Slávka Lenčéšová zo ZMOS. (zdroj: archív ZMOS)Aké najzásadnejšie enviro témy a problémy v súčasnosti trápia slovenské samosprávy, resp. akým výzvam zo strany EÚ musia čeliť?
So správami a informáciami, ktoré nás upozorňujú na klimatickú a environmentálnu krízu, ktorá ovplyvňuje budúcnosť nás všetkých sa stretávame na dennom poriadku. Samosprávy majú možnosť byť súčasťou zmien, ktoré môžu ovplyvniť globálne problémy lokálnymi riešeniami, ako orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.
Ak sa však zameriame na konkrétne a aktuálne výzvy pre samosprávy v oblasti životného prostredia tak po zavedení triedeného zberu kuchynského odpadu v roku 2021 je najväčšou výzvou pre slovenské samosprávy s blížiacim sa rokom 2023 úprava odpadov pred jeho uložením na skládky. Na zabezpečenie prevádzkovania projektov na úpravu odpadov sú potrebné vysoké finančné náklady a taktiež je určitou prekážkou dĺžka povoľovacieho procesu, ktoré si vyžadujú časovú náročnosť. Podľa nám dostupných informácií je predpoklad, že spoločnosti, ktoré majú povoľovanie už v začatom procese získajú právoplatné stavebné povolenie najskôr koncom roka 2023 ak nie až v roku 2024.
Samozrejme problémom pre samosprávy aj z predchádzajúcich období naďalej zostáva budovanie verejných kanalizácií.
Akú úlohu zohrávajú pri realizácií zelených projektov eurofondy a ako sa ich darí samosprávam čerpať?
Zelená agenda sa dostáva čoraz viac do popredia nielen vo svete, ale aj na Slovenku. Investície do životného prostredia predstavujú prínos nielen pre súčasné, ale najmä pre budúce generácie. Podľa Európskeho ekologického dohovoru je potrebné zabezpečiť zlepšenie kvality života a zdravia občanov najmä tým, že budú mať zabezpečené čisté ovzdušie, čistú vodu, zdravú pôdu a biodiverzitu, rozšírenie verejnej dopravy, obnovu budov v záujme energetickej efektívnosti a podobne. Obce v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti vykonávajú množstvo opatrení, ktoré sú zamerané nielen na predchádzanie znečisťovaniu a zhoršovaniu stavu životného prostredia, ale ktoré majú za cieľ stav životného prostredia zlepšiť a skvalitniť život obyvateľov na ich území, a práve na zabezpečenie takýchto opatrení sú pre samosprávy dôležité a potrebné zelené eurofondy.
Čo sa týka čerpania tak napríklad podľa výročnej správy, ktorú zverejnilo Ministerstvo životného prostredia SR, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia k 31. 12. 2021 bolo od začiatku programového obdobia vyhlásených spolu 90 výziev a vyzvaní v celkovej sume 3,39 mld. €, čo predstavuje 119,73 % alokácie OP KŽP. V roku 2021 bolo vyhlásených 8 výziev v celkovom objeme 191 mil. € za zdroj EÚ. Finančné prostriedky však neboli vyčerpané. Zo strany samospráv ako hlavnú bariéru nízkeho čerpania vnímame administratívnu náročnosť, hlavne pre obce a pre menšie mestá. Ako nedostatok vnímame aj fakt, žiadatelia čakajú na rozhodnutie o vyhodnotení projektov príliš dlhé časové obdobie. V posledných dvoch rokoch bol rozhodovací proces ovplyvnený najmä covidom, ale na zdĺhavý schvaľovací proces sme upozorňovali už v dávnejšie.
Zjednodušili sa pre samosprávy v novom programovom období postupy pri uchádzaní sa o eurofondy, alebo tento proces predstavuje pre žiadateľov veľkú byrokratickú záťaž?
Keďže nové programové obdobie sa ešte nezačalo, je ťažko zhodnotiť prax. Vyhodnotenie môže byť zatiaľ iba teoretické na základe toho, čo bolo predložené a schválené. Určite sa eurofondy priblížili k samospráve a k územiu, tým že regionálni partneri v spolupráci s národnou úrovňou budú rozhodovať, ktorý projekt bude financovaný z eurofondov v rámci Rady partnerstva a Kooperačných rád území Udržateľného mestského rozvoja (UMR). Po rozhodnutí o schválení projektu sa pristúpi k vypracovaniu žiadosti a nenávratný finančný príspevok, kde v tejto fáze opäť vstúpi po vecnej stránky do procesu centrálna úroveň a v prípade integrovaného projektu, ktoré súčasťou je národný projekt, ako ďalšej fázy, si kompetentný rezort ponecháva čas na vyjadrenie. Bodku za integrovaným projektom dáva územie, spomínaná Rada partnerstva alebo Kooperačná rada UMR, ale bodku za integrovanou investícou na projektom dáva centrála z titulu nositeľa zodpovednosti za eurofondy. Pri tomto tzv. decentralizovanom, ale zároveň aj centralizovanom riadení eurofodov sa obávame byrokratickej záťaže. Skúsenosti zo súčasného obdobia nás nútia uvažovať v tomto duchu, pretože inú skúsenosť nemáme. Výzvou ostávajú regionálne centrá MIRRI, ktoré pri správnom nastavení a uchopení úlohy štátu v regióne v rámci eurofondovej politiky môžu byť podporu pri znižovaní byrokratickej záťaže v zmysle flexibilnej a rýchlejšej reakcie v implementácii eurofondových projektov.
