Čerpanie eurofondov sťažuje byrokracia

SLOVENSKO.  Ako sa krajine, samosprávnym krajom, mestám a obciam darilo využívať európske zdroje? Na čo sa vo svojich projektoch zameriavali a aká je úspešnosť ich realizovania? Aké majú v rámci tohto programového obdobia plány? Pred nami je nové programové obdobie, ako sa naň pripravujú? S akými problémami sa musia popasovať a ako vidia budúcnosť Slovenska v súvislosti s čerpaním eurofondov?

Nielen na tieto otázky sa v ďalšej diskusii regionálnych novín MY rozprávali europoslankyňa MIRIAM LEXMANN, národný koordinátor pre nadnárodné projekty z ministerstva informatizácie a regionálneho rozvoja MICHAL BLAŠKO a ako zástupca samospráv primátor mesta Krásno nad Kysucou JOZEF GRAPA.

Slovensko čerpalo málo

Dôležitú úlohu v schvaľovaní eurofondov zohráva Európsky parlament. Ten má spoluúčasť na legislatívnom procese pri vytváraní európskych fondov. Dôležitou informáciou je, že do tohto procesu môžu poslanci vstupovať, legislatívu však navrhovať nesmú.

„Počas prvého programového obdobia, ktorého sa Slovenská republika zúčastnila v rokoch 2007 až 2013, sa podarilo vyčerpať 97 % všetkých prostriedkov. Keď to porovnám s terajším (2014 až 2020), sme na úrovni 40 %. Z tejto situácie sa musíme poučiť,“ povedala na úvod Miriam Lexmann. Doplníme, že v tomto programovom období platilo pravidlo N+3, ktoré znamená, že Slovenská republika môže čerpať finančné prostriedky do konca roka 2023.

Europoslankyňa Miriam Lexmann. (zdroj: M KREO)

V súčasnosti ide o veľké výzvy spojené najmä s pandémiou. Tá sa aj na Slovensku postarala o nárast chudoby, ktorá je momentálne na úrovni 12 %. „Ľudia cítia, že investície sú nevyhnutné. A my nie sme schopní vyčerpať prostriedky, ktoré nám členstvo v Európskej únii ponúka,“ je ľúto slovenskej europoslankyni.

Výzvy súvisiace so životným prostredím

Dôležitá je realizácia samotných eurofondov. Jedným z aspektov je aj medzinárodná spolupráca. Pre územie Slovenskej republiky sú dôležité dva programy – Stredná Európa a Dunaj.

„Slovensko určilo na programy nadnárodnej spolupráce 20 miliónov eur. Napriek tomuto malému príspevku celkový rozpočet na sedemročné obdobie je viac ako pol miliardy eur. Je to balík peňazí, o ktorý sa oplatí zabojovať,“ povedal Michal Blaško s tým, že viaceré výzvy súvisia so životným prostredím.

Koordinátor pre nadnárodné projekty z ministerstva informatizácie a regionálneho rozvoja Michal Blaško. (zdroj: M KREO)

„Zmena klímy, vodné hospodárstvo, znečisťovanie vôd, znečisťovanie ovzdušia. Pre nás je veľmi dôležitá téma zlepšovania podmienok pre inovácie, prípadne dopravná energetika.“

Podľa slov riaditeľa odboru programov nadnárodnej spolupráce s čerpaním prostriedkov problém nemajú. Využili ich viac ako 80 %. Väčšina projektov bude v dohľadnej dobe dokončená.

Zložitá byrokracia

Uplynulé programové obdobie zhodnotil ako zástupca samospráv primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.

„Bol by som rád, keby sa Slovensku podarilo vyčerpať prostriedky ako v prvom období. Tomu však neverím. Po byrokratickej stránke je to veľmi zložité a aj to samosprávy odrádza,“ povedal Grapa a pokračoval:
„Využívame aj fakt, že sme prihraničnou oblasťou s Českom a Poľskom. Často im závidím, pretože majú lepšie nastavené podmienky, hlavne verejné obstarávanie. K realizácii príde u nás o rok až rok a pol. Zmenia sa ceny a samosprávy nemôžu reagovať. Pomaly sa končí plánovacie obdobie a nebudú sa dať predlžovať termíny. Budeme v strese, či to vôbec stihneme a nebudeme musieť vracať finančné prostriedky. Dúfam, že v novom plánovacom období sa z toho, čo sme robili zle, poučíme.“ Treba však doplniť, že tieto pravidlá neurčuje Brusel, ale my doma na Slovensku.

