Sobota, 20. august, 2022 | Meniny má Anabela

Nekvalitné ovzdušie prispieva na Slovensku k 5000 nevyžiadaným úmrtiam ročne

Krajina má v rámci ochrany klímy a životného prostredia rezervy, ktoré sa postupne snaží odstraňovať. Pomôcť má aj klimatický zákon, ktorý sa do medzirezortného pripomienkového konania dostane v závere roka.

(Zdroj: unsplash.com)

O životnom prostredí na Slovensku, snahách o jeho ochranu a skvalitnenie ako aj o nástrojoch Európskej únie na dosiahnutie uhlíkovej neutrality sme hovorili so štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia MICHALOM KIČOM.

V akom stave je životné prostredie na Slovensku a s akými problémami naša krajina zápasí?

Z dlhodobého hľadiska je jasné, že niektoré oblasti sa zlepšujú a iné zhoršujú, čo je prirodzený vývoj z pohľadu štrukturálnej zmeny slovenskej ekonomiky, ale aj uvedomovania si a zmeny prístupu obyvateľov, ktorí ochranu životného prostredia považujú za čoraz dôležitejšiu. Stále máme viacero restov, ako napríklad potreba mať kvalitnejšie chránené lesy, pozerať na ne prizmou trvalo udržateľnejšieho obhospodárovania, určite máme čo dobiehať aj v kvalite ovzdušia. Na Slovensku máme ročne päťtisíc nevynútených úmrtí ročne, ku ktorým mohla prispieť aj zhoršená kvalita ovzdušia. Veľký problém do budúcnosti máme aj so sanáciou environmentálnych záťaží, o čom svedčí naše dedičstvo po desiatkach rokov priemyselných aktivít, ku ktorým prispievali aj nezodpovední podnikatelia v deväťdesiatych rokoch až doteraz. Problémom a výzvou zároveň je aj strategická ochrana vody. Na jednej strane máme stále nedoriešené infraštruktúrne projekty v rámci odkanalizovania odpadových vôd, dôležitá je aj ochrana podzemných zdrojov pitnej vody. Ak kľúčový je vodný zdroj Šamorín, ktorý je jedným z najdôležitejších zdrojov pitnej vody v strednej Európe.

SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Súkromný sektor má v obnove budov pred verejným obrovský náskok

Je záujem spoločnosti, vlády a odborníkov o zelené témy dostatočná?

Tento trend sa oproti minulosti určitým spôsobom zlepšuje. Viac ako 8 z 10 respondentov na Slovensku súhlasí, že boj proti zmene klímy a environmentálnym problémom by mali byť prioritou v záujme zlepšovania verejného zdravia. Pre ochranu životného prostredia je kľúčové angažovanie sa obyvateľov. Práve aktivity obyvateľov v minulosti doslova suplovali úlohu štátu, ktorý málo dbal na životné prostredie. V tomto smere by som vyzdvihol najvýznamnejšiu environmentálnu petíciu z roku 2021 Klíma ťa potrebuje. Tento rok ide zase o petíciu lesoochranárskeho zoskupenia VLK, kde sa vyzbieralo viac ako 100-tisíc podpisov.

Slovensko čelí právnemu konaniu zo strany EÚ vo viacerých prípadoch týkajúcich sa environmentálnej oblasti. Čo to vypovedá o vzťahu našej krajiny k životnému prostrediu?

SkryťVypnúť reklamu

Sú to výhrady za neplnenie záväzkov, ku ktorým sme sa sami zaviazali pri vstupe do Európskej únie. Ide o výhrady, ktoré musíme odstraňovať. Európska únia kladie veľký dôraz na ochranu životného prostredia, špecificky teraz najmä vo vzťahu ku klíme. Množstvo konaní, ktoré máme, je adekvátne problémom, ktorým v oblasti životného prostredia čelíme. Spomenul by som napríklad žalobu pre nedostatočnú ochranu ovzdušia alebo biotopov hlucháňa. Akokoľvek som nerád, že čelíme takýmto konaniam, môže to byť aj na prospech veci. Pretože tam, kde štát nedokázal zabezpečiť aktívnu ochranu životného prostredia, nastupuje Európska únia a aj prostredníctvom pripomínania našich záväzkov napomáha zlepšovať životné prostredie a tým pádom aj ochranu zdravia obyvateľov.

SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Únia má na rozdiel od Slovenska v dlhodobých energetických prioritách jasno

Akú úlohu zohrávajú v skvalitňovaní životného prostredia na Slovensku eurofondy?

