OTÁZKA PRE ŽUPANA: Ako sa kraj pripravuje na čerpanie eurofondov v novom programovom období a na aké projekty sa zameriate?
Erika Jurinová. (zdroj: archív EJ)ERIKA JURINOVÁ, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja
V porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím bude v novom programovom období výraznejšie uplatňovaný integrovaný prístup k regionálnemu rozvoju a to prostredníctvom integrovaných územných investícií, ktoré budú aplikované na úrovni samosprávnych krajov prostredníctvom integrovaných územných stratégií, ako aj na území ťažiskových miest prostredníctvom integrovaných územných investícií území mestského rozvoja.
Žilinský samosprávny kraj koordinuje prípravu Integrovanej územnej stratégie Žilinského kraja, ktorý komplementárne obsahuje aj Integrované stratégie území mestského rozvoja pre územie mestského rozvoja Žilina, Martin a Mestského územia Ružomberok-Liptovský Mikuláš.
Príprava integrovanej územnej stratégie Žilinského kraja je spojená aj s prípravou nového Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Žilinského kraja.
V súčasnosti sú rozpracovávané kľúčové projekty pre nasledovné prioritné oblasti:
- Zdravé, biologicky pestré a klimaticky stabilné životné prostredie (Ochrana prírodného kapitálu, biodiverzity a adaptácia na klimatickú zmenu)
- Inovácie a vzdelávanie (Inovačne založená, hodnotovo orientovaná ekonomika a vzdelávanie prepojené na jej potreby a potenciál)
- Infraštruktúra (Infraštruktúra podporujúca udržateľnú mobilitu a technická vybavenosť zlepšujúca kvalitu života)
- Sociálna stabilita (Udržateľná kvalita života podporená dostupnosťou služieb)
- Identita, atraktivita a sebestačnosť (Zhodnotenie špecifického potenciálu a udržateľný rozvoj regiónov kraja).
V rámci uvedených prioritných oblastí kraj intenzívne pracuje na príprave prioritných projektových zámerov.
Ako príklad je možné spomenúť zámer podpory inovačného ekosystému v kraji, v rámci ktorého prebieha kreovanie záujmového združenia právnických osôb s názvom InoVia. Združenie, ktoré je otvorené, zakladá samosprávny kraj, Žilinská univerzita a mesto Žilina s cieľom iniciovať aktívnu regionálnu spoluprácu a vytvoriť otvorený ekosystém pre podporu budovania vzdelaného regiónu, podporu inovácií, digitálneho rozvoja a cielenej podpory podnikania.
Ďalším zámerom, na ktorom kraj v spolupráci s partnermi pracuje, je vznik centier digitálneho vzdelávania na vybraných stredných školách v kraji: SPŠ IT, Kysucké Nové Mesto; SPŠ technická, Martin; Spojená škola Tvrdošín; SOŠ elektrotechnická Liptovský Hrádok. Centrá sa majú stať miestom odborného, ale aj celoživotného vzdelávania v oblasti digitálnych zručností.
V oblasti infraštruktúry pre udržateľnú mobilitu ku kľúčovým zámerom kraja patrí pokračovanie v budovaní integrovaného dopravného systému a vytváranie podmienok pre rozvoj nízkoemisnej mobility aj prostredníctvom rozširovania siete cyklo (dopravných) trás v kraji. Nosným projektom kraja v oblasti cyklodopravy je Vážska cyklotrasa.
V záujme skvalitňovania poskytovania sociálnych služieb je pripravované vybudovanie špecializovaného zariadenia pre osoby s Alzheimerovým ochorením, s autizmom či duševnými poruchami v Mošovciach.
Atraktívnosť kraja pre návštevníkov má potenciál zlepšiť rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky – hrad Likava a zavádzanie inovatívnych riešení, ktoré boli navrhnuté v SMART koncepcii rozvoja v oblasti kultúry.
V území kraja sú pripravované ďalšie zámery, ktoré majú potenciál prispieť k zlepšeniu stavu v oblasti odpadového hospodárstva, nakladania s odpadovými vodami, energetickej efektívnosti, ale aj k zvýšeniu atraktivity územia pre udržateľné formy turizmu.
