SLOVENSKO. Ako sa s vážnou epidemiologickou situáciu vysporiadali samosprávy, s akými problémami musia dodnes bojovať, prečo pomoc od štátu nepovažujú za dostatočnú a akú úlohu v rámci finančnej podpory zohrávajú eurofondy?
Rozprávali sme sa s MICHALOM KALIŇÁKOM, ústredným riaditeľom Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Ako hodnotíte zvládanie pandémie zo strany štátu?
Mestá a obce počas prvej pandemickej vlny riešili akútnu situáciu najskôr intuitívne a potom inšpiratívne. Zaviedli šitie a distribúciu rúšok, donášku jedál, viedli rôzne vysvetľovacie kampane k obyvateľom, venovali zvýšenú pozornosť starým a opusteným ľuďom. To bolo intuitívne. Potom už ale išli inšpiratívne, a teda navzájom si konzultovali prístupy, skúsenosti, či už pri adresnej pomoci ľudom, alebo aj pri organizovaní testovania. Samosprávy pochopili, že má väčší význam spoliehať sa na svoje sily, ako sledovať tlačové besedy a statusy politikov na sociálnych sieťach.
Myslíme si, že zvládanie pandémie v prvom rade potrebuje zrozumiteľnosť posolstiev a riešení, lebo iba tak budú všeobecne akceptované. K tomu sa postupne približujeme, ale ešte stále sme sa k tomu nedostali. Zrejme aj to je živnou pôdou pre antivaxerov a pochybovačov opatrení. Musíme ale rozlišovať medzi tým, čo a ako komunikujú politici, tým, čo a ako komunikujú vedci a na čo reflektujú samosprávy. Je tam neraz priepasť, kedy obyvatelia aj samosprávy zostávajú zaskočené. ZMOS počas každej vlny pandémie pripravoval rôzne manuály, dal bezplatne k dispozícii viacero registračných systémov, mimochodom, systém Bookio využili za šesť týždňov viac ako tri milióny ľudí.
Prieskum odhalil dôveru v samosprávy
Agentúra AKO pre ZMOS v dňoch 8. februára – 11. februára 2021 sa reprezentatívnej vzorky 1 000 respondentov pýtala: „Keď sa vy ako občan (ako človek) dostávate do ťažkých životných situácií a problémov spôsobených koronavírusom, kto vám viac pomáha ich riešiť? Na koho sa viac spoliehate – na štát (vládu), či na vašu obec – mesto?“ Z odpovedí je zrejmé, že mestám a obciam dôveruje 48 percent ľudí. Na štát (vládu) sa spolieha 14 percent opýtaných. „Obidvaja“ bol postoj 2 percent respondentov, pričom rovnaké percento nechcelo odpovedať. Na otázku nevedelo odpovedať 10 % opýtaných a 24 % z respondentov konštatovalo, že im nikto nepomáha. Z prieskumu tiež vyplýva miera dôveryhodnosti na úrovni krajov. Kým samospráve, teda mestám a obciam verí najviac ľudí v Prešovskom kraji – a to 57 %, v Košickom kraji je táto dôvera iba na úrovni 42 %. V prípade štátu je najnižšia dôvera medzi ľuďmi v Košickom kraji – a to na úrovni 13 %, a najvyššia, presnejšie 15 % v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Prešovskom kraji. Čo sa však týka vzdelania a dôvery voči samospráve, dôveru jej vyjadrilo najviac ľudí s vysokoškolským vzdelaním, po ňom nasledujú respondenti so strednou školou s maturitou a najmenšie zastúpenie majú ľudia s dosiahnutým základným vzdelaním alebo učňovkou. V prípade dôvery voči štátu (vláde) je to pomerne rovnaké, čím vyššie vzdelanie, o to vyššia miera dôvery. V prípade alarmujúcej skupiny 24 % respondentov, ktorí sú presvedčení o tom, že im nikto nepomáha, je ich skladba podľa vzdelania presne opačná. Čím nižšie dosiahnuté vzdelanie, o to vyššia miera nedôvery. (MK)
Akú úlohu v rámci štátnej pomoci zohrávali eurofondy?
