Malé a stredné podniky majú možnosti inovácií a mnohí ich aj využili. Tieto možnosti však využívajú väčšinou „start-upy“ a nové firmy, ktoré nie sú zaťažené dlhmi z minulosti.
Pokiaľ inovácie riešili ešte pred pandémiou, majú šancu sa lepšie prispôsobiť novej situácii. Ak ale predtým neinovovali, nemajú spracované postupy inovácií, veľmi ťažko budú meniť operačný módus plus riešiť aj inovácie. Zhodujú sa na tom predstavitelia asociácie a dopĺňajú, že inovačné možnosti závisia napríklad od zamerania podniku, jeho intelektuálnych kapacít a od finančných možností.
„Vo všetkých týchto oblastiach na Slovensku máme problémy. Ťažkosti sú v slabej vzdelanosti podnikateľov, ich celkovom prehľade, v neochote dívať sa na veci komplexne, riešia problémy veľmi konzervatívnymi spôsobmi. To všetko súvisí najmä s katastrofálnou úrovňou školstva,“ vysvetľujú.
Ako si malí a strední podnikatelia na Slovensku predstavujú efektívnu pomoc a podporu?
- v oblasti vzdelávania – formou workshopov, pokračujúceho „celoživotného vzdelávania“ zameraného na všeobecné potreby. Vzdelávanie by mal propagovať a platiť štát
- začlenenie malých a stredných podnikov do veľkých tendrov
- zjednodušenie legislatívy a súdnych konaní
- pomoc pri riešení korupcie
- zjednodušiť posudzovanie žiadateľa o eurofondy
- zjednodušiť proces schvaľovania
- ponúknuť štátnych konzultantov na eurofondy
- rozšíriť pomoc a podporu aj na špeciálne technické vybavenie
- nechať čerpať eurofondy aj Bratislavský kraj
- daňové zvýhodnenie investície do inovácií, sprehľadnenie výziev na podporu a určite väčšia a lepšia komunikácia o možnostiach výziev navonok
- zníženie administratívneho zaťaženia, napr. v oblasti BOZP, povinnej zdravotnej služby, umožnenie používať dokumenty e-schránky pre právne úkony, zavedenie všeobecnej (voľnej) živnosti v oblasti archivácie a pod.
Úspešné čerpanie fondov brzdí byrokracia
Podniky na zavádzanie inovácií nemajú podľa svojich predstaviteľov vytvorené potrebné podmienky.
„Splniť podmienky na podpory a dotácie je pre väčšinu takmer zázrak, splniť byrokratické požiadavky takmer nemožné. To zneužívajú rôzni ´poradcovia´, ktorí si z pomoci berú vysoké provízie, síce legálne, ale neeticky. Máme zlý základ na školách, v krajine nie sú riadne možnosti na dlhodobé úvery pri nízkych úrokoch, nie sú pripravení žiadni štátni konzultanti na posúdenie inovatívnych návrhov podnikateľov.“
Nepodporuje sa inovácia v podnikoch napríklad daňovým zvýhodnením, prípadne podporou reinvestovania zisku do inovácií a pod.
Odpisovanie je veľmi dlhé a nemotivuje podnikateľov zlepšovať systémy, priestory a budovať nové prevádzky.
Bez odborného garanta majú podniky problém
Na základe doterajších skúseností nepovažujú zástupcovia menších podnikateľov eurofondy za veľmi prínosné. „Tým ktorí to potrebujú, nepomáhajú, ostatných živia. Procesy na predkladanie sú nezrozumiteľné a zložité,“ tvrdia.
