Utorok, 24. máj, 2022 | Meniny má Ela

Pandémia ukázala silné stránky slovenskej vedy a výskumu

O stave súčasnej vedy na Slovensku, podpore štátu a význame eurofondov pri financovaní výskumných aktivít sme hovorili s predsedom Slovenskej akadémie vied a popredným materiálovým vedcom PAVLOM ŠAJGALÍKOM.

Pavol Šajgalík.Pavol Šajgalík. (Zdroj: archív SAV)

Na akej úrovni je v súčasnosti slovenská veda a výskum?

Podobne ako napríklad na olympiáde – máme tímy, ktoré sú naozaj výborné a pomyselne dosahujú na tú zlatú medailu, a potom, samozrejme, máme tímy, ktoré až takú kvalitu v porovnaní so svetom nemajú. Je to prirodzené rozdelenie kvality.

V ktorých oblastiach slovenskí vedci vynikajú?

Veľmi ďaleko sme v chápaní menšín, najmä rómskej komunity na Slovensku. Tejto téme sa venuje nielen Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, ale aj mnohí iní a myslím si, že v tomto sme pokročili dosť výrazne. Konkrétnym prejavom tejto kvality je to, že riaditeľka ústavu Tatiana Zachar Podolinská teraz podala Európskej rade pre výskum projekt v tej najvyššej triede medzi dospelými, čiže advanced. Veľmi tesne jej ušla kategória A a skončila na vrchu kategórie B.

SkryťVypnúť reklamu

Môžeme vyzdvihnúť konkrétne počiny slovenských vedcov, ktoré zaznamenali úspech v medzinárodnom meradle?

Okrem úspechu Tatiany Zachar Podolinskej môžeme určite spomenúť ďalších dvoch, ktorí dosiahli v spomínaných projektoch na kategóriu B: Martin Venhart, jadrový fyzik z Fyzikálneho ústavu SAV, ktorý je zároveň členom predsedníctva, a Miroslav Baláž z Biomedicínskeho centra SAV, ktorý v biomedicíne opäť dosiahol kategóriu B.

Súvisiaci článok Ministerstvo chce pre školy nulovú spoluúčasť pri financovaní projektov

Ako hodnotíte podporu vedy a výskumu zo strany štátu a akú úlohu v rámci podpory zohrávajú zdroje z Európskej únie?

Bohužiaľ, na Slovensku sme si zvykli, že odkedy máme možnosť získavať zdroje zo štrukturálnych fondov, tak vedu na Slovensku netreba podporovať zo štátneho rozpočtu. Akoby to na podporu kvalitnej vedy malo postačovať. Ale nie je to tak. Stačí sa pozrieť do Českej republiky, kde s príchodom štrukturálnych fondov okamžite založili fond, z ktorého tímy a inštitúcie, ktoré získali peniaze zo štrukturálnych fondov, môžu získavať zdroje na udržateľnosť. Na Slovensku ale neexistujú zdroje na udržateľnosť fondov EÚ, tým pádom sa často dostávame do problémov. Pretože nie vždy sa darí vyhlasovať výzvy v takom režime, ktorý by nám mohol pomôcť na to, aby sme tú udržateľnosť boli schopní zabezpečiť, a domáce zdroje na to nie sú. To je jeden aspekt. Potom je druhý aspekt: na Slovensku máme jedinú grantovú agentúru, APVV, ktorá delí svoje prostriedky aj na projekty súvisiace s priemyslom a potom na všeobecné výzvy. Avšak celkový obnos peňazí, s ktorými hospodári, je neporovnateľne menší oproti tomu, s akými prostriedkami hospodári jednak grantová agentúra v ČR, a ďalej technologická agentúra ČR. Keď spočítame tieto dva zdroje, tak naše APVV je „chudobný príbuzný“.

SkryťVypnúť reklamu

Koľko peňazí z eurofondov a na čo sa použilo v končiacom programovom období?

Z pohľadu SAV bolo prvé programovacie obdobie veľmi úspešné. Celková hodnota zdrojov bola vyčíslená na 300 miliónov eur. V prípade druhého programovacieho obdobia je tá suma neporovnateľne nižšia. Keď mám vyzdvihnúť jeden projekt, ktorý sa v tomto druhom programovacom období podarilo naštartovať, je to projekt pod skratkou CEMEA – Centrum excelentnosti pre aplikáciu pokročilých materiálov. Je to projekt v celkovom objeme približne 30 miliónov eur, čo je oveľa menej oproti prvému programovaciemu obdobiu. CEMEA sa venuje veľmi moderným veciam, ako sú napr. biomateriály pre biomedicínske aplikácie, nové typy batérií pre automobilový priemysel a mnohé iné témy s tým súvisiace. Okrem tohoto projektu máme ešte výhľadové projekty, jeden z nich je na Fyzikálnom ústave SAV, ktorý sa zaoberá kvantovou informatikou a kvantovými technológiami. Ďalší projekt sa týka vysokovýkonného počítania, ktorý je v štartovacej fáze.

SkryťVypnúť reklamu

Aké ambície má veda a výskum v nadchádzajúcom programovom období?