Európske zdroje sú zamerané na oblasti, v ktorých Slovensko zaostáva, vrátane oblasti ochrany životného prostredia. Zohrávajú nezastupiteľnú úlohu, pretože väčšia časť infraštruktúry do zlepšovania životného prostredia, či už výstavba vodovodov, kanalizácií, zlepšenie čistiarní odpadových vôd, ochrana pred povodňami, vodozádržné opatrenia, sanácia environmentálnych záťaží, realizácia zberných zberných dvorov, spracovanie odpadov, či programy starostlivosti o chránené územia a iné, je financovaná práve z eurofondov. Mnoho miest a obcí je doslova odkázaných na financovanie svojich enviroaktivít zo zdrojov Európskej únie. V tejto súvislosti je aktuálne dôležitý aj Plán obnovy, v rámci ktorého bude prvýkrát v histórii Slovenska masívne investované aj do renovácií, zatepľovania a energetického zefektívňovania rodinných domov.

Ktoré dosiaľ zrealizované enviroprojekty považujete za úspešné a prospešné?

Sú stovky mimoriadne užitočných a úspešných projektov na zlepšenie kvality životného prostredia. Vďaka eurofondom sa napríklad za posledný rok v oblasti recyklácie a spracovania odpadov zvýšila kapacita pre triedenie komunálnych odpadov o 78-tisíc ton pre celé Slovensko. Kapacita pre zhodnocovanie odpadov až o 411-tísíc ton, čo sú žiadúce čísla. Osobitne by som vyzdvihol niekoľko konkrétnych príkladov. Vlani bola vybudovaná kanalizácia a čistiareň odpadových vôd v aglomerácii Hronovce, čím sa odstránilo riziko pre nepriaznivú kvalitu povrchových a podzemných vôd. Až 99 percent obyvateľov v tejto lokalite je zapojených do čistenia komunálnych odpadových vôd. Vyzdvihol by som aj obec Kamenec pod Vtáčnikom, kde vďaka výstavbe zberného dvora na zber komunálnych odpadov dokázali zvýšiť kapacitu triedeného komunálneho odpadu až o 140 ton za rok. V rámci adaptácie na zmeny klímy, ktorá je v súčasnosti veľmi akútnou témou, by som vyzdvihol realizáciu vodozádržných opatrení v obci Cífer. Vďaka týmto opatreniam sa dažďová voda, ktorá bola doteraz odvádzaná do kanalizácie, zadržiava a presúva na zelené strecha a dažďové záhrady.

Aké najväčšie výzvy čakajú Slovensko v oblasti zlepšovania životného prostredia v budúcnosti?

V tomto smere by som vyzdvihol Plán obnovy a odolnosti, ktorý po pandémii covidu predstavuje bezprecedentný nástroj na reformné opatrenia, z ktorých väčšina je zameraná práve na oblasť ochrany životného prostredia. Spomenul by som napríklad plán masívnej renovácie a energetickej efektívnosti rodinných domov, v rámci ktorého za 560 miliónov eur bude zrenovovaných 30-tisíc rodinných domov, čo je jeden z najväčších dlho v rámci energetickej efektívnosti na Slovensku. Kúrenie je drahé a bude ešte drahšie, preto sa cez plán obnovy zameriavame na pomoc tým najzraniteľnejším, aby si mohli energeticky zefektívniť svoje rodinné domy. Dôležitá je aj oblasť dekarbonizácie priemyslu, v ktorej eurozdroje môžu finančne podporiť projekty na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Dôležitý je aj koncept adaptácie na zmenu klímy, v rámci ktorého pripravujeme napríklad prvý zákon o krajinnom plánovaní, v parlamente je zákon o recyklácii stavebných odpadov, čo sú všetko reformy, na ktoré je naviazaný Plán obnovy a odolnosti. Potrebné je tiež dokončiť infraštruktúru v oblasti odpadového a vodného hospodárstva. Takisto je potrebné dokončiť sieť Natura 2000 a znížiť tlak na ekosystémy, najmä lesné ekosystémy a vodné útvary. V neposlednom rade je aj potreba zlepšiť kvalitu ovzdušia v kritických regiónoch.

Aké najzásadnejšie záväzky a ciele pre Slovensko prináša európsky klimatický zákon?

