerve podľa hovorkyne nehrozí, že by Slovensko nestihlo vyčerpať naplánované eurodotácie. „V tejto chvíli nepočítame s tým, že by eurofondy na dopravné projekty prepadli. Naším cieľom je vyčerpať všetky financie, ktoré máme k dispozícii. Je to náročná úloha, ktorá si vyžaduje silné manažérske riadenie. V dopravnej časti OPII však môžeme skonštatovať, že sme na dobrej ceste. Máme silný tím s dlhoročnými skúsenosťami a výbornú spoluprácu s Európskou komisiou aj s technickými expertmi EIB Jaspers,“ objasnila hovorkyňa.
Procesy sú podľa jej slov nastavené na plynulé za-zmluvňovanie a čerpanie financií na jednotlivé projekty tak, aby bolo eliminované nárazové dočerpávanie alokácie na konci programového obdobia.
Nové obdobie, nové ciele
Program Slovensko 2021 – 2027 (PS) nahradí v novom programovom období doterajších šesť eurofondových operačných programov. Medzi piatimi politickými cieľmi, ktoré tvoria základ Partnerskej dohody a PS, sú aj opatrenia na výstavbu a modernizáciu dopravy a zlepšenia dopravných služieb na Slovensku. Finančná alokácia na dopravné projekty však zatiaľ nie je finálne schválená.
Medzi plánovanými projektmi je napríklad výstavba diaľnice D3 na Kysuciach, modernizácie prístavov v Bratislave a Komárne, zlepšenie splavnosti vážskej a dunajskej vodnej cesty, modernizácia regionálnych železničných tratí a tiež modernizácia tratí Žilina – Košice – hranica s Ukrajinou, Žilina – hranica s Českom, Bratislava – Štúrovo – hranica s Maďarskom. Ďalej sa počíta s odstraňovaním úzkych miest v cestnej a železničnej infraštruktúre modernizáciou už existujúcich ciest a železníc alebo s výstavbou nových.
„Zároveň sa budeme usilovať o zvýšenie atraktivity a kvality služieb železničnej dopravy, napríklad aj nákupom nových vlakov či vozňov,“ priblížila hovorkyňa.
Počíta sa aj s opatreniami na podporu udržateľnej mobility, ktorá je jednou z kľúčových súčastí prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. „Sústrediť sa budeme na rozvoj verejnej dopravy aj cyklodopravy. Medzi projekty, ktoré sa v rámci tohto cieľa podporia, by mala patriť obnova a modernizácia električkových a trolejbusových tratí, vozidiel MHD, výstavba TIOP-ov, záchytných parkovísk a zavedenie viacerých opatrení zameraných na zvýhodnenie verejnej dopravy,“ doplnila.
Mostný program otvára dvere k ďalším peniazom
V správe štátu je celkovo 1 776 mostov na cestách prvej triedy. Približne polovica z nich bola postavená pred rokom 1960. „Tretina z nich je v zlom až havarijnom stave,“ pripustila Švikruhová. Na túto situáciu reaguje strategický dokument s názvom Mostný program, ktorý približuje, ako chce štát tieto mosty obnovovať.
S programom už počíta aj vládou schválená aktualizácia cestného harmonogramu, vďaka čomu by štát mohol získať ďalšie peniaze na rekonštrukcie mostov na cestách prvej triedy.
„Slovenská správa ciest bude v tomto roku okrem veľkoplošných opráv ciest prvej triedy opravovať aj viaceré mosty na týchto cestách. Ako príklad môžeme uviesť most v Brezne, Kežmarku, Sabinove, Ružomberku či Prievidzi,“ vymenovala hovorkyňa.
V rámci aktuálneho programového obdobia 2014 – 2020 má rezort dopravy v pláne zmodernizovať s prispením eurofondov 102 mostov.
Finálny počet sa bude odvíjať aj od výsledku verejných obstarávaní.
