Sobota, 25. jún, 2022 | Meniny má Tadeáš

Sme dobrí v inteligentnom priemysle. Na tom treba stavať

S Miroslavom Balogom zo Slovenskej akadémie vied hovoríme o stave slovenskej vedy a výskumu.

(Zdroj: Ilustračné foto: SME)

Veda má praktický dosah na náš život. Vieme to ale vždy doceniť? Hovoríme s Miroslavom Balogom, samostatným vedeckým pracovníkom Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.

Na akej úrovni sú dnes na Slovensku výdavky na vedu a výskum? Aké percento HDP tvoria?

Žiaľ, Slovensko vynakladá na výskum a vývoj málo zdrojov. V roku 2019 to bolo len 0,83 percenta HDP, čo je v porovnaní s inými krajinami veľmi málo. Inovační lídri, ako sú Nemecko (3,176 percenta), Švédsko (3,45) alebo Fínsko (2,79), dávajú omnoho viac. Aj naši susedia investujú viac zdrojov do podpory výskumu a vývoja (Česko 1,94, Poľsko 1,32, Rakúsko 3,19 percenta).

SkryťVypnúť reklamu

A aký by bol optimálny podiel?

Strategickým cieľom Slovenska je od roku 2013 dosiahnuť 1,2 percenta, čo sa nám do súčasnosti nepodarilo. Výzvou je postupne sa začať približovať aspoň k tomuto cieľu, ak už nie k európskemu priemeru. Slovensko na tom nie je dobre ani v iných porovnaniach. Európska komisia každoročne pripravuje European Innovation Scoreboard, čo je rebríček krajín, ktorý zahŕňa množstvo parametrov. V porovnaní 27 európskych krajín v roku 2020 sa Slovensko umiestnilo na siedmom mieste od konca. Naša inovačná výkonnosť je naozaj nízka.

Na aký rozsah vedeckej práce vyčlenené výdavky zo štátneho rozpočtu na Slovensku stačia?

Štátny rozpočet poskytuje najmä inštitucionálne financovanie, ktoré pokrýva prevádzku verejných výskumno-vývojových organizácií, ako sú univerzity alebo SAV. Tieto zdroje udržujú organizácie pri živote, ale neumožňujú systematický výskum a vývoj. Grantové zdroje, ktoré nie sú prideľované automatickými mechanizmami, ale naopak prostredníctvom verejnej súťaže výskumníkov, sú však dlhodobo nedostatočné. Existujúce agentúry, ktoré prerozdeľujú tieto zdroje (VEGA, APVV), majú len veľmi obmedzené rozpočty a v niektorých prípadoch nie sú schopné zabezpečiť pravidelné vyhlasovanie niektorých výziev. Predvídateľnosť je jednou z podmienok pre zlepšenie systému poskytovania grantov. Platí to aj pre eurofondy, ktoré v minulosti zásadným spôsobom zlyhali.

SkryťVypnúť reklamu

Čo všetko by sa mohlo dosiahnuť, keby došlo k spoločenskému i finančnému doceneniu vedy a výskumu?

Veda nám ponúka široké množstvo možností pre jej praktické využitie. Nie vždy však môže v krátkom horizonte prinášať priame peňažné efekty. Výskum je častokrát beh na dlhé trate s množstvom slepých uličiek, najmä v prípade jedinečných tém. Cielená podpora rozvoja perspektívnych technológií je u nás len v plienkach. Musí byť systémová a dlhodobá. Ak sa tak stane, Slovensko má potenciál uspieť v rozvoji niektorých technológií. Veda neponúka odpovede len v rozvoji technológií. Ukazuje to aj kovidová kríza. V istom okamihu sa aj politici začali odvolávať na vedecké autority.

Kde všade sa môže uplatniť veda?

Veda je širokospektrálna a ponúka riešenia, napríklad aj v oblasti efektívnejšieho riadenia spoločnosti. Slovensko však tieto prístupy na úrovni riadenia spoločnosti prakticky nevyužíva. Našťastie sa to postupne mení. Lastovičkou je Centrálny koordinačný orgán, ktorý zastrešuje všetky eurofondy na Slovensku. Pri nastavení nového programového obdobia využil jednu z takýchto metód, tzv. analytický hierarchický proces. Umožňuje vyberať z množstva riešení, keď neexistuje jedno jednoznačne najlepšie.

