Michal Kiča. (zdroj: Zdroj: MŽP SR)Odborníci z prostredia ochrany prírody tvrdia, že Slovensko dlhodobo nevie v tejto oblasti využiť európske peniaze. Aký je váš názor na toto tvrdenie?
Vždy je čo zlepšovať. Jednou z hlavných a čiastočne oprávnených výhrad je zložitosť čerpania. Veľkým problémom pre Štátnu ochranu prírody SR je absencia vzťahu k pozemkom, kde sa majú vykonávať manažmentové opatrenia. Aj preto navrhujeme presun správy štátnych pozemkov pod organizáciu ochrany prírody. Pre štátne podniky a neštátnych vlastníkov je zase problém schéma štátnej pomoci. Všetky tieto komplikácie budeme v nastavovaní nového operačného programu riešiť.
Vizitka
Michal Kiča (1987) je absolventom práva na UK v Bratislave, na akademickej pôde pôsobí i dnes ako externý doktorand na Katedre správneho práva a environmentálneho práva UK. Je spoluautorom prvého komentára k zákonu o ochrane prírody a krajiny a viacerých odborných príspevkov zameraných na právo životného prostredia.
Počas svojej kariéry sa intenzívne venoval envirotémam. Poskytoval napríklad právne poradenstvo v konaniach pre mimovládne organizácie, ktoré sa zameriavajú na ochranu životného prostredia.
Ovplyvnili tieto dôvody aj čerpanie eurofondov?
V rámci operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP), ktorého implementácia prebieha až do roku 2023, nedošlo k strate prostriedkov. A to hovoríme o značnom balíku peňazí. Iba na oblasť podpory ochrany prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry je vyčlenených 111,5 mil. eur. K tomu treba pripočítať 15-percentné spolufinancovanie, ktoré vo väčšine projektov ochrany prírody garantuje štátny rozpočet.
Ako boli tieto zdroje využité z pohľadu prínosu pre ochranu prírody?
V rokoch 2007 – 2013 sa väčšina podporovaných projektov zameriavala na rekonštrukciu zariadení pre účely ochrany prírody a krajiny, najmä zariadení Štátnej ochrany prírody SR a Slovenskej agentúry životného prostredia a na vypracovanie dokumentov starostlivosti o chránené územia alebo druhy. Ich uskutočnením došlo k zlepšeniu vybavenia viacerých pracovísk, ako aj vypracovaniu dokumentácie ochrany prírody.
A aktuálne sa tieto zdroje využívajú či budú využívať ako?
V rámci súčasného operačného programu sa robia najmä projekty zamerané na dobudovanie európskej sústavy chránených území Natura 2000, a to prostredníctvom vypracovania a realizácie dokumentov starostlivosti o chránené územia, ako aj na zlepšovanie informovanosti a poskytovanie poradenstva. Ďalej sú to projekty monitoringu druhov a biotopov európskeho významu podľa požiadaviek EÚ smernice o biotopoch a EÚ smernice o vtákoch, ako aj v oblasti ochrany a starostlivosti o jaskyne Slovenska, keďže jaskynné biotopy sú biotopmi európskeho významu.
V čom máme, resp. mali sme, problém, ak sa európska pomoc nepretavila do praxe tak, ako mohla?
Počas implementácie sme narazili na viacero problémov. Jedným z nich bol v predchádzajúcom období fakt, že hoci návrhy programov starostlivosti o územia vypracované boli, nedošlo k ich schváleniu. Respektíve tieto územia neboli vyhlásené za chránené na úrovni vlády SR. Z pohľadu poskytovania pomoci z fondov EÚ to znamená, že chýbal záväzný základ pre praktické opatrenia. Za pôsobenia súčasnej vlády SR sa tento stav zlepšil a boli schválené viaceré dokumenty pre zabezpečenie starostlivosti o chránené územia, na základe ktorých je možné jednotlivé opatrenia robiť.
