Viceprezidentka Únie miest SR: Nové programové obdobie má odrážať potreby samospráv

Mestá sa už pripravujú na nové obdobie. Oceňujú možnosť financovať aj investície do kultúrnych pamiatok a do športovej infraštruktúry. Hovoríme s viceprezidentkou Únie miest Slovenska, JANOU ČERVENÁKOVOU.

Je končiace programové obdobie z pohľadu čerpania eurofondov samosprávami miest úspešné?

Aktuálne programové obdobie sa ešte neskončilo, preto je jeho celkové hodnotenie predčasné. V každom prípade však platí, že sa znova potvrdila komplikovanosť a administratívna náročnosť procesov pri príprave a vyhodnocovaní projektov, zdĺhavé verejné obstarávanie aj počas tohto obdobia. Ku cti novému vedeniu ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie slúži ich snaha, že po zdĺhavejšom úvode a preberaní agendy sa v rámci možností snažili administratívne procesy zjednodušiť a rozhodovanie zrýchliť. Žiaľ, posledný rok, navyše sťažený epidémiou, nedokáže do-behnúť stratený čas v predchádzajúcich rokoch.

Na aké projekty a výzvy sa mestá v tomto programovom období zameriavali?

Bez ohľadu na to, čo sú naj-akútnejšie problémy miest a čo mestá potrebujú, v tomto programovom období mestá z eurofondov financovali najmä to, aké výzvy vyhlasovali riadiace orgány. Najväčší dopyt bol po projektoch týkajúcich sa cyklotrás a zelenej infraštruktúry.

Ktoré úspešné projekty by ste vyzdvihli?

Keďže projekty realizované z eurofondov sú podľa pravidiel viditeľne označené, že boli financované z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov, tak sa verejnosť s nimi stretáva po celom Slovensku.

Veľké investičné projekty líniových stavieb sú sprevádzané aj mediálnou pozornosťou, ale pre samosprávy sú najdôležitejšie projekty, ktoré priamo využívajú obyvatelia miest, a to rekonštruované školy, škôlky, sociálne zariadenia, rekonštrukcie vnútroblokov a obyvateľmi mimoriadne oceňované cyklotrasy. V niektorých mestách, ktoré boli dobre pripravené, dokázali počas tohto obdobia výrazným spôsobom zlepšiť podmienky pre tento segment dopravy. Napríklad v Trnave, kde zdroje využili na vybudovanie cyklotrás, ale aj na postavenie prvej cykloveže.

Ako sa Únia miest SR pripravuje na nové programové obdobie?

Únia miest v rámci prípravy na nové programové obdobie plní hlavne úlohu sprostredkovateľa v rokovaniach medzi členskými mestami a gestorským ministerstvom investícií. Aktívne sleduje proces prípravy príslušných kľúčových dokumentov (Partnerskej dohody SR 2021 – 2027, Operačného programu Slovensko), predkladá, prerokováva a presadzuje pripomienky a požiadavky členských miest.

V súvislosti s implementáciou európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2021 až 2027 ide najmä o presadzovanie podpory integrovaného územného rozvoja v obidvoch spomenutých programových dokumentoch, a to najmä z hľadiska jeho nastavenia v podmienkach SR. Uplatnenie tohto prístupu by výrazne pomohlo riešeniu čerpania fondov v podmienkach miestnej a regionálnej samosprávy, a to jednak realizáciou vzájomne súvisiacich a na seba nadväzujúcich investičných priorít a projektových zámerov a súčasne použitím nedopytového spôsobu žiadostí o finančný príspevok z eurofondov, čo by významným spôsobom zjednodušilo a urýchlilo čerpanie finančných prostriedkov.

Nové programové obdobie so sebou prináša zmeny. Jednou z nich je vznik krajských Rád partnerstiev. Aké postavenie majú mestá v týchto radách? Považujete ich kompetencie za dostatočné?

