Prvé takéto stanovištia boli umiestnené na sídliskách Linčianska a Družba pred vyše šiestimi rokmi.
Momentálne je v meste rozmiestnených približne 80 stanovíšť s desiatkami kontajnetov čiastočne zapustených do zeme.
Viacero výhod
Výhod tohto druhu ukladania odpadu je viacero. Eliminujú výskyt hlodavcov, zápach, efektívnejší je aj ich vývoz. Vďaka smart technológii. Takmer všetky nádoby sú totiž vybavené senzormi, ktoré kontrolujú ich naplnenosť. A informácie o aktuálnej kapacite kontajnerov sa na diaľku prenášajú a umožňujú tým zefektívniť režim zberu odpadu.
V realite to znamená, že smetiari chodia, iba keď sú vrecia kontajnerov pod zemou plné. Zber odpadu v Trnave má na starosti spoločnosť FCC Trnava. Dozvedeli sme sa, že v súčasnosti má nainštalované tieto senzory až 97 percent všetkých nádob. Táto technológia má viacero výhod, tak, ako pre samotnú spoločnosť, tak aj pre samotného občana. Za tie hlavné označili optimalizáciu nákladov spojených s vývozom. „Verejná mobilná aplikácia hlási zaplnenie kontajnera, a tak môže poslúžiť občanom pri využití polopodzemných kontajnerov s voľnou kapacitou. Senzory obsahujú aj snímače teploty, ktoré vedia odhaliť potenciálny požiar. Systém umožňuje odoslať informáciu na stálu službu mestskej polície, ktorá tam vyšle hliadku,“ popísala Zuzana Krenyitzká za spoločnosť FCC Trnava.
Má aj mínusy
Ako každá technológia, aj systém senzorov má svoje rezervy. Tie determinuje najmä vonkajšie prostredie, ide najmä o počasie či správanie občanov. Prípadov je viacero. Signál môže prerušiť sneženie, dážď či hmla.
„Otvor sa môže upchať nesprávnym vhodením odpadov do kontajnera, senzor vtedy zaznamenáva, že nádoba je prázdna a systém vyhodnotí, že nie je potrebné vykonať výsyp,“ dodala Krenyitzká. Evidujú aj prípady, že niektorí občania odložia odpad na zem pred kontajner aj napriek tomu, že je prázdny. A ostatní začnú zhromažďovať odpad na stojisku v domnienke, že je kontajner plný.
