Pani Marta nemala jednoduchý osud. Bola závislá od drog. Dostala sa do takého štádia, kedy si povedala, že sa buď predávkuje alebo so závislosťou skoncuje. Silnou vôľou si vybrala druhý osud.
V súčasnosti žije normálny život, má svoje zázemie, prácu a vychováva adoptovanú dcéru. Ona sama od- malička vyrastala v detskom domove.
Pol roka pred dovŕšením plnoletosti sa pre zlé správanie dostala do výchovného ústavu. Strávila tam pol roka. Odtiaľ však nemala kam ísť. Ujala sa jej jedna z vychovávateliek z polepšovne.
Ich vzťahy neboli ideálne a po pol roku bola nútená odísť. Po krátkodobých prenocovaniach vo výchovnom zariadení a následne detskom domove sa dostala na ubytovňu. Za ňu musela platiť, a preto si našla prácu. Zamestnala sa ako výčapníčka v jednom z reštauračných podnikov. A tu sa začal jej drogový príbeh.
Unikátny prieskum: Marihuanu tolerujeme, tvrdé drogy nie Čítajte Kedy ste okúsila prvú drogu?
Nemala som ani devätnásť rokov. Mojou prvou drogou bol heroín.
Prečo ste ju skúsili?
Vždy som bola taká, že chcem všetko skúsiť. Nebála som sa života. Ani teraz sa ho nebojím. Takže som si povedala, že to skúsim. V reštaurácii, kde som pracovala, mali každý deň prestávku Rakúšania, ktorí cestovali autobusom. Najedli sa tam, vypili si, prespali a na druhý deň pokračovali v ceste. Oni mi to ponúkli a ja som to vyskúšala.
Začali ste ju užívať častejšie?
Hneď na druhý deň som to už potrebovala. Telo si to už žiadalo. Boli to iné drogy, než sú teraz. Teraz drogy miešajú. Miešajú to s grankom a podobne. Čiže nemajú čistú drogu, ako som mala ja.
Ako to pokračovalo?
Bolo mi zle. Jednoducho som to potrebovala každý deň. Dve-tri dávky. Závislá som bola sedem rokov.
Zvíťazil nad alkoholom, ktorý roky nepovažoval za problém. Dnes by svoj život nemenil Čítajte Kde ste na to zháňali peniaze?
Začala som kradnúť. Vo výčape začali miznúť peniaze, nesedela tržba. Nakoniec som sa priznala, že som to bola ja. Povedala som, že potrebujem pomôcť. Ale oni povedali, že mi pomôcť nevedia. Vyhodili ma z práce aj z ubytovne. Zohnala som si priateľov. Vykradli sme chatku, aby sme mali kde bývať. Tam som bývala dva a pol roka. Peniaze na drogy som zháňala tak, že som chodila kradnúť. Mala som ľudí, ktorí to odo mňa odkupovali.
Kedy a prečo prišiel zlom, že s tým chcete skončiť?
Bolo to zlé. Dvakrát som otehotnela a dvakrát potratila. Potom už prišlo obdobie, kedy som mala dve možnosti. Že sa predávkujem alebo s tým skončím. Kamarátka, ktorá mi chcela pomôcť, našla riešenie. Bola ním rehoľa sestier Matky Terezy v Petržalke. Prišla som za nimi, že potrebujem pomôcť, že som závislá od drog. Zobrali ma s tým, že mi vybavili liečenie.
Ako liečba prebiehala?
Bola som v Pezinku. Absolvovala som viacero liečení, ale stále som z nich utekala. Nevydržala som tam. Popri tom ma sestry Matky Terezy pokrstili, urobili mi prvé sväté prijímanie, birmovku. Vybavili mi prijatie do domova sociálnych služieb, ktorý prevádzkuje Inštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach. Tam ma postavili na nohy, v dobrom aj v zlom.
Ako to myslíte?
Je tam dobré byť týždeň-dva. Nie dlhšie, lebo sa nikdy človek nepostaví sám na vlastné nohy. Ja som sa chcela postaviť na vlastné nohy. Odišla som do Bratislavy. Bola som dva dni na ulici, konkrétne na hlavnej stanici. Tam som sa dopočula, že vo Vrakuni sa otvára nocľaháreň Mea Culpa, Moja vina. Tam som začínala ako klient-ka s jednou igelitkou. Zapájala som sa tam do všetkých aktivít. Prala som, žehlila, upratovala. Neskôr som sa tam zamestnala. Pracovala som tam trinásť rokov. Urobila som si kurz sociálnej práce, získala vodičský preukaz. Dala som si žiadosť o nájomný byt, ktorý som od magistrátu dostala.
Čo ste možno netušili: 10 najčastejších otázok a odpovedí o závislostiach + ANKETA Čítajte Čo nasledovalo ďalej?
Popri práci v nocľahárni som pracovala ešte v druhej nocľahárni. Tam som spoznala jednu chovankyňu z detského domova. Začala som jej pomáhať. Brávala som si ju na Vianoce. Dievča otehotnelo. Požiadalo ma, či nebudem krstná mama jej dcéry. Súhlasila som, chcela som jej pomôcť. Mladá mamička však fetovala. Preto som si jej dcéru osvojila. Moja dcéra má teraz jedenásť rokov.
Vráťme sa k vášmu liečeniu. Bolo to náročné obdobie?
Bolo. Kríza, absťáky... Ale ja som to musela dať, lebo som chcela. Bola som v takej situácii, že zomriem. Keď som navštívila sestry Matky Terezy, mala som v sebe skoro zlatú dávku. Zlatá dávka je to, že ste sa predávkovali. Ja som nemala pre koho žiť. Ale sestry Matky Terezy ma postavili na vlastné nohy.
Čo by mali spraviť ľudia, ktorí chcú s drogami prestať?
V prvom rade oni musia chcieť. Nemôže to byť nasilu. Musia mať hlavne pevnú vôľu. Bolo ťažké dokázať, že to myslím vážne. Lebo som bola narkomanka, kradla som, ľudia mi neverili. Keď ich presvedčíte, nájdu sa ľudia, organizácie, spolky, ktoré vám pomôžu. Ale hlavne musíte chcieť sami od seba.
Najrozšírenejšími drogami Slovákov sú cigarety a alkohol Čítajte Aký život vediete momentálne?
Nepredĺžili mi pracovnú zmluvu v nocľahárni. Obrátila som sa na organizáciu Úsmev ako dar. Tam pracujem už štvrtý rok ako sociálna pracovníčka. Čistá som 22 rokov. Malá má jedenásť rokov, chodí do základnej školy. Darí sa mi, som spokojná. Žijem taký život, aký si ho spravím.
