Klinická psychologička a koučka Zuzana Šofraneková odpovedá na čitateľské otázky v bezplatnej poradni MY novín.
Máte problém, s ktorým si neviete rady? Nie ste si istí, či potrebujete odbornú pomoc? Spýtajte sa psychologičky. Stačí vašu otázku poslať mailom na jana.wurstova@petitpress.sk a pokúsime sa vám odpovedať a pomôcť. Čitateľské otázky zverejňujeme anonymne.
V článku sa dočítate:
- Život po odlúčení: Ako sa zariadiť, aby rozhodnutím rodičov netrpeli deti?
- Otec ma nenávidí: Sú za komplikovanými vzťahmi v rodine chyby rodičov alebo puberta detí?
- K intrigám na pracovisku treba zaujať rázny postoj. Pomôcť môže aj právnik.
- Vysoké nároky rodičov a tlak k úspechu môžu na deťoch zanechať trvalé následky.
Som matka štyroch detí (2,2,5 a 6 rokov). S manželom sme mali problémy, ktoré vyústili do môjho odchodu z domu. S deťmi som sa odsťahovala pred pol rokom, nie sme však s mužom rozvedení. Môj manžel sa o deti nikdy veľmi nestaral, nevenoval sa im, napriek tomu ho majú veľmi rady. Od nášho odchodu k nám každý deň príde. S deťmi však čas netrávi, väčšinou oddychuje, je unavený po práci. Potom keď už nás má dosť, odíde domov. O deti sa starám sama. Mám možnosť s deťmi odísť do zahraničia za rodinou, kde by som mala aj prácu, ale myslím, že by za otcom smútili napriek tomu, aký je. On tvrdí, že ich miluje, ale podľa mňa sú to len slová, nikdy pre ne nič neobetoval. Som veľmi nerozhodná, viem, že by sme tam mali lepší život, ale neviem sa odhodlať. Tento štýl fungovania s manželom mi však vôbec nevyhovuje. Ako sa z tejto situácie máme dostať?
Je prirodzené, že sa neviete rozhodnúť. Obe možnosti majú svoje výhody a nevýhody a rozhodnutím odísť sa udejú veľké zmeny. Nerozhodnosť v nás môže vyvolať pocit frustrácie. Niekedy rozhodnutie odkladáme, lebo sa bojíme rizika, najmä ak ide o trvalé následky. Faktom však je, že často predpovedáme, že naše negatívne reakcie na ťažkosti budú silnejšie, ako sa to v skutočnosti nakoniec stane. Je to preto, že aj počas ťažkých období sa v našom živote odohráva množstvo pekných vecí, ktoré nám dokážu zlepšiť náladu. Navyše, naše obranné mechanizmy sa starajú o to, aby sme príliš netrpeli, ak veci nedopadnú podľa našich predstáv. Nech už to rozhodnutie dopadne akokoľvek, je možné, že budete v poriadku viac, ako si aktuálne predstavujete. Niekedy musíme prijať neistotu a naučiť sa znášať riziko, aby sme sa dokázali rozhodnúť... V prvom rade by som sa však zamerala na to, čo bude ďalej s vaším manželstvom, a až potom riešila ďalšie kroky.

Už ako malá som mala pocit, že ma môj otec nemá rád. Situácia sa zhoršila, keď sa narodil môj mladší brat . Otec po mne stále kričal, ponižoval ma pred kamarátkami. Keď som si našla najlepšiu priateľku, ktorá sa učila lepšie ako ja, neustále mi to podhadzoval a kritizoval ma. Dokonca mi hovorieval, že by chcel oveľa radšej za dcéru ju. Dostávala som aj facky za neskoré príchody domov, alebo aj keď som mu večer zjedla čipsy. Udrel ma a o jedenástej večer ma poslal do obchodu kúpiť mu iné za svoje peniaze, ktoré som nemala a musela som si požičať. Rovnako sa ku mne správala a doteraz správa aj jeho matka, moja babka. Jediný, kto si ma zastane, je mama, ale otec na ňu nedá, aj tak ma stále terorizuje. Som z toho nešťastná, neviem, čo mám robiť, niekoľkokrát som si už aj ublížila, ale nikam to neviedlo. Len som otca viac nahnevala. Čo mám robiť, aby sme fungovali ako normálna rodina a aby ma mal rád?