Ján Lunter. (zdroj: TASR)JÁN LUNTER, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja
Od minulého týždňa máme prvé informácie o návrhu rozdelenia finančných alokácií na aktivity, ktoré budú implementované cez Integrované územné stratégie. Musím skonštatovať, že táto alokácia je nižšia, ako sme očakávali - je len o niekoľko percent väčšia, ako dnešná alokácia v Integrovanom regionálnom operačnom programe. Na základe opakovaných deklarácií MIRRI SR, ako sa v nasledujúcom programovom období posilní územný princíp, sme očakávali väčší odklon od sektorového prístupu a naopak, väčší dôraz na podporu integrovaných územných investícií, ktoré si zadefinuje samotný región.
Keďže Banskobystrický samosprávny kraj finalizuje už druhý ročník iniciatívy Dobiehajúce regióny (Catching-Up Regions), kde medzinárodní experti Svetovej banky dva roky analyzovali prekážky rýchlejšieho rastu regiónu a vypracovali odporúčania opatrení a projektov, ktoré sú pre kraj kľúčové pre rozvoj jeho potenciálu, sme pripravení čerpať eurofondy na zmysluplné projekty, ktoré sa stretávajú s pozitívnou odozvou aj od miest a obcí na našom území, ako napríklad model Centier služieb sociálno-zdravotnej starostlivosti o seniorov.
Ak sa podarí vyjednať s Európskou komisiou aj alokácie na cestnú infraštruktúru, v nasledujúcom programovacom období sa plánujeme zamerať aj na ďalšie zmenšovanie tohto investičného dlhu v našom regióne. Zameriame sa aj na projekty na riešenie krízy ľudského kapitálu a vysokej nezamestnanosti: chceme podporiť inovácie prepojením výskumu a praxe, aby tu vznikali atraktívne pracovné miesta, ktoré udržia v kraji šikovných ľudí. Chceme rozvíjať bohatý prírodný a kultúrny potenciál kraja pre vytvorenie pracovných príležitostí v cestovnom ruchu a poľnohospodárstva a prostredníctvom sociálnych inovácií riešiť zvyšujúci sa dopyt po sociálnych službách a službách zamestnanosti. Chceme presadzovať riešenia smerujúce k adaptácii na zmenu klímy vo všetkých oblastiach a znižovať negatívne dopady na životné prostredie napríklad v oblasti dopravy. Cieľom krajského integrovaného dopravného systému je zvýšiť využívanie verejnej a nízko emisnej dopravy, a znížiť tak produkciu emisií skleníkových plynov.
Na nové programové obdobie sa v regióne pripravujeme v spolupráci s našimi partnermi – miestnymi samosprávami a sociálno-ekonomickými partnermi. Zo zberu potrieb z územia vidíme, že je veľký dopyt po výstavbe kanalizácie a vodovodov, kde apelujeme aj na štátnu úroveň, aby zvýšili finančnú alokáciu na riešenie týchto základných problémov samospráv. Chceme tiež pomôcť pri koordinácii miestnych samospráv v oblasti sociálnych služieb, aktívneho začlenenia znevýhodnených skupín obyvateľstva a ďalších, v ktorých sú ich kapacity nepostačujúce.
Rastislav Trnka. (zdroj: ksk.sk)RASTISLAV TRNKA, predseda Košického samosprávneho kraja
V súvislosti s novým programovým obdobím zriadil Košický samosprávny kraj Radu partnerstva, ktorá združuje zástupcov štátnej správy, samosprávy, neziskového sektora, podnikateľov a zástupcov univerzít. Od júna 2021 prebiehal zber projektových zámerov ako aj osobné stretnutia v jednotlivých strategicko-plánovacích regiónoch, prostredníctvom ktorého kraj zisťoval potreby z celého územia Košického kraja.
Za toto obdobie získala Rada partnerstva približne 3 000 projektových zámerov. Najvyšší záujem je o projekty zamerané na životné prostredie a regionálny rozvoj (kultúru, cestovný ruch a šport). Košický samosprávny kraj aktuálne pripravuje Integrovanú územnú stratégiu, do ktorej sa prostredníctvom integrovaných projektových balíkov snaží pretaviť predložené projektové zámery. Tie budú východiskom pre čerpanie eurofondov v novom programovom období 2021 – 2027.
