KOŠICE Na to, aby sa človek zaradil v spoločnosti, treba ho formovať už od útleho veku. Výrazným medzníkom u dieťaťa je nástup do školy a celé školské obdobie, ktoré je s tým spojené.
Častým javom u nás je problematický prístup voči študijným povinnostiam zo strany žiakov z marginalizovaných skupín. Chýba tu jednak podnet a podpora zo strany rodiny, komunity, prostredia, jednak je to osobnostný nedostatočný záujem o vzdelanie.
Aj preto sa v rámci projektov vytvára priestor na to, aby sa s týmito žiakmi individuálne pracovalo, aby prijali pomocnú ruku pri plnení povinnej školskej dochádzky.
O čo ide
Druh projektu
Dopytovo-orientovaný projekt
Výzva
Poskytovanie mentorskej a tútorskej podpory pre žiakov z MRK s dôrazom na úspešné ukončenie základnej a plynulý prechod na strednú školu
Operačný program
Operačný program Ľudské zdroje Európskej únie
Realizácia
1. 5. 2019 – 1. 4. 2022
Celková suma
219,583 €
Vlastné zdroje
10,979 €
Nie je to jednoduché
Učiteľka Lucia Forgáčová je jednou z pedagogičiek, ktoré sa v rámci svojho pracovného zaradenia dostali do prostredia jednej zo základných škôl na Luníku IX v Košiciach.
Priznáva, že práca tam nie je jednoduchá, ale napriek tomu je podľa nej krásna.
„Človek nesmie ustúpiť od svojich pravidiel. Starší vyučujúci mi poradili, že ako poviem na začiatku, tak to musí byť po celý čas a nech to bude akokoľvek ťažké, musí sa v tom pokračovať. Žiaci potom pochopili, že keď som povedala píšeme, tak musia písať. Keď som povedala čítame, tak museli čítať. Druhá rada bola, že nesmiem byť príliš priateľská, lebo od toho sa odrážajú tie pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať,“ vysvetlila Forgáčová.
Vníma aj citlivosť na akúkoľvek segregáciu či predsudky.
„Pre deti je to demotivujúce, keď ich ľudia hádžu do jedného vreca a majú ich za odpad spoločnosti, pričom to nie sú tie prípady.“
Pozorovanie, vnímanie, hodnotenie
Nie každé dieťa zvláda prostredie školy, kde sa vyžadujú určité pravidlá a dodržiavanie systému.
Pri posudzovaní toho, či dieťa je mentálne schopné a je možné s ním pracovať, alebo je tu hendikep, ktorý situáciu mení, je potrebný celý podrobný proces skúmania.
„Mám rodiča, učiteľa a dieťa. V škole rozprávate s učiteľom, ako sa dieťa správa, ako reaguje, či je tam nejaký pokrok. Napríklad, keď je dieťa trištvrte roka v škole, zisťujete, ako sa zmenil stav od začiatku,“ vysvetlila postup práce s deťmi Gabriela Bačová, riaditeľka Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Prešove. V praxi na základe toho preferuje model, aby deti potom viedli k potrebe vzájomnej pomoci.
„My stále smerujeme ku zaraďovaniu detí do nejakých skupín. Ja hovorím, dajme rôzne deti do menšej skupiny a ony sa naučia medzi sebou spolupracovať. Každé bude vedieť, že je dobré a že nikto nie je iný, lebo každý je nejaký, má individuálne črty správania sa,“ opisuje Bačová.