SkryťVypnúť reklamu

Ak na Slovensku nedochádza k spoločenskému doceneniu vedy a výskumu, zrejme je rovnaká situácia aj v ich financovaní. Mýlim sa?

V inteligentnom priemysle je cesta od idey po uplatnenie v praxi relatívne krátka. Tu máme potenciál.

Miroslav Balog

Nejde iba o konkrétnu sumu peňazí, ktorá je na nich vyčlenená, ale hlavne o systém ich financovania. V prvom rade si treba uvedomiť, že financovanie výskumu a vývoja by nemalo byť považované za výdavok, ale za investíciu, ktorá efekty prinesie v budúcnosti. Preto treba k financovaniu vedy a výskumu pristúpiť systematicky. Je potrebné nastaviť množstvo vzájomne sa dopĺňajúcich nástrojov a nie sa upnúť len na jeden alebo dva, od ktorých sa očakávajú zázračné výsledky. Podpora musí byť predvídateľná a pravidelná, aby výskumníci vedeli plánovať, čo dnes na Slovensku absentuje.

Viete zbilancovať, ako nám v tejto oblasti pomáhajú eurofondy?Aký objem financií sme dostali v minulom programovom období?

V končiacom programovom období boli výskum, vývoj a inovácie podporované zo zdrojov operačného programu Výskum a inovácie, v ktorom boli viac ako dve miliardy eur. Eurofondy zápasili s množstvom problémov. Ukázalo sa, že naším najvážnejším je neschopnosť tieto peniaze investovať. Zrušenie niekoľkých výziev, v ktorých bolo niekoľko sto miliónov eur, predstavovalo tvrdú ranu pre mnohé verejné výskumno-vývojové organizácie. Diplomaticky povedané, efekty v prostredí verejných vedeckých a výskumných organizácií sú podkritickej veľkosti.

No predsa, existujú aj pozitívne príklady?

Našťastie aspoň ministerstvo hospodárstva zachraňovalo situáciu a podporovalo rôzne inovačné aktivity v podnikoch. Za dobrý prístup možno považovať zavádzanie prvkov konceptu Priemysel 4.0. Ide napríklad o podporu automatizácie, robotizácie, zavádzanie prvkov umelej inteligencie alebo digitálnych technológií.

A nové programové obdobie?

V programovom období rokov 2021 – 2027 bude možné výskum, vývoj a inovácie financovať z eurofondov, ale aj zdrojov, ktoré odomkne plán obnovy a odolnosti. S doplnkovým financovaním zo štátneho rozpočtu a podnikov by malo ísť do výskumu, vývoja a inovácií niekoľko miliárd eur. Efekty však budú závisieť od schopnosti koordinovať tieto zdroje.

Čo nám vyplynulo z problémov s implementáciou projektov financovaných z eurofondov?

Slovensko nezápasí s tým, že by sme nevedeli, do čoho investovať. Kľúčovou výzvou nového obdobia je preto naučiť sa efektívne implementovať dostupné zdroje. Bez systémových zmien to však nepôjde. Zmeny je potrebné uskutočniť, zjednodušene, na dvoch úrovniach. V prvom rade je potrebné redizajnovať inštitucionálne usporiadanie. Mali by sme prehodnotiť úlohy a nastavenie niektorých verejných podporných agentúr. Druhou úrovňou je zásadným spôsobom prekopať všetky procesy spojené s prideľovaním zdrojov. Najväčším problémom sú eurofondy viazané množstvom regulácií a podmienok, ktoré častokrát idú nad rámec očakávaní EÚ. Dobrou správou je, že v tejto oblasti ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie systematicky zjednodušuje podmienky.

A ak ich chceme využiť, do akých oblastí by mali byť predovšetkým nasmerované?