Pre regióny, mestá a obce ostávajú ďalšie zdroje z eurofondov v rukách jednotlivých rezortov ako zdroje o ktoré sa bude samospráva uchádzať v rámci tradičných dopytovo-orientovaného systému. Zákon o eurofondoch prináša zjednodušenia pri čerpaní eurofondov, ale veľa vecí bude závisieť od prístupu rezortov ako sprostredkovateľských orgánov, ale najmä riadiaceho orgánu , rezortu regionálneho rozvoja. Už keď to teraz nenastavíme inak – jednoduchšie a prístupnejšie ako doposiaľ, záujem územia o eurofondy bude klesať a hore sa budú musieť vysporiadať s pokračovaním „lightového“ čerpania eurofondov 2021-2027, ktoré sa stane tradíciou. Zárukou zjednodušeného čerpania je určite aj vzdelávanie na všetkých úrovniach riadenia a podporovanie technických kapacít, aby to, čo vzíde zdola nahor, malo kvalitu, čo centrále ušetrí čas a personálne kapacity a zároveň aj urýchli čerpanie, pretože kvalita projektu je zárukou jeho priechodnosti.
Aké sú momentálne najvýznamnejšie zverejnené výzvy v oblasti zlepšovania životného prostredia a klímy a čo môžu slovenským samosprávam priniesť?
Aktuálne je jednou z výziev samospráv pripraviť sa mechanicko-biologickú úpravu zmesových komunálnych odpadov. Z operačného programu Kvalita životného prostredia prioritná os 1. Udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry sú na mechanicko-biologickú úprava zmesových komunálnych odpadov vyčlenené finančné prostriedkov vo výške 10 miliónov €. Taktiež z Operačného programu Kvalita životného prostredia z rovnakej prioritnej osi je na triedený zber komunálnych je vyčlenených 30 miliónov €, na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov sú vyčlenené finančné prostriedky vo výške 30,5 miliónov €.
Okrem rozvoja odpadového hospodárstva je z Operačného programu Kvalita životného prostredia zabezpečená podpora na budovanie verejných kanalizácií, čistiarní odpadových vôd a súbežná výstavba verejných vodovodov. Výška finančných prostriedkov predstavuje 11,6 miliónov €.
Na podporu zelenej infraštruktúry a regenerácie vnútroblokov sídlisk je napríklad vyhlásená Výzva z Integrovaného regionálneho operačného programu Prioritná os 7 – REACT-EU.
Ak by som to mala zhrnúť, investície smerujú najmä do zelene, odpadového hospodárstva , rozvoja energetiky ale aj na budovanie cyklotrás či obnovu budov a ako som už hovorila cieľom je zlepšenie a skvalitnenie životného prostredia.
Ak by ste mali konkrétne vyzdvihnúť najúspešnejšie realizované zelené projekty v slovenských mestách a obciach, ktoré by to boli? Ktoré samosprávy môžu ísť v tomto smere ostatným príkladom?
Každý z realizovaných projektov má svoju opodstatnenie a dôležitosť. Napríklad mesto Krupina z eurofondov zrealizovalo projekt zhodnocovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. V Kežmarku bude čoskoro dokončená kompostáreň. Zariadenie bude slúžiť na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov z domácností, záhrad a verejných priestranstiev. Nielen v oblasti odpadového hospodárstva mestá a obce napredujú a rozvíjajú svoju infraštruktúru aj pomocou zelených eurofondov. K zlepšovaniu životného prostredia a kvality života obyvateľov obce zabezpečujú projekty aj v oblasti nakladania s odpadovými vodami. A aby som nezostala iba pri mestách, tak napríklad v obci Šoporňa bol zrealizovaný projekt rozšírenia kapacity čistiarne odpadových vôd, ako aj predĺženie kanalizačnej siete. Na kanalizáciu bude napojených minimálne 95% producentov odpadových vôd v aglomerácii a vybudovanie kanalizácie sa prejaví zlepšením biologických a mikrobiologických ukazovateľov recipientu vodného toku Váh.
Ako sa mestá a obce vysporiadali s povinnosťou zhodnocovať biologicky rozložiteľný kuchynský odpad a s akými problémami v rámci tejto témy bojujú?
Od nadobudnutia účinnosti novely zákona o odpadoch, ktorá zaviedla pre všetky obce povinnosť zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad, ak zohľadníme aj prechodné polročné obdobie, uplynul rok.
Problémy so zavedením zberu kuchynského odpadu sprevádzal samosprávy najmä v začiatkoch, z dôvodu, že ide o zložitý systém zberu, ktorý bolo potrebné na začiatku dobre logisticky vypracovať, a s ktorým bolo dostatočne dopredu oboznámiť občanov. Ako problém obce vnímali a vnímajú počiatočné vysoké investičné náklady, ktoré sprevádzajú triedený zber kuchynského odpadu.
Najväčšou brzdou pri zavádzaní triedeného zberu kuchynského odpadu predstavovali chýbajúce zariadenia na zhodnotenie takéhoto odpadu a aj tie ktoré existujú boli resp. sú nerovnomerne rozmiestnené v území. V niektorých oblastiach predstavovala dovozná vzdialenosť aj 100 a viac kilometrov, čo sa premietlo do zvýšených nákladov na prepravu takého odpadu. Z doterajšej aplikačnej praxe najmä z miest sa ako problém javia v letných mesiacoch zvýšený počet červov v kontajneroch, zápach, hlodavce.
Od roku 2023 budú musieť bioodpad z kuchyne triediť aj tie mestá, ktoré si uplatňovali výnimku na jeho energetické zhodnocovanie, tieto mestá však už od minulého roku postupne zavádzajú triedený zber kuchynského odpadu.
