Eurofondy predstavujú k zdrojom štátneho rozpočtu a aktuálne aj zdrojom z Plánu obnovy a odolnosti SR významný doplnkový zdroj podpory a skvalitnenia vzdelávania na Slovensku. Eurofondy sa v oblasti vzdelávania využívajú na podporu ľudských zdrojov, ako aj výstavbu či modernizáciu infraštruktúry.
Prispievajú k zvyšovaniu kvalitného inkluzívneho vzdelávania z pohľadu systémovej národnej úrovne, ako aj priamo v školách či iných vzdelávacích inštitúciách, kedy si školy a inštitúcie nastavujú projekty podľa svojich potrieb.
Pomáhajú aj pri zavádzaní alebo pilotovaní nových inovatívnych prístupov a riešení. Informuje o tom tlačové oddelenie ministerstva školstva.
Vďaka eurofondom sa podporuje profesijný rozvoj učiteľov, zručnosti žiakov, prepojenie odborného vzdelávania s potrebami trhu práce, kvalita vysokoškolského vzdelávania či celoživotné vzdelávanie, rozširujú sa kapacity materských škôl, znižuje sa energetická náročnosť školských budov, modernizujú sa priestory a učebne škôl.
Pandémia školy potrápila
V neposlednom rade pomáhajú adresne reagovať na pandémiu covid-19 a jej dopady, či už pôsobením asistentov učiteľa a inkluzívnych tímov, alebo aj metodickým usmerňovaním škôl, učiteľov a tvorbou s tým súvisiacich materiálov, či zorganizovanie letných škôl v roku 2021.
S cieľom eliminovať dopady pandémie covid-19 u zriaďovateľov materských a základných umeleckých škôl pomohli európske zdroje podporiť a stabilizovať zamestnancov týchto škôl.
Rezort školstva za najvypuklejší problém v súčasnosti považuje práve dopad pandémie koronavírusu na oblasť vzdelávania, ktorá zdôraznila potrebu rozvoja digitálnych zručností, znižovania rozdielov v získavaní zručností najmä žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, potrebu prevencie zhoršovania výchovno--vzdelávacích výsledkov, ale aj potrebu eliminovať prejavy sociálno-patologických javov na školách.
„Pretrvávajúcou prioritou zostáva zabezpečovanie rovnosti príležitostí vo vzdelávaní a zohľadňovanie rozmanitých potrieb detí, žiakov a študentov, a teda podpora inkluzívneho vzdelávania, ktorá je zdôraznená aj schválením Stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní vládou SR v decembri 2022,“ informovalo tlačové oddelenie.
Úspešný národný projekt v Prešove
Z pohľadu regionálnej úrovne možno veľmi pozitívne hodnotiť národný projekt Prešovského samosprávneho kraja zameraný na zlepšenie kvality stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy na trh práce vo výške takmer 5 miliónov eur. Projekt je zároveň výstupom iniciatívy EK a Svetovej banky Catching up Regions (CURI). Do projektu sa zapojilo päť stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského kraja – Stredná odborná škola (SOŠ) agropotravinárska technická v Kežmarku, SOŠ polytechnická Andyho Warhola v Medzilaborciach, SOŠ na Jarmočnej ulici v Starej Ľubovni, SOŠ elektrotechnická v Poprade-Mate-jovciach a Spojená škola Ľudmily Podjavorinskej v Prešove. Projektom sa okrem podpory uvedených škôl podporuje zároveň aj vznik partnerstiev medzi strednými odbornými školami a zamestnávateľmi, skvalitňuje sa tvorba stratégií a vzdelávacích politík na úrovni regionálnej samosprávy PSK.
Zazmluvnené sú stámilióny
V aktuálnom programovom období 2014 – 2020, ktoré sa končí v roku 2023, je pre rezort školstva alokovaných pre oblasť vzdelávania z eurofondov 375 miliónov eur.
V tejto sume je aj navýšenie prostriedkov v rámci iniciatívy EK REACT EÚ, ktorá vznikla ako reakcia na krízu spôsobenú pandémiou covid-19.
„Túto sumu hodnotíme vysoko pozitívne, aj keď vnímame, že výzvy, ktorým čelí vzdelávanie, vyžadujú viac finančných prostriedkov. Ukazuje na to aj skutočnosť, že celú alokáciu už máme zazmluvnenú v projektoch a teraz je našou prioritou jej dočerpanie zo strany prijímateľov. O dôležitosti a relevantnosti smerovania eurofondov do oblasti vzdelávania svedčí aj fakt, že z prostriedkov európskych štrukturálnych fondov má vzdelávanie druhú najväčšiu alokáciu hneď po oblasti zamestnanosti,“ objasňuje ministerstvo a dodáva, že pri eurofondoch smerujúcich do vzdelávania netreba opomenúť ani podporu infraštruktúry vzdelávania cez Integrovaný operačný program v gescii MIRRI SR, Operačný program Ľudské zdroje – časť v gescii ministerstva vnútra či operačný program Kvalita životného prostredia v gescii ministerstva životného prostredia, ktorý podporuje aj znižovanie energetickej náročnosti školských budov.
Školy sa zameriavajú na gramotnosť žiakov
Z prioritnej osi Vzdelávanie OPĽZ v gescii rezortu školstva sa podporujú tak národné, ako aj dopytovo orientované projekty, ktoré si nastavujú žiadatelia podľa potrieb svojich cieľových skupín a ktorých bolo v programovom období 2014 – 2020 viac ako 1000, aktuálne je ich v realizácii ešte vyše 700, čo je zapríčinené aj pandémiou a obmedzenou možnosťou realizovať projekty v plnej miere a nadväznou potrebou predlžovať aktivity.