Smerovanie sa určí v tzv. stratégii inteligentnej špecializácie, ktorá sa práve aktualizuje. Jej cieľom je, aby jednotlivé členské krajiny smerovali obmedzené zdroje do perspektívnych oblastí, v ktorých majú predpoklady uspieť. Zacielenie na oblasti, ktoré by mali byť podporované, sa určuje so zapojením množstva rôznych aktérov. Tento komplexný prístup sme zvládli na dobrej úrovni.

Skúste byť osobný. Ak by to záležalo iba od vás, ktorú oblasť vedy a výskumu by ste z hľadiska európskej pomoci najviac preferovali?

Určite by sme mali podporovať oblasti, ktoré sú perspektívne a máme v nich kapacity. To je splnené napríklad v oblasti rozvoja inteligentného priemyslu. Máme výskumné kapacity na univerzitách a v SAV, ale aj v priemysle.

Na druhej strane na Slovensku je aj potenciál z hľadiska dopytu po takýchto inovatívnych riešeniach. Ich výhodou je, že sú uplatniteľné aj na spoločnom európskom trhu, ale aj na tretích trhoch. Cielenou podporou vývoja v tejto oblasti by sme dokázali lepšie previazať verejné vedecké a výskumné organizácie s potrebami ekonomiky a konkurencieschopnosti domácich podnikov.

Prečo práve táto oblasť?

Výhoda výskumu v tejto oblasti je aj v tom, že v porovnaní s niektorými inými oblasťami je cesta od idey po uplatnenie u zákazníka relatívne krátka. Okrem toho tu existuje potenciál na uplatnenie riešení z iných technologických oblastí, ako napríklad materiálového výskumu, v ktorom sme taktiež silní.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Regióny

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  3. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  5. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  6. Inovatívna diagnostika - moderná budúcnosť zdravotníctva
  7. Slovákov láka zakladanie fondov, no väčšina preferuje zahraničie
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny
  1. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  2. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  3. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  4. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 196
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 118
  3. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 7 073
  4. Nechcete prísť o vozidlo do pár sekúnd? Vyhnite sa tejto chybe. 4 904
  5. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 787
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 4 350
  7. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 4 100
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 691
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY regióny - správy

Mestský úrad v Martine.

Uchádzačov o primátorské kreslo bude tento rok zrejme menej.


12 h
Vizualizácia.

Do areálu vstúpil ďalší investor.


12 h
Víťazní tím Kondela

Liga zamestnancov pokračovala ôsmym turnajom.


16 h
Ilustračná fotografia.

Suma pri narodení každého ďalšieho dieťaťa zostáva 200-eurová.


TASR 18 h

Blogy SME

  1. Elena Antalová: Medvede a diviaky sa dohodnú
  2. Erik Kriššák: Aj žraloky sú tu od prvohôr
  3. Lucia Žárska: Medvedia nálada na trhu
  4. Anton Kaiser: Klaňanie troch kráľov v umeleckej tvorbe Františka Horniaka
  5. Věra Tepličková: Keď sa rodina postará o svoj najslabší článok
  6. Sabina Rehušová: Čakám Ťa v Budve.
  7. Ján Valchár: 4 mesiace štvordňovej vojny
  8. Marcel Horný: 1984 Košúty 2, časť prvá: Attilák
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 7 989
  2. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 7 304
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 083
  4. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 718
  5. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 6 644
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 896
  7. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 799
  8. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 677
  1. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  3. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
  8. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?

Blogy SME

  1. Elena Antalová: Medvede a diviaky sa dohodnú
  2. Erik Kriššák: Aj žraloky sú tu od prvohôr
  3. Lucia Žárska: Medvedia nálada na trhu
  4. Anton Kaiser: Klaňanie troch kráľov v umeleckej tvorbe Františka Horniaka
  5. Věra Tepličková: Keď sa rodina postará o svoj najslabší článok
  6. Sabina Rehušová: Čakám Ťa v Budve.
  7. Ján Valchár: 4 mesiace štvordňovej vojny
  8. Marcel Horný: 1984 Košúty 2, časť prvá: Attilák
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 7 989
  2. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 7 304
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 083
  4. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 718
  5. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 6 644
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 896
  7. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 799
  8. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 677
  1. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  3. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
  8. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
SkryťZatvoriť reklamu