Európsky klimatický predpis je záväzok, z ktorého vyplýva legislatívny balík s názvom Fit for 55, ktorý znamená záväzok Euróspkej únie do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent oproti referenčnému roku 1990. Ak chceme efektívne bojovať s klimatickou krízou, ktorá je tu a ohrozuje prežitie človeka na Zemi, musíme v tejto veci veľmi aktívne konať. Práve zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 je jedným z opatrení, ktoré nám potom umožní ďalej pokračovať až k cieľu uhlíkovej neutrality v roku 2050. Sú to ciele, ktoré sú určené napríklad na to, aby sme v roku 2100 mohli obývať planétu a aby život v Európe bol znesiteľný aj z hľadiska globálneho otepľovania.

O čom bude pojednávať slovenský klimatický zákon a kedy začne platiť?

Slovenský klimatický predpis sa v skutočnosti nazýva zákon o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenska a bude upravovať jednotlivé sektorové ciele s ohľadom na tie sektory slovenskej ekonomiky, ktoré majú najväčší potenciál prispievať k emisiám skleníkových plynov. Ide o poľnohospodárstvo, sektor budov, dopravy, priemyslu a energetiky. Pre každý z týchto sektorov bude stanovený cieľ poklesu vyjadrený konkrétnym číslom a zákon bude upravovať aj konkrétne nástroje, akým spôsobom budú jednotlivé rezorty zodpovedné za plnenie týchto cieľov. Tým zákon zvýši transparentnosť a overiteľnosť plnenia klimatických záväzkov Slovenska. Bude to veľmi efektívny právny nástroj na to, aby sme si nielen stanovili záväzok, ale aby sme sa k nemu aj dopracovali. Očakávame, že bude v medzirezortnom pripomienkovom konaní do konca tohto roka.

Dosiahne Slovensko uhlíkovú neutralitu do roku 2050?

Cestou pre Slovensko ako sa stať klimaticky neutrálnym štátom do roku 2050 je implementovať legislatívy prijaté na európskej úrovni, predovšetkým energeticko-klimatický balíček Fit for 55, v kombinácii s národnými opatreniami. Ak nestratíme podporu obyvateľov a táto vláda aj nasledujúce budú zodpovedne pristupovať k zmene klímy ako základnej podmienke prežitia, verím, že tento cieľ splníme.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Regióny

Inzercia - Tlačové správy

  1. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  2. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  3. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  5. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  6. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  8. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  1. Majstrovstvá Slovenska v hode telefónom sa uskutočnia v sobotu
  2. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  3. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  4. Shell myslí na slovenské komunity
  5. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  6. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  7. Agrokomplex 2022
  8. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 39 740
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 14 109
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 10 497
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 7 165
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 5 258
  6. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run 4 537
  7. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 257
  8. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem 3 389
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ján Chomík: Viva México - čokoláda & káva
  2. Peter Biščo: Smer sa trasie strachom, Hlas žobre, Jankovská plače a ostatní sa modlia všemocnému § 363.
  3. Štefan Vidlár: Málí sa mi, málí
  4. Ján Šeďo: Heger navrhuje o.i. aj tresty za osobné útoky, tvrdí SaS.
  5. Štefan Vidlár: Je suis fan
  6. Jana Júdová: Príbeh zúfalého pacienta, muža, ktorý sadil stromy
  7. Miroslav Makyta: Svet podľa Fica a Matoviča
  8. Marián Kozák: Výlet do Bratislavy a Viedne v roku 2015
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 8 858
  2. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 993
  3. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 6 775
  4. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 4 698
  5. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 4 058
  6. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 4 000
  7. Marián Viskupič: Rozvrat verejných financií alebo grécka cesta Igora Matoviča 3 657
  8. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 621
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?

Blogy SME

  1. Ján Chomík: Viva México - čokoláda & káva
  2. Peter Biščo: Smer sa trasie strachom, Hlas žobre, Jankovská plače a ostatní sa modlia všemocnému § 363.
  3. Štefan Vidlár: Málí sa mi, málí
  4. Ján Šeďo: Heger navrhuje o.i. aj tresty za osobné útoky, tvrdí SaS.
  5. Štefan Vidlár: Je suis fan
  6. Jana Júdová: Príbeh zúfalého pacienta, muža, ktorý sadil stromy
  7. Miroslav Makyta: Svet podľa Fica a Matoviča
  8. Marián Kozák: Výlet do Bratislavy a Viedne v roku 2015
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 8 858
  2. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 993
  3. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 6 775
  4. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 4 698
  5. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 4 058
  6. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 4 000
  7. Marián Viskupič: Rozvrat verejných financií alebo grécka cesta Igora Matoviča 3 657
  8. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 621
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
SkryťZatvoriť reklamu