Z dopytovo orientovaných projektov hodnotia školy pozitívne aktivity výziev Čitateľská, matematická a prírodovedná gramotnosť v základnej škole, Čitateľská, matematická, finančná a prírodovedná gramotnosť na gymnáziu a Prepojenie stredoškolského vzdelávania s praxou, ktorými podporil rezort školstva rozvoj gramotností žiakov na základných a stredných školách či profesijný rozvoj učiteľov, a to aj prostredníctvom klubov učiteľov.
Budujú moderné vzdelávacie prostredie
Úspešný národný projekt IT Akadémia bol zameraný na zvyšovanie kvality informatického vzdelávania, matematického, prírodovedného a technického vzdelávania so zameraním na IKT. Cieľom projektu bolo vybudovať moderné a tvorivé vzdelávacie prostredie podporené vyspelou technologickou infraštruktúrou, motivovať žiakov a študentov na základných školách a stredných školách k štúdiu informatiky a IKT a rozvíjať ich vedecké kompetencie, aby mali príležitosť stať sa kvalifikovanými odborníkmi pre prácu v IT sektore. K plneniu týchto cieľov projekt realizoval napríklad aj IT čajovne či tábory. Zaujímavosťou je tiež, že sa v projekte odpilotovala pozícia digitálneho koordinátora, ktorá bola následne zavedená aj do legislatívy.
Problematické financovanie
„Z hľadiska našich skúseností, hodnotení programu aj spätnej väzby od potenciálnych žiadateľov je jedným z určujúcich faktorov spolufinancovanie zo strany žiadateľa, resp. jeho výška. Preto aktuálne rokujeme na národnej úrovni o možnosti zavedenia nulového spolufinancovania pre regionálne školstvo, podobne ako je to v Českej republike,“ vysvetlilo ministerstvo.Odbúranie spolufinancovania pre projekty v oblasti vzdelávania by oproti súčasnému obdobiu predstavovalo výrazné zníženie finančného bremena na strane zriaďovateľov škôl a zvýšenie možností zapojenia sa škôl do viacerých výziev.Ďalším okruhom je proces spracovávania žiadostí o platbu, vrátane lehôt či verejné obstarávania. „Zlepšenie je možné v súčinnosti s národnou úrovňou nastavujúcou pravidlá a systém pre všetky eurofondy,“ doplnil rezort. Aktuálne začali vo vzťahu k programovému obdobiu 2021 – 2027 prebiehať na národnej úrovni diskusie k nastaveniu, resp. prenastaveniu jednotlivých procesov implementácie, a to aj s využitím skúseností z programového obdobia 2014 – 2020.Dobrou cestou, v ktorej chce rezort školstva pokračovať, je využívanie tak-zvaného zjednodušeného vykazovania výdavkov, ktoré sme využívali napr. pri podpore asistentov učiteľa alebo pri učiteľských kluboch, a tento rozšíriť na čo najviac aktivít.
Vyzdvihujú asistentov učiteľa
V oblasti inklúzie hodnotí rezort školstva úspešne podporu pôsobenia asistentov učiteľa a inkluzívnych tímov, ktorá sa realizovala, resp. ešte realizuje cez národné projekty Škola otvorená všetkým, Pomáhajúce profesie v edukácii detí a žiakov I., II. a dopytovo orientované projekty V ZŠ úspešnejší a V ZŠ úspešnejší II. Pôsobenie týchto odborníkov výrazne pomáha školám zmierňovať dopady pandémie.
Pri vysporiadaní sa so situáciou zapríčinenou pandémiou vo veľkej miere pomáhala a pomáha aj aktivita národného projektu Profesijný rozvoj učiteľov (Teachers), zameraná na zabezpečenie adekvátnej reakcie vzdelávacieho systému na krízovú a postkrízovú situáciu, súvisiacu s prerušením vyučovania v školách v dôsledku pandémie ochorenia covid-19, v rámci ktorej sa podporuje portál https://ucimenadialku.sk/ či národný projekt Aktualizácia systému usmerňovania a rozvoja ďalších zložiek v systéme poradenstva a prevencie (Usmerňovať pre prax).
Ciele pre nové programové obdobie
Hlavnými prioritami rezortu školstva z fondov EÚ pre programové obdobie 2021 – 2027 bude najmä podpora zabezpečovania rovnosti príležitostí vo vzdelávaní a zohľadňovanie rozmanitých potrieb detí, žiakov a študentov, podpora rozvoja profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov, skvalitnenie odborného vzdelávania a prípravy, podpora rozvoja zručností pre lepšiu adaptabilitu a inklúziu, debarierizácia škôl a školských zariadení, materiálne vybavenie a technické zabezpečenie škôl či modernizácia učební. Osobitný dôraz sa bude klásť na zraniteľné cieľové skupiny, napr. zdravotne znevýhodnených či detí a žiakov zo znevýhodneného prostredia.
Časť týchto aktivít bude podporovaná priamo cez MŠVVaŠ SR a časť cez MIRRI SR v nadväznosti na implementáciu IROP.
Podporované oblasti a aktivity budú dopĺňať aj opatrenia financované z Plánu obnovy a odolnosti SR, resp. budú naň nadväzovať.
O konkrétnom objeme finančných prostriedkov z európskych fondov však nie je možné hovoriť, keďže Partnerská dohoda aj Program Slovensko sú zatiaľ v štádiu neformálnych negociácií medzi SR a Európskou komisiou.