Združenie miest a obcí Slovenska muselo pomerne hlasno a dlho požadovať, aby samosprávam boli preplatené avizované náklady, ktoré súviseli s testovaním obyvateľov, lebo štát sa k tomu nemal tak, ako pôvodne avizoval. Žiadali sme tiež v dôsledku výpadkov príjmov financie pre samosprávy, tak, ako to bolo vo všetkých krajinách Európskej únie. Žiaľ, u nás boli poskytnuté iba bezúročné pôžičky. Žiadali sme dofinancovanie mestskej hromadnej dopravy, k tomu však napriek pôvodnému pozitívnemu prístupu zo strany ministerstiev neprišlo a rovnako ani doteraz nemáme základnú informáciu o tom, ako štát pomôže samosprávam v súvislosti s nárastom cien energií, predčasným ukončením zmlúv s niektorými dodávateľmi a novými obstarávaniami. My sme už mi-nulý rok na jar hovorili, že pandémia dala nohu do dverí ekonomickej kríze, ale tak, ako v prípade každej vlny korony, tak aj v tomto prípade sme nepochopiteľne zostali zaskočení z nepripravenosti centrálnej vlády.
Dokázal štát zo zdrojov EÚ pre pomoc samosprávam vyťažiť maximum, alebo vidíte v tomto smere rezervy?
Ak sa pozrieme na okolité štáty a informácie, ktoré máme z prostredia európskeho ZMOS-u, musíme konštatovať, že vo vzťahu k samosprávam neboli dostatočne využité eurofondové zdroje. Skôr sa sanovali konkrétne časti, ako je sociálna oblasť, sčasti regio-nálne školstvo, určite aj cestovný ruch, ale už spomínané dopravné podniky alebo energetika zostali na vedľajšej koľaji.
Reflektovali formy pomoci potreby a najväčšie problémy samospráv?
Reflektovali, to určite áno, ale v nedostatočnej miere a nie vo všetkých potrebných oblastiach. Napokon, žijeme dobu, keď máme nevyčerpanú takmer polovicu eurofondov z programového obdobia, ktoré o niekoľko mesiacov skončí, už máme november a stále nemáme oficiálne schválený operačný program Slovensko v Bruseli. Stále nevieme, koľko peňazí a kedy pôjde na výzvy vo vzťahu k vodovodom, kanalizáciám, na životné prostredie, či presnejšie odpadové hospodárstvo, a na ďalšie mnohé oblasti vrátane miestnych akčných skupín. Teda všade tam, kde sú mestá a obce pripravené predkladať projekty, čerpať eurofondy a podporovať rast ekonomiky týmito významnými investíciami. Aj preto hovoríme o eurofondovej depresii, v dôsledku čoho sú samosprávy stále viac sklamané z tejto možnosti finan-covania miestneho rozvoja.
Na čo samosprávy najviac využívali eurofondy v súvislosti so zmiernením dopadov pandémie?
Financie boli použité napríklad pre potreby zariadení sociálnych služieb, sčasti pre potreby regionálneho školstva, ale ak si uvedomíme, že pandémia spôsobila spomalenie ekonomiky, práve preto sme očakávali, že budú ako na bežiacom páse zverejňované eurofondové výz-vy na takzvané betónové investície, do vodovodov, kanalizácií, čističiek odpadových vôd, na zberné dvory, pre protipovodňové opatrenia, pre projektové aktivity miestnych akčných skupín, teda všade tam, kde dokážeme lokálnymi významnými investíciami od betónu naštartovať ekonomiku, udržať zamestnanosť v stavebnom odvetví a pritom zvýšiť kvalitu života ľudí v mestách a obciach.
S akými problémami samosprávy v súčasnosti najviac bojujú v súvislosti s koronakrízou?
Autorom všetkých problémov je neistota. Musíme si uvedomiť, že mestá a obce sú najväčšími zriaďovateľmi škôl a školských zariadení. To isté platí aj pre zariadenia sociálnych služieb. Samo-správy sú pritom odkázané na vývoj ekonomiky z hľadiska svojich príjmov a jej spomalenie, nárast cien, zatváranie fabrík, obmedzovanie výroby a prepúšťanie zamestnancov sa premieta aj do ich príjmov. Preto sú v neistote, ako sa premietnu dopady krízy na ich ekonomickú stabilitu. Práve preto hľadajú inšpiráciu v opatreniach, ktoré prijímajú okolité krajiny, ako je napríklad zrušenie DPH na energie a pod. Zároveň pracujeme s dátami z rokov 2008 – 2010, teda z čias ekonomickej krízy, aby sme vedeli prognózovať vývoj aj riziká.
Čo očakávate od druhého kola pomoci na zmiernenie dopadov koronakrízy?
To, že štát nebude mať pocit, že sponzoruje mestá a obce, ale že adresnou pomocou samosprávam, zverejňovaním eurofondových výziev a podporou verejných investícií spoločne zvládneme náročné obdobie, v ktorom medzi samosprávami a centrálnou vládou neexistuje rivalita, ale spolupráca od ktorej závisí ďalší sociálno-ekonomický vývoj v krajine.