Ďalším pretrvávajúcim problémom a mnohokrát aj limitujúcim faktorom pre uskutočnenie projektov zameraných na praktickú starostlivosť o chránené územia sú vlastnícke vzťahy, keďže veľká časť pozemkov v lokalitách sústavy Natura 2000, na ktorých má byť zabezpečená ochrana biotopov a druhov, alebo environmentálne prijateľné spôsoby hospodárenia, je vo vlastníctve súkromných subjektov pôsobiacich najmä v oblasti lesného hospodárstva.
Existuje už riešenie tohto problému?
Riešením je zjednodušenie schémy štátnej pomoci. Pomôcť môže aj dobrovoľný výkup pozemkov zo strany štátu, ak o to prejavia vlastníci záujem. Aj preto Plán obnovy a odolnosti SR sa v oblasti podpory biodiverzity a adaptácie na zmenu klímy okrem iného zameriava aj na majetkové vyrovnanie so súkromnými vlastníkmi lesov v chránených oblastiach.
Európska pomoc v programovom období 2014 – 2020 (výdavky je možné čerpať do 31. decembra 2023
- V oblasti ochrany prírody na zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov a posilnenie biodiverzity najmä v rámci sústavy Natura 2000 je v OP KŽP vyčlenená alokácia zo zdrojov Kohézneho fondu vo výške 111,5 mil. eur. Z toho na ochranu a posilnenie biodiverzity, ochranu prírody a zelenú infraštruktúru pripadá 46,3 mil. eur a na ochranu, obnovu a udržateľné používanie lokalít sústavy Natura 2000 je určená suma 65,2 mil. eur.
- Aktuálne je zazmluvnených 23 projektov v sume 65,8 mil. eur, čo predstavuje pokrytie 59 percent alokácie.
Pri týchto projektoch je už dosiahnuté čerpanie vo výške 20 mil. eur.
- Ďalšie projekty vo výške takmer 25,8 mil. eur sú v procese posudzovania.
- V procese zazmluvňovania sa nachádzajú schválené projekty vo výške takmer 2,5 mil. eur. Tieto projekty majú potenciál prispieť k nárastu čerpania.
Ako sa čerpali eurofondy na úseku životného prostredia za minulé programové obdobie 2014 – 2020?
V súčasnosti ešte stále prebieha implementácia OP KŽP v rámci programového obdobia 2014 – 2020, keďže oprávnenosť výdavkov trvá až do 31. decembra 2023. V rámci OP KŽP boli všetky doterajšie rozpočtové záväzky od začiatku programového obdobia plne vyčerpané v súlade s pravidlom n+3, takže nedošlo k strate finančných prostriedkov.
Skúste nám povedať, ktoré riešenia a projekty sa v rokoch 2014 – 2020 podarilo uviesť do života a ktoré pozitívne ovplyvnili stav ochrany a diverzity u nás.
V programovom období 2014 – 2020 určite stojí za zmienku celoslovenský projekt, zameraný na programy starostlivosti o veľké šelmy, ktorý sa koncentruje na biotopy medveďa, rysa a vlka, pričom vôbec po prvýkrát sa aktivity robia aj v spolupráci s Policajným zborom SR. Partnerom projektu je Národná zoologická záhrada Bojnice a jeho výsledkom je zachovanie priaznivého stavu medveďa hnedého a vlka dravého v alpskom a panónskom bioregióne, ako aj rysa ostrovida na celom Slovensku.
Výsledkom bude aj skvalitnenie reálnej ochrany veľkých šeliem (zamedzenie vyrušovaniu, nelegálnemu usmrcovaniu, zmena manažmentu a pod.), zavedenie sofistikovanejšieho systému riešenia problematiky a skvalitnenie preventívnych opatrení na zamedzenie škôd spôsobených veľkými šelmami.
Ktoré sú najproblematickejšie témy životného prostredia všeobecne na Slovensku? Vie nám s nimi Európa pomôcť?
Zdroje z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci OP KŽP smerujú do oblastí, v ktorých Slovensku vyplývajú finančne náročné záväzky a povinnosti z environmentálnej legislatívy EÚ a kde nie je vyhovujúci stav environmentálnej infraštruktúry a nie je priaznivá kvalita jednotlivých zložiek životného prostredia. Môžeme si ich rozmeniť na drobné.
