Prostredie, v ktorom sa pohybujeme, je vždy silnejšie, ako individuálna bytosť. Diskutovali sme o drogových závislostiach

O závislostiach diskutovali Jana Žemličková - riaditeľka Sanatória AT, Dorota Nvotová - herečka, cestovateľka a spisovateľka a Andrej Vršanský – riaditeľ Ligy za duševné zdravie.

Diskusiu zo štúdia denníka SME moderovala Adela Vinczeová.

Pozrieť si ju môžete t:

Závislosť sa podľa Jany Žemličkovej prejavuje u každého človeka. „Máme uspôsobený mozog na to, aby sme rozlišovali, čo je príjemné a čo nie a máme tendenciu to príjemné stupňovať. Potom to začneme nazývať slasťami. Keď to stupňujem ďalej môže sa z toho stať zlozvyk a akonáhle sa pridružia abstinenčné príznaky, začíname hovoriť o chorobe,“ vysvetľuje Jana Žemličková. Podľa jej slov ide o nadštandardnú túžbu po odmene. Človek, u ktorého sa rozvinie závislosť, niečo hľadá. Tuží po niečom, o čom si myslí, že mu privodí lepší pocit.

Na fakt, že závislosti sa dotýkajú každého z nás, upozorňuje aj riaditeľ Ligy za duševné zdravie. „Duševné poruchy nevznikajú pretože niekto má nedostatok vôle, alebo je nezodpovedný, alebo sa správa, ako by sa nemal správať. Jednoducho sa to niekomu môže prihodiť, samozrejme v dôsledku chémie v mozgu, alebo životných udalostí, ktoré nevie spracovať,“ hovorí Vršanský.

Stále podľa jeho slov pretrváva v našej spoločnosti odsudzovanie ľudí, ktorí so závislosťami bojujú. „To v konečnom dôsledku zhoršuje ich situáciu a núti ich, aby pokračovali v tom, čomu vlastne chceme zabrániť.“

Dôležitá je prevencia

Okrem duševného a fyzického zdravia je dôležité aj prostredie, v ktorom sa pohybujeme.

„Prostredie je vždy silnejšie, ako individuálna bytosť, preto sa v Lige za duševné zdravie snažíme ovplyvňovať kultúru v malých komunitách, ktoré sú uchopiteľné. V škole,v práci, v mestách. Ovplyvňovať prostredie tak, aby bolo priateľskejšie, vľúdnejšie a otvorenejšie.“ hovorí Vršanský s tým, že je nesmierne dôležité, aby ľudia rozprávali o tom, čo ich trápi.

Jana Žemličková hovorí aj o tom, že je rovnako dôležité rozprávať sa s deťmi aj s rodičmi. „Štatistiky hovoria, že z piatych rodičov štyria nedostatočné komunikujú s deťmi o závislostiach,“ povedala s tým, že prvýkrát ochutnajú deti drogy najčastejšie v domácom prostredí. „Deti všetko vnímajú a je dobré, aby mali vedomosť a informácie práve z rodinného prostredia, “ hovorí. Dieťaťu netreba témy vnucovať témy, pretože dieťa so všetkými témami príde samé.

Podaná ruka musí chrániť

Závislosť pochopiteľne negatívne ovplyvňuje aj vzťahy v rodine a okolí. O drogovo závislom bratovi hovorí otvorene herečka Dorota Nvotová. „Veľa ľudí ho zavrhlo. Ja to tak nemám, že keď neprestaneš, tak pre mňa neexistuješ,“ hovorí Nvotová s tým, že závislosť považuje za chorobu.

Práve toto pochopenie je dôležité aj podľa odborníkov. Ako hovorí riaditeľka Sanatória AT mnoho rodín zachránilo svoje dieťa, keď mu dali jasné ultimátum. „Všetko pre teba urobím, ale musíš sa liečiť. Dôležitá je podaná ruka, ale podaná tak, aby bola záchranou.“

Nová hrozba pre naše deti

Závislosť nie sú iba drogy, cigarety či alkohol. Diskutujúci upozornili aj na veľmi vážny fenomém tejto doby, závislosť na sociálnych sieťach. Podľa Žemličkovej začneme postupne fungovať

izolovane. „Nebudeme vidieť hodnotu v tom, čo robíme, ale v tom, čo prežívame. Dnes deti hrajú futbal dvomi palcami. Už nezoberú loptu a nepôjdu sa potiť na ihrisko. Virtuálny svet je pre nich zaujímavejší.“

Aj v tomto prípade podľa nej pomôže rozhovor, nie zákazy. „Dieťa sa musí naučiť triediť, správne sa rozhodnúť a vedieť sa vzdať. Keď sa toto naučíme, tak si zo života začneme vyberať to, čo nám naozaj prinesie hodnoty,“ dodáva Jana Žemličková.