Súčasťou spomenutého uplatňovania integrovaného územného prístupu je aj mechanizmus prípravy, schvaľovania a realizácie nevyhnutných strategicko--plánovacích dokumentov na úrovni miest a regiónov. Ide o integrované územné stratégie rozvoja regiónu (VÚC) a/alebo územia udržateľného mestského rozvoja, na základe ktorých bude vytypovaný zoznam prioritných investičných zámerov alebo projektov daného územia.

Rady partnerstva vytvorené na úrovni krajov a Kooperačné rady na úrovni sedemnástich vybraných jadrových miest majú byť zodpovedné za implementáciu tohto mechanizmu. Jeho najproblematickejším prvkom, a to najmä v etape schvaľovania integrovaných územných stratégií udržateľného mestského rozvoja, je práve otázka nezasahovania regionálnej samosprávy do kompetencií miestnej samosprávy. Napriek už dvojročnému procesu rokovaní s ministerstvom a Združením samosprávnych krajov SK 8 o implementačnom mechanizme pre realizáciu podpory udržateľného mestského rozvoja, sa zatiaľ nepodarilo definitívne konkrétne a jednoznačne vymedziť kompetencie Rád partnerstva a Kooperačných rád týkajúce sa integrovaných územných stratégií udržateľného mestského rozvoja tak, aby neboli predmetom zasahovania či už samotných Rád partnerstiev, alebo následne krajských zastupiteľstiev daného regiónu.

Na aké oblasti sa chcú slovenské mestá zamerať v súvislosti s čerpaním eurofondov?

Zámery miest v súčasnom období ovplyvňovali najmä vyhlásené výzvy. Očakávame, že v budúcom programovom nastavení operačného programu Slovensko bude viac odrážať potreby miest, zavedenie „nedopytového“ spôsobu realizácie projektov definovaných vopred v integrovaných územných stratégiách zabezpečí zmysluplnejšie projekty, ktoré budú riešiť podstatné problémy v mestách. Za prínos považujeme to, že bude možné v rámci nového programového obdobia 2021 -2027 financovať aj investície do kultúrnych pamiatok a do športovej infraštruktúry.

Majú mestá dostatok kvalifikovaných odborníkov na predkladanie projektov?

Únia miest Slovenska pri rokovaniach s ministerstvom investícií, ako gestorským rezortom pre celú agendu európskych štrukturálnych a investičných fondov, presadzuje, aby boli vytvorené lepšie podmienky pre posilnenie administratívnych kapacít miestnej samosprávy pre oblasť strategicko-plánovacích činností. Konkrétne ide o možnosť ich financovania z fondov Európskej únie, a to jednak cez samostatné opatrenie, aktivitu v rámci Cieľa 5 budúceho Operačného programu Slovensko, ako aj priamou finančnou podporou administratívnych kapacít vybraných jadrových miest z prostriedkov technickej pomoci. Samozrejme, dostatok kvalifikovaných odborníkov je dlhodobý problém pre samosprávy, ale aj pre štát. Osobitným problémom je zdĺhavý proces verejného obstarávania. Pri realizácii investičných projektov sú najväčšími problémami rozdrobenosť, zložitosť majetkového vysporiadania pozemkov a časovo náročné stavebné konanie. Prekvapivým, a nie často komunikovaným, problémom je aj nepochopenie a odmietanie niektorých sociálnych projektov zo strany obyvateľov miest.

Kto a ako by mohol mestám pomôcť efektívnejšie čerpať eurofondy?

Adekvátne a dôsledné uplatňovanie vyššie spomenutého integrovaného územného prístupu, a to najmä nedopytového spôsobu predkladania žiadostí o finančný príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov, by malo zásadne prispieť k efektívnejšiemu čerpaniu. Súčasne je dôležitá aj zmena postoja dotknutých rezortov tak, aby podporili uplatňovanie tohto prístupu, čím by umožnili jednoduchšie financovanie investičných zámerov a projektov samosprávy, ktoré vecne spadajú do ich pôsobnosti.

(zdroj: )