V oblasti zameranej na adaptáciu na zmenu klímy sa budú podporovať najmä vodozádržné opatrenia na zlepšenie mikroklímy v sídlach, ako aj vodozádržné opatrenia v krajine, ktoré môžu mať zároveň aj protipovodňový charakter. Podpora bude smerovať aj do preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami, ktoré sú viazané na vodný tok, čo má znížiť riziko vzniku veľkých povodní, ktoré vážne ohrozujú obyvateľstvo a spôsobujú škody na krajine a majetku.
Dôležitou oblasťou je vodné hospodárstvo...
A v rámci neho podpora budovania verejných kanalizácií a čistiarní odpadových vôd aj v obciach nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov, na ktoré sa vzťahujú záväzky SR voči EÚ, ale aj v menších obciach do 2 000 obyvateľov, ktoré sa nachádzajú v územiach významných z hľadiska ochrany prírody a vodných zdrojov. V týchto prípadoch bude podľa potreby možné podporiť súbežne aj výstavbu verejných vodovodov.
Aké je zacielenie využitia europomoci v odpadovom hospodárstve?
Podpora sa bude zameriavať na predchádzanie vzniku odpadov prostredníctvom budovania centier opätovného používania výrobkov, alebo podpory domáceho kompostovania. Pre zvýšenie miery recyklácie odpadov je potrebné podporiť rozšírenie triedeného zberu komunálnych odpadov o nové zložky, ako aj budovanie kompostární, slúžiacich na recykláciu rozložiteľných odpadov.
O ochrane prírody a jej podpore zo strany eurofondov sme už hovorili. Zostáva aj naďalej adresátom v smerovaní europomoci?
V tejto oblasti z budú zo zdrojov EÚ financované opatrenia, najmä v chránených územiach sústavy NATURA 2000, ktoré vyplývajú z programov manažmentu týchto území, ako aj z programov záchrany ohrozených druhov. Okrem toho sa podporia opatrenia aj na zachovanie biodiverzity mimo chránených území, najmä prostredníctvom prvkov zelenej infraštruktúry. Podporené budú aj aktivity zamerané na zvyšovanie environmentálneho povedomia obyvateľstva.
Slovensko si nesie z minulosti značnú environmentálnu záťaž. Bude európska pomoc orientovaná aj na jej riešenie?
Európsku pomoc chceme orientovať na ich prieskum a monitorovanie, ale predovšetkým na ich odstraňovanie v prípade, keď povinnosť sanácie envirozáťaže prešla na štát. Značnú čiastku treba vynakladať aj na znižovanie emisií prachových častíc z vykurovania , v domácnostiach – kotlami na uhlie. Podporené budú aj opatrenia na zníženie emisií z veľkých a stredných stacio-nárnych zdrojov, najmä v aglomeráciách so zhoršenou kvalitou ovzdušia.
Vraj sa stalo, že aj európska pomoc sa v minulosti rozplynula na dokumentáciu, monitoring...
Ťažisko finančných zdrojov EÚ aktuálne smeruje na dobudovanie environmentálnej infraštruktúry v oblasti vodného hospodárstva, odpadového hospodárstva, na zlepšenie kvality ovzdušia a riešenie environmentálnych záťaží. Preto by nebolo korektné tvrdiť, že európska pomoc sa rozplynula na dokumentáciu a monitoring.
Treba ale priznať, že v oblasti ochrany prírody prevládajú projekty zamerané najmä na vypracovanie programov starostlivosti o chránené územia alebo druhy, ako aj na dobudovanie a skvalitnenie monitoringu. Monitoring je však jedna zo základných požiadaviek EÚ. Cieľom je celoplošné monitorovanie 65 typov biotopov a 195 druhov na viac ako 10 000 trvalých lokalitách.
V oblasti ochrany prírody bude pomoc smerovať na konkrétne opatrenia, vyplývajúce z dokumentov manažmentu chránených území, na ktoré zatiaľ nebol v dostatočnej miere využitý potenciál alokovaných zdrojov fondov EÚ.