„Hovoríme, že sme pápežskejší ako pápež. Poviem k tomu jeden príklad. Potrebujeme milión dokladov a potvrdení od rôznych inštitúcií. Ešte aj tie niekedy kladú polená pod nohy. Pred desiatimi či dvanástimi rokmi sme robili drahý projekt cezhraničnej cyklotrasy za 3,5 milióna eur. Museli sme vybaviť množstvo stavebných povolení a vecí s tým súvisiacich. A nevedeli sme, či budeme úspešní. Ak áno, tak nám čiastočnú položku za projekt vyplatia. A ak nie, tak máme drahý projekt v skrini, za ktorý musíme zaplatiť,“ povedal Grapa a dodal:
„Bol som prekvapený, že Poliaci prišli na rokovanie s jednou malou štúdiou cyklotrasy. A až keď sú úspešní, tak idú do vybavovania všetkých vecí okolo toho. A neskôr ide o oprávnenú položku, ktorú im Európska únia a štát preplatia.“
Primátor Krásna nad Kysucou sa často stretáva s kolegami, ktorí sú menej úspešní. „V šuplíkoch majú veľa drahých projektov. Poslanci a verejnosť ich potom kritizujú za to, že dali verejné zdroje do projektov, ktoré boli neúspešné. Oni však za to nemôžu,“ doplnil.

Na reformy má poslúžiť Plán obnovy

Diskutovanou témou verejnosti je aj Plán obnovy. Ide o spoločnú reakciu krajín Európskej únie na pokles ekonomiky v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Ako sa píše na oficiálnej stránke tohto plánu, jeho hlavným cieľom je podporiť reformy a investície, ktoré umožnia Slovensku dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ.

Miriam Lexmann od začiatku upozorňovala na to, aby bol tento plán napojený na čerpanie klasických eurofondov.

„Z eurofondov sa má budovať a z Plánu obnovy sa majú robiť reformy. Starosta obce Zborov v okrese Bardejov Ján Šurkala (KDH) postavil integrované stredisko zdravotnej starostlivosti, ktoré má byť spádové pre štrnásť okolitých obcí. Chce tým zabezpečiť, aby mali ľudia zdravotnú starostlivosť blízko a nemuseli ďaleko cestovať,“ povedala europoslankyňa.

Zároveň však vyslovila obavu v tom zmysle, že do týchto stredísk ťažko prilákajú mladých medikov zo zahraničia či mesta, kde medicínu študovali. A práve aj Plán obnovy by im v tom mal pomôcť.

„Keď budeme čerpať programy na vedu a výskum, možno budú títo lekári ochotní ísť pracovať do obcí. Boli by tak súčasťou tohto programu, ktorý by im umožnil prístup k dátam, účasť na nadnárodných konferenciách, vzdelávanie či osobný rozvoj. Toto je podľa mňa riešenie na to, aby sme si udržali našich lekárov,“ doplnila Lexmann.

Kalvária, vyhliadková veža či cyklotrasy

Keďže sa programové obdobie blíži ku koncu a väčšinu prostriedkov nestihla Slovenská republika vyčerpať, je takmer isté, že o ne prídeme.

„Nedávno som bol vo Varšave a videl som rozdiel medzi tým, ako čerpajú eurofondy Poliaci a my. Doslova menia tvár jednotlivých miest,“ porovnal rozdiely primátor Krásna nad Kysucou.

Slovensku nezostáva nič iné, len sa do budúceho obdobia poučiť. Jozef Grapa, ktorý je primátorom Krásna nad Kysucou nepretržite už od roku 2009, priblížil niektoré pozitívne veci z mesta.

„Vždy som si dal víziu a povedal som ľuďom, čo by som chcel realizovať. Pred trinástimi rokmi sa u nás zvyšovala úmrtnosť obyvateľstva. Zlomili sme to sedem rokov dozadu, rodí sa nám viac detí. Viac ľudí do mesta prichádza ako odchádza,“ vymenoval najskôr a zakončil:
„V roku 2010, keď sa fabriky zatvárali, pritiahli sme nových investorov, vybudovali sme priemyselný park. Postavili sme nové sídlisko, ktoré zahŕňa štrnásť bytových domov. Mesto sa rozvíja. Za môjho pôsobenia sme vybudovali dve cyklotrasy. Predvlani sme vybudovali z poľského projektu kalváriu a z českého zase nad tým vyhliadkovú vežu. Navštevujú ju ľudia z celého Slovenska.“

(zdroj: )