O situácii medzi slovenskými zamestnávateľmi sme sa rozprávali s tajomníkom Republikovej únie zamestávateľov MARTINOM HOŠTÁKOM.
Aké následky zanechala súčasná situácia na slovenských zamestnávateľoch?
Koronakríza u nás zasiahla všetky odvetvia priemyslu, najvýraznejšie však jednoznačne sektor gastra, hotelierstva a cestovného ruchu – ktorý sa počas prvých dvoch vĺn potýkal až s viac než 80-percentnými výpadkami tržieb. Mnohí zamestnávatelia boli nútení obmedziť či dokonca úplne pozastaviť svoju činnosť, pričom nemali v rukách optimálne kompenzácie výpadkov príjmov – protiepidemické opatrenia sa opakovane menili zo dňa na deň, schémy pomocí boli neflexiblné a deravé – mnohí podnikatelia z nich úplne vypadli, štátna pomoc taktiež nijakým spôsobom neriešila náklady, ktoré podnikateľom vznikali za prenájom svojich prevádzok, energie a ďalšie obligatórne náklady, ktoré im vznikali aj počas ich uzatvorenia. V týchto sťažených podmienkach stáli pred otázkou ako prežiť a zároveň udržať zamestnanosť – niektorým sa to so zaťatými zubami aj podarilo, no pre mnohých zamestnávateľov však bola pandémia fatálna a neprežili ju. Niekoľko mesiacov mali na to, aby svoje straty zmiernili – po lete sa však epidemická situácia začala zhoršovať a začarovaný kruh tak pokračuje – príchod tretej vlny pandémie spôsobuje, že podniky aktuálne stoja pred otázkou, čo prinesú najbližšie mesiace a ako túto situáciu zvládnu.
Ako hodnotíte zvládanie pandémie zo strany štátu a ako podľa vás využil v tejto súvislosti zdroje dostupné z eurofondov na pomoc slovenským zamestnávateľom?
Štát riadenie pandémie nezvládal a naďalej nezvláda. Opatrenia boli a sú prijímané za zatvorenými dverami, menili sa zo dňa na deň a opakovane sa za pochodu opravovali, keďže mnoho z nich bolo v praxi, v podobe, v akej ich úradníci navrhli, nevykonateľné. Schémy pomoci boli deravé – dávky sa vyplácali spätne a nedokázali pružne reagovať na rýchly vývoj a zmeny v epidemickej situácii. Doposiaľ chýba presné vyhodnotenie efektivity doposiaľ prijatých opatrení a dialóg, o prijímaných opatreniach, ktorého súčasťou by boli aj slovenskí zamestnávatelia. Ekonomický krízový štáb, ktorý počas prvých dvoch vĺn zasadal, už mesiace nefunguje – a to napriek výraznému zhoršovaniu epidemickej situácie v krajine.
Aké sú Vaše očakávania a obavy počas tretej vlny pandémie a čo očakávate v budúcnosti?
Stále veríme, že vláda sa dokázala poučiť z predošlých pandemických skúseností, a že zabezpečí, že počas tretej vlny nebudú domácnosti a zamestnávatelia čeliť dennodennému chaosu v prijímaných opatreniach.
