SENICA. Rozvoj informačnej a kybernetickej bezpečnosti v meste Senica plánuje mesto spolufinancovať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.
Mesto reaguje na povinnosti vyplývajúce zo zákona o kybernetickej bezpečnosti. Taktiež musí plniť povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o informačných technológiách verejnej správy. Analýzou súladu s legislatívou zistili nevyhnutnosť realizovať opatrenia tak, aby sa zvýšila kybernetická bezpečnosť na požadovanú úroveň. O zámere projektu informovala hovorkyňa mesta Tatiana Moravcová.
Účelom projektu, samozrejme, nie je len naplnenie zákonných povinností, ale aj dôležitosť problematiky kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Aj z tohto dôvodu sa uchádzajú o peniaze z európskych fondov na realizáciu opravných a chýbajúcich opatrení, ktoré vyplynuli z analýzy. Aktuálne schválená zmluva je vo výške 301 796 eur a mesto bude realizovať verejné obstarávanie.
Zamerali sa na kvalitu
Mesto Senica sa priebežne uchádza o externé finančné zdroje z fondov Európskej únie.
Priamo na Mestskom úrade v Senici aktívne pôsobí referát regionálneho rozvoja, ktorého pracovníci monitorujú problematiku, sledujú výzvy a pripravujú administratívne podklady potrebné na to, aby sa radnica mohla o nenávratné finančné príspevky uchádzať a jej žiadosti neboli pri vyhodnocovaní zamietnuté ako nedostatočné, chybné alebo neúplné. Takmer vždy je potrebná aj súčinnosť poslaneckého zboru, kde sa materiály súvisiace s čerpaním prostriedkov z EÚ priebežne predkladajú. „I keď ide o administratívne naozaj veľmi komplikovaný proces, mesto Senica sa môže vďaka takto získaným externým prostriedkom podujať na realizáciu finančne náročných projektov, keďže spoluúčasť financovania z mestskej kasy je na prijateľnej úrovni cca niekoľkých percent z celkového objemu toho-ktorého projektu,“ doplnila Moravcová.
Zložité čerpanie
Dana Jurková z referátu regionálneho rozvoja MsÚ Senica vníma aj negatíva žiadania financií z projektov. „Napriek celkovej úspešnosti mesta Senica v čerpaní eurofondov, vo všeobecnosti môžeme povedať, že na Slovensku sa nedarí dostatočne čerpať finančné prostriedky z týchto externých zdrojov,“ uviedla Jurková. Odborníčka vidí problém najmä v dlhej administratívnej kontrole žiadostí o nenávratné finančné prostriedky a ich hodnotení, čo je zjavne spôsobené nedostatočnými personálnymi kapacitami na riadiacich orgánoch. „Tieto skutočnosti majú následne negatívne dopady na pôvodne stanovené rozpočty projektov, ktoré sa spomínaným zdĺhavým administratívnym procesom predražujú,“ konkretizovala Jurková.
Do čerpania projektov výrazne zasiahla aj korona.
„Čelíme plošnému zdražovaniu – ceny materiálov a prác sa menia doslova zo dňa na deň, čo má dopad na verejné obstarávania a neochotu dodávateľov realizovať zákazky za už vysúťažené ceny. Do časovej osi medzi verejné obstarávanie a následnú realizáciu zmluvy s úspešným uchádzačom vstupuje ešte jeho kontrola, ktorá často trvá niekoľko mesiacov, v extrémnych prípadoch aj rok. Nám ako samospráve v prípade odstúpenia od zmluvy neostáva nič iné, ako celé verejné obstarávanie zopakovať, čo časovo neprimerane odďaľuje samotnú realizáciu projektu,“ zhodnotila Jurková. Ako ďalšie negatívum vníma aj to, že nie sú skreované definitívne programy nového programovacieho obdobia 2021 – 2027 aj napriek tomu, že nové programové obdobie už beží, pričom prvé výzvy nového programového obdobia môžeme očakávať najskôr na konci roka 2022.