Z pohľadu prípravy na nové programové obdobie, výsledkom týchto rokovaní budú integrované územné investície a definovanie konkrétnych projektových balíkov.
Na základe informácií a podnetov ktoré Košický kraj k dnešnému dňu získal, môžeme povedať, že rozvojové aktivity a kľúčové investície sa budú zameriavať najmä na podporu inovácií v rámci podpory podnikateľského prostredia, zlepšenie biodiverzity a retenčnej schopnosti krajiny, na podporu vodovodov a kanalizácií v obciach, rozvoj miestnych komunikácií, ciest II. a III. triedy, cyklistickej dopravy, podporu dlhodobej starostlivosti a zlepšenie kvality sociálnych služieb, podporu zdravotnej starostlivosti najmä v ambulantnej sfére, zlepšenie kvality infraštruktúry vzdelávania, podporu turizmu a infraštruktúry kultúrneho a prírodného dedičstva.
Milan Majerský. (zdroj: TASR)MILAN MAJERSKÝ, predseda prešovského samosprávneho kraja
Prešovský samosprávny kraj taktiež využíva možnosti eurofondov v maximálnej možnej miere. Na nové programové obdobie sa v Prešovskom samosprávnom kraji intenzívne pripravujeme posledné dva roky.
Pracovali sme predovšetkým na zlepšení plánovania a manažovania samotného čerpania eurofondov, čoho výsledkom je vytvorenie troch strategicko-plánovacích regiónov, ktoré definovali reálne potreby kraja a jeho obyvateľov.
Zaviedli sme nové spôsoby práce, a to systematický zber dát a budovanie dátových základní. Do praxe sme uviedli moderné nástroje ako Geoportál Prešovského kraja, aplikáciu na manažovanie projektových zámerov či komunikáciu s aktérmi v jednotlivých regiónoch.
Aktuálne evidujeme potreby z takmer 3/4 územia, konkrétne viac ako 5100 projektových zámerov v objeme viac ako 2,3 mld. eur.
Najväčší záujem je o projekty v dopravnej infraštruktúre, kde pociťujeme najväčší investičný dlh. No sú to aj zámery z oblastí vodohospodárstva, rekonštrukcie budov, cestovného ruchu a environmentálnej politiky.
Výzvou pre nás je tieto požiadavky implementovať do reálneho života v rámci tvz. integrovaných projektových balíkov, ktoré ak uspejú a získajú podporu, výrazne posilnia ekonomiku, zvýšia jej výkonnosť a zároveň podporia zamestnanosť v regiónoch.
Hoci je zrejmé, že potreby kraja niekoľkonásobne prevýšia alokované zdroje pre PSK, chceme sa chopiť príležitosti a urobiť maximum, aby európske peniaze boli efektívne a adresne využité s konkrétnymi a hmatateľnými benefitmi pre občanov kraja a jeho všestranný rozvoj.
Milan Belica. (zdroj: Petit Press)MILAN BELICA, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja
Nitriansky samosprávny kraj (NSK) viac ako rok vedie diskusiu s partnermi v regióne o prioritách, v ktorých vidí najväčší význam čerpania eurofondov na svojom území v novom programovom období.
Treba však hneď na úvod zdôrazniť, že navzdory neexistujúcej sieti diaľnic a minimálnej sieti rýchlostných ciest (po Košickom samosprávnom kraji druhý najnižší počet kilometrov) má NSK na základe aktuálneho návrhu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR druhú najnižšiu regionálnu alokáciu zdrojov. Pritom dopravná mobilita v kraji patrí ku kľúčovým prioritám.