My v SAV sa snažíme prebudovať štruktúru akadémie aj po personálnej stránke. Potrebujeme získať nových vedeckých lídrov, ktorí prinášajú nové, moderné problémy súvisiace s vedou, ktoré sú na hranici ľudského poznania. Preto sme spustili dve schémy: SASPRO, kde beží už druhé kolo, a kde sme schopní jednak repatriovať slovenských vedeckých pracovníkov, ktorí dlhší čas strávili v zahraničí, alebo aj získať zahraničných pracovníkov. Druhá schéma, ktorú sme práve pred pár dňami vyhodnotili, je IMPULZ. Táto schéma má podobný charakter ako SASPRO. V prípade oboch schém prechádza hodnotenie medzinárodným panelom, no v prípade tejto druhej schémy je ten panel oveľa prísnejší a hodnotí sa samotný projekt, či spĺňa kritériá potenciálnej možnosti naplnenia cieľov tohto projektu, a síce, aby riešiteľ vedel podať ERC projekt. Nachádzajú sa tu aj prostriedky, ktoré úspešný žiadateľ môže investovať do ľudí, do svojho výskumu, čiže je to akoby zárodok tvorby nových tímov. Ako príklad uvediem to, že vzhľadom na naše finančné možnosti sme udelili tri štipendiá a na tieto tri miesta sme mali tridsaťjeden excelentných žiadateľov. A to už je výber, z ktorého sa naozaj dá vybrať kvalita.

Kam vedu posunula a ako ju zmenila pandémia?

Koronavírus veľmi ovplyvnil vedu na Slovensku. Znova budem hovoriť za SAV, keď poviem, že sa určite dostal do popredia virologický výskum, čiže Biomedicínske centrum SAV, konkrétne Virologický ústav. Na Slovensku už každý pozná meno Boris Klempa, odborník, ktorý sa tejto problematike venuje. Koronavírus spôsobil to, že mnohí ľudia začali chápať, že základný výskum je veľmi dôležitý. Po príchode koronavírusu zrazu obyvatelia tejto krajiny pochopili, že máme ľudí, ktorí tomu rozumejú a upokojili celú spoločnosť v tom, že keď budeme spĺňať isté hygienické štandardy, tak by sme to mohli v nejakom rozumnom móde prejsť.

Aký bol prínos vašich vedcov?

Veľmi rýchlo vyvinuli testovacie metódy, aby sme vedeli oddeliť infikovaných. V tom zmysle teda vedu a výskum pandémia veľmi ovplyvnila, na druhej strane aj otvorila nové druhy výskumu. V materiálovom výskume sa začali vyvíjať nové materiály, napríklad pre rúška, nové koloidné materiály pre dezinfekciu vzduchu, podobne nové prístroje na čistenie vzduchu v zasadacích miestnostiach atď. Takže aj v tomto ohľade bol vplyv v tom, že sa dostali do popredia nové typy výskumu, ktoré by predtým asi až tak zaujímavé neboli. Ale ten vplyv bol aj v negatívnom zmysle, lebo máme veľa druhov výskumu, pri ktorom treba cestovať do zahraničia, povedzme archeológovia a iní ľudia, ktorí pracujú vonku v teréne. Pandémia ich obmedzila v pohybe.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Regióny

Inzercia - Tlačové správy

  1. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  2. Chceš prácu v IT?
  3. VELUX zmapoval kvalitu interiérov slovenských domácností
  4. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie
  5. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  6. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  7. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  8. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  1. Hluk v školských triedach sa dá riešiť izoláciou
  2. Chceš prácu v IT?
  3. VELUX zmapoval kvalitu interiérov slovenských domácností
  4. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie
  5. ZŠ v Moldave nad Bodvou bola súčasťou projektu ENGIE Eco školy
  6. Zelenší dvor pre ZŠ Hviezdoslava vďaka projektu ENGIE Eco školy
  7. Príďte si vychutnať výstavu ilustrácií pre deti
  8. Liptovský Mikuláš: V našom meste pes neskapal
  1. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 5 078
  2. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 2 807
  3. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 2 626
  4. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 2 311
  5. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 1 688
  6. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im 1 684
  7. McDonald´s Cup pozná víťazný tím z Košického kraja 1 017
  8. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely 804
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Nerobme nič
  2. Irena Šimuneková: Zvolen - Pustý hrad
  3. Lórant Kulík: Šport: Košický Peace Half Marathon vyhrala dvojnásobná olympionička
  4. Rudolf Székely: Slovenská pošta: Nenesie zodpovednosť za škodu...
  5. Štefan Bukovan: Obranný priemysel a ozbrojené sily vo svete (2022-13) –1.5. – 10.5.2022
  6. Martin Greguš: Matovičove diktátorské chúťky
  7. Inštitút strategických politík: Podnestersko sa môže stať novým frontom v agresii Ruska proti Ukrajine
  8. Věra Tepličková: Náš minister Kim ide ako pílka...
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 10 486
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 745
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 5 258
  4. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 4 445
  5. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 3 213
  6. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 2 896
  7. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 2 243
  8. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 2 237
  1. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  3. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  4. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  6. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  7. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  8. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Nerobme nič
  2. Irena Šimuneková: Zvolen - Pustý hrad
  3. Lórant Kulík: Šport: Košický Peace Half Marathon vyhrala dvojnásobná olympionička
  4. Rudolf Székely: Slovenská pošta: Nenesie zodpovednosť za škodu...
  5. Štefan Bukovan: Obranný priemysel a ozbrojené sily vo svete (2022-13) –1.5. – 10.5.2022
  6. Martin Greguš: Matovičove diktátorské chúťky
  7. Inštitút strategických politík: Podnestersko sa môže stať novým frontom v agresii Ruska proti Ukrajine
  8. Věra Tepličková: Náš minister Kim ide ako pílka...
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 10 486
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 745
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 5 258
  4. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 4 445
  5. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 3 213
  6. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 2 896
  7. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 2 243
  8. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 2 237
  1. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  3. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  4. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  6. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  7. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  8. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
SkryťZatvoriť reklamu