Čo chce ministerstvo zmeniť v prístupe k čerpaniu eurofondov v aktuálnom programovom období?
Tu je potrebné povedať, že prístup k čerpaniu fondov EÚ nezávisí iba od MŽP SR ako riadiaceho orgánu pre OP KŽP. Podmienky poskytovania podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) sú jednak stanovené zákonom a jednak súborom pravidiel, ktoré patria do pôsobnosti ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ako aj Systému finančného riadenia EŠIF, ktorý spadá do pôsobnosti ministerstva financií.
MŽP v rámci svojej pôsobnosti zavádza viaceré opatrenia, ktorých cieľom je spružniť spôsob čerpania eurofondov a znížiť administratívnu záťaž žiadateľov a prijímateľov. Chceme zjednodušiť aj komunikáciu poskytnutím zrozumiteľných informácií o výzvach.
Ďalším opatrením je minimalizácia počtu podmienok poskytnutia príspevku a počtu povinných príloh.
Úspešnosť čerpania eurofondov však naďalej zostane závislá aj od kvality predkladaných projektov, z ktorej nemožno zľaviť. Rovnako je potrebné dôsledné dodržiavanie pravidiel v oblasti štátnej pomoci a finančnej kontroly, ako aj precízne vedenia dokumentácie pre výkon kontroly, resp. auditov.
V oblasti ochrany prírody sú možné aj ďalšie zjednodušenia mechanizmu poskytnutia finančného príspevku neštátnym hospodárskym subjektom na opatrenia, vyplývajúce z požiadaviek ochrany prírody, ako sú paušálne platby na štandardné opatrenia. Ich zavedenie si však vyžaduje preukázateľný analytický základ. Podmienkou na jeho vytvorenie je uskutočnenie dostatočného množstva projektov na zavedenie konkrétnych manažmentových opatrení v chránených územiach.
Do konca súčasného programového obdobia zostáva ešte dva a pol roka, takže za ministerstvo veríme, že spoločným úsilím so ŠOP SR sa podarí uskutočniť takéto projekty, aby sa v budúcom programovom období stalo jednoduchšie čerpanie eurofondov na projekty zamerané na praktickú starostlivosť o chránené územia.
Na aké oblasti, vrátane plánu obnovy, sa bude ministerstvo v súvislosti s európskou pomocou v najbližších rokoch orientovať?
V novom programovom období 2021 – 27 MŽP SR nadviaže na smerovanie podpory v oblasti životného prostredia v súčasnom programovom období, samozrejme, s dôrazom na plnenie cieľov Európskej zelenej dohody a aktuálnych výziev vyvolaných zmenou klímy.
V oblasti životného prostredia, ktorá bude v programovom období 2021 – 27 súčasťou operačného programu Slovensko, sa MŽP sústreďuje práve na najproblematickejšie témy, ktoré na Slovensku sú, a to v oblastiach:
- adaptácia na zmenu klímy, prevencie rizika a odolnosti proti katastrofám;
- udržateľné vodné hospodárstvo;
- prechod na obehové hospodárstvo;
- ochrana prírody a biodiverzity, zelenej infraštruktúry;
- sanácia environmentálnych záťaží;
- kvalita ovzdušia.
A aké sú priority v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR?
V komponente Adaptácia na zmenu klímy to bude reforma ochrany prírody a hospodárenia s vodou v prírode, ako aj reforma krajinného plánovania.
V tejto súvislosti MŽP v spolupráci s poslancami NR SR pripravilo novú legislatívu, ktorej cieľom má byť aj prevedenie správy lesov vo vlastníctve štátu, ktoré sú v národných parkoch, pod správu Štátnej ochrany prírody. Rátame, že aj tomuto transformačnému procesu napomôžu štrukturálne fondy, tak aby nemal negatívne dosahy na zamestnanosť, regióny a spracovateľský priemysel. Dôležitým cieľom je udržať ľudí v horských oblastiach Slovenska, a to prostredníctvom podpory projektov prírodného hospodárenia a mäkkej turistiky v chránených územiach.