Nejde len o regionálne komunikácie. NSK dlhodobo upozorňuje na najvypuklejšie problémy v dopravnej infraštruktúre na svojom území. Je to chýbajúce severojužné prepojenie kraja cestou nadregionálneho významu – čo sa javí ako strategická nevyhnutnosť najmä v súvislosti s transformujúcim sa regiónom hornej Nitry a dostupnosťou do priemyselných lokalít Nitry z tohto regiónu i smerom od Komárna. V železničnej infraštruktúre kraj najviac tlačí absencia železničného elektrifikovaného prepojenia Nitry, kde dlhodobo žiadame o vytvorenie železničnej dopravnej cesty výstavbou dvojkoľajnej trate v úseku Nitra – Trnovec nad Váhom.
Tento krok by mal významný dopad smerom k odľahčeniu preťaženej cestnej infraštruktúry v spojení Nitra – Bratislava, nehovoriac o dopade na životné prostredie. Investície do týchto potrieb kraja, ktoré by mali prínos pre celé Slovensko, nie sú, žiaľ, v prioritách centrálnych orgánov v blízkej budúcnosti v oblasti čerpania eurofondov.
Regionálni partneri sa zhodli na tom, že NSK potrebuje intenzívnejšie intervencie aj do infraštruktúry vodného hospodárstva, pretože dnes nemá 10 % obyvateľov kraja prístup k pitnej vode a viac ako 40 % obyvateľov kraja nie je napojených na kanalizáciu. Spolu s ambícia-mi zefektívnenia odpadového hospodárstva by to mali byť zásadné kroky smerom k životnému prostrediu.
NSK plánuje investície aj do vzdelávacej infraštruktúry a do verejných služieb. Pripravuje výstavbu nových budov pre dve stredné zdravotnícke školy, ktoré v roku 2002 prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti NSK a sídlia v prenajatých priestoroch vo vlastníctve cirkvi.
V súvislosti so súčasnou pandemickou situáciou sa stáva naliehavejšou potreba zabezpečenia dostatočného počtu odborného personálu v oblasti zdravotných a sociálnych služieb a nutnosť zatraktívnenia povolania v týchto oblastiach. Rovnako dôležitou témou v príprave na nové programové obdobie je súbor aktivít mnohých partnerov spojených s Cyrilometodskou cestou, ktorá bola certifikovaná na jar 2021 ako prvá Kultúrna cesta Rady Európy so zameraním na slovanské kultúrne dedičstvo.
Jaroslav Baška. (zdroj: archív JB)JAROSLAV BAŠKA, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja
Začiatkom roka sme už schválili v zastupiteľstve prvotný materiál integrovanej územnej stratégie, ktorá bude aj súčasťou plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja celého kraja. Vznikli strategické plánovacie regióny, ktoré takmer kopírujú tých deväť okresov, ktoré tvoria Trenčiansky kraj.
Urobilo sa naozaj veľmi veľa práce z pohľadu kraja a jednotlivých miest a obcí, ktoré si zadefinovali svoje projekty, samozrejme, v rámci tých politických cieľov ako vzdelávanie, strategické projekty. V prvom politickom cieli je napríklad vytvorenie stredoškolských campusov v Považskej Bystrici alebo v Trenčíne.
Inovačno-kreatívne centrum chceme vytvoriť v Púchove spolu s Trenčianskou univerzitou Alexandra Dubčeka s Fakultou priemyselných technológií, ktorá tam je.
Najviac finančných prostriedkov z Európskej komisie je vyčlenených na „zelené“ ciele. Tretí politický cieľ je infraštruktúra. Cesty druhej a tretej triedy sa snažíme robiť z vlastného rozpočtu, ale aj z eurofondov. Tam, ale teraz veľa finančných prostriedkov nebude, možno na most by sme ešte potrebovali.
Len trenčianska župa má 660 mostov. Veľmi chceme, aby sa aj na hornej Nitre zmodernizovala železnica smerom z Prievidze cez Chynorany až do Jelšoviec.
Potrebujeme aj kvalitne prepojiť Považie s hornou Nitrou rýchlostnou cestou R2, to je jedna z našich najväčších priorít a asi aj najdrahší projekt, ktorý by mal byť realizovaný z eurofondov. Bojujeme o to, aby to bolo zahrnuté v novom programovom období. Pomôcť chceme aj v sociálnom sektore a zdravotníctvu.