Podnikateľ po poskytnutí podpory z fondov EÚ je podľa ich slov na dobu päť rokov viazaný udržať projekt v podanom zámere. Teda na päť rokov má zastavené akékoľvek procesy pre inovácie. „Tu sa stráca nielen logika podpory, ale i podpory inovácií.“
Výziev je podľa ich slov dosť, ale bežní podnikatelia neveria v spravodlivé rozdeľovanie a prideľovanie fondov. „Stretávame sa s tým, že jeden subjekt opakovane výzvy vyhráva a iná firma nedostane možnosť, nie je jej vysvetlené, prečo výzvu nedostala. Na výzvach sa priživuje veľa firiem, ktoré ponúkajú vybavenie a napísanie výzvy, a firma, ktorá cez ne nejde, má malú šancu uspieť.“
Eurofondy pre inovácie považujú za veľmi dôležité. Na Slovensku sa však čerpajú veľmi komplikovane.
Štát nemá vytvorený systém na posúdenie žiadateľa bez toho, aby ho nepodrobil neúmernej zložitej kontrole. Systém je nastavený programovo tak, aby sa podarilo nájsť firmy, ktoré majú záujem o podvodné konanie (čo aj tak úplne nefunguje), takže aj tí, ktorí podnikajú čestne a chcú investovať do transparentných inovácií, musia veľmi zložito, počas dlhej doby a komplikovane túto okolnosť dokazovať. Výzvy sú nezrozumiteľné a ťažko realizovateľné.
Bez odborného garanta je čerpanie eurofondov prakticky nemožné, zhodujú sa zástupcovia malých a stredných podnikov.
Inšpiratívne postupy v zahraničí
Pre malé a stredné podniky sú kľúčové inovácie v horizonte 3 – 5 rokov. Mali by sa viac zameriavať na to, čo dokážu uskutočniť, napríklad recyklácia odpadov, lokálne práce, zdieľaná ekonomika. V zahraničí sa vytvárajú projekty na klastrovej politike, resp. družstevníctve (Nemecko, Španielsko, Rakúsko...).
Umožňujú vo väčšej miere zapojenie malých a stredných podnikov do integrovaných projektov kolaborácie všetkých zúčastnených. Ale hlavne obsah výzvy si tvoria na regionálnej úrovni zdola nahor.
„Čakať na výzvu rezortu, či sa tam obsahovo trafím, zastavilo všetky inovácie, ktoré potrebovali podporu na ich spustenie. Naši podnikatelia nevytvárajú systematicky finančné rezervy na inovácie, lebo tieto peniaze sú definované ako zisk, a teda zdanené, ak sú využívané interne, namiesto toho, aby to bolo brané ako náklad minulých období,“ tvrdia predstavitelia asociácie.
Drobní podnikatelia o situácii v čase covidu
Väčšina malých a stredných podnikov počas pandémie utrpela škody a straty, ktoré nebude možné nahradiť. Mnoho živnostníkov a podnikov, napríklad hotely či reštaurácie, prerušilo činnosť, čím prišli o zamestnancov, ktorí si našli iné zamestnanie a s vysokou pravdepodobnosťou sa už nevrátia. Podniky majú odložené platby odvodov a úverov, ktoré budú musieť splácať v nasledujúcom období. Tieto zdroje im budú chýbať na rozvoj.Problémy boli spôsobené jednak chaotickými opatreniami štátu, napríklad, že ľudia mohli nakupovať vo veľkých predajniach s množstvom ľudí, ale nie v malých obchodoch s jedným zákazníkom, alebo že kuchár mohol variť v reštaurácii, ale nemohol sa ísť najesť ako hosť. Výrobcovia piva, aby pivo nemuseli vyliať, ho „prepálili“ na dezinfekciu, z ktorej museli zaplatiť daň z alkoholu a podobne. Okrem toho sa opatrenia menili veľmi často a nepredvídane. Situáciu zhoršili aj nelogické požiadavky na hygienu v prevádzkach.Veľká časť problémov je spôsobená finančnou negramotnosťou malých a stredných podnikateľov, ktorí nedokážu plánovať, riadiť cashflow a iné potrebné kroky na záchranu.Podľa našich informácií sú dve kategórie firiem – tie, ktoré sa novej situácii prispôsobili, a síce za cenu veľkého úsilia, ale prosperujú, a tie, čo sa nevedia prispôsobiť, hľadajú sa v novom systéme a príliš sa im nedarí.