Vlado Rafael. (zdroj: Foto: SME Marko Erd)Povedzte, majú dnešné rómske deti a mládež lepší prístup ku vzdelávaniu v porovnaní s ich rodičmi?
Žiaľ, na Slovensku nemáme podrobné výskumy, ktoré by dokázali zodpovedať na túto otázku, a ktoré by pravidelne mapovali takýto trend. V zásade platí, že aj chudobné deti kopírujú ašpirácie a celkovú vzdelanostnú úroveň svojich rodičov a blízkeho prostredia. Otázkou potom je, kto, resp. čo, dokáže tento začarovaný kruh pretnúť. Úroveň vzdelávania v našich školách to však určite nie je. Pretože aj školy zas iba do veľkej miery reprodukujú sociálne znevýhodnenie a rodinné prostredie týchto detí. Na Slovensku máme menej ako 7 percent rómskych vysokoškolákov. Mnohí pochádzajú zo znevýhodneného prostredia. Hovoríme však len o malej skupine mladých ľudí, ktorí to dokázali i napriek svojmu rodinnému zázemiu a vzdelávaciemu systému.
Prečo náš vzdelávací systém nedokáže účinne pretnúť, prerušiť u rómskych detí začarovaný kruh chudoby a sociálneho vylúčenia?
Na Slovensku nemáme vybudovaný meritokratický vzdelávací systém, ktorý by aj chudobné deti posudzoval iba na základe ich skutočných schopností a pomáhal im naplniť v maximálnej možnej miere ich potenciál. Naopak, školy u nás deti skôr hierarchizujú, rozdeľujú a segregujú, alebo inak – či už vedome, alebo nevedome – znevýhodňujú na základe ich pohlavia, náboženstva, farby pokožky alebo sociálneho pôvodu. Z tohto dôvodu nám vypadlo počas prvej vlny pandémie ochorenia covid-19 až 70 percent rómskych detí z dištančného vzdelávania. Preto má táto skupina detí stále veľké zastúpenie v špeciálnych školách. A aj preto vedie Európska komisia proti Slovensku od apríla 2015 konanie za segregáciu rómskych detí.
Vizitka
Vlado Rafael, PhD. Doktorandské štúdium pedagogiky absolvoval v Ústave humanitných štúdií UK v Bratislave. Sedem rokov pôsobil ako odborný konzultant pre oblasť vzdelávania v Nadácii otvorenej spoločnosti v Bratislave. Je autorom a editorom viacerých kľúčových štúdií a výskumných prác, ktoré sa venujú problémom vzdelávacej politiky a vzdelávaniu rómskych detí. Spoločenské postavenie Rómov na Slovensku po roku 1989 zachytáva aj vo svojich dokumentárnych filmoch: Rómovia 25 rokov po… a Tvoj čas. V roku 2012 založil vzdelávaciu organizáciu eduRoma, ktorú dodnes vedie.
Sú dnešné základné školy či predškolské zariadenia lepšie pripravené vychovávať a vzdelávať deti z rómskych komunít?
Dobrou správou je, že súčasné vedenie ministerstva školstva pripravuje stratégiu inkluzívneho vzdelávania. Ak by sme ju dokázali dostať do praxe, pomohlo by to skvalitniť vzdelávanie chudobných detí. Dobrou správou tiež je, že ministerstvo zavádza tento rok pre všetky päťročné deti povinné predprimárne vzdelávanie.
Privítali ste to...
Rok materskej školy pomôže chudobným deťom lepšie zvládnuť prípravu na vstup do základnej školy či už po stránke jazykovej, alebo po stránke psychomotorickej. Predškolské zariadenia dokážu vytvoriť podmienky pre zvládnutie základných zručností a vedomostí, čo v konečnom dôsledku môže viesť k tomu, že sa zníži možnosť ich neskoršieho preradenia aj do špeciálnej školy. V tomto prípade však neplatí presvedčenie viacerých pedagógov a ministerských úradníkov, že povinná materská škola automaticky vyrieši aj problém segregácie rómskych detí v našich školách. Ak by sme toto tvrdenie pripustili, súhlasili by sme potom aj s tvrdením, že chyba vyviera zo samotného dieťaťa a z jeho rodinného prostredia. Fenomén segregácie však u nás spočíva predovšetkým v chybne nadstavenom vzdelávacom systéme.
Ako by ste zhodnotili pomoc Európskej únie smerom k rómskym deťom? Využíva sa dostatočne? A najmä zmysluplne?
Vítanou pomocou Európskej únie vo vzťahu k lepšiemu vzdelávania rómskych detí na Slovensku je jej tlak na Slovensko, aby sme čo najskôr a čo najefektívnejšie vzdelávali všetky rómske deti v hlavnom prúde vzdelávania. Druhou pomocou je, samozrejme, finančná podpora všetkých krajín dvadsaťsedmičky. U nás v oblasti vzdelávania ide o takzvané národné projekty financované Úniou, ktoré v našej krajine koordinuje metodicko-pedagogické centrum, a ktoré sa zameriavajú na vzdelávanie učiteľov rómskych detí, na podporné tímy v školách pracujúce s rôznymi žiakmi, alebo na zavádzanie inkluzívneho vzdelávania do škôl a podobne. Slovensko je v čerpaní eurofondov na posledných miestach. Zmysluplnosť ich využívania je tiež sporná – inovácie v školách brzdia napríklad nezmyselné verejné obstarávania. Viac ako polovica rozpočtov je často míňaná na byrokratické aparáty a podobne.
Napriek tomu, viete si predstaviť situáciu, žeby obce, mestá, školy, komunity tieto peniaze nemali? Našli by sa v takom objeme v štátnom rozpočte?
Dnes už môžeme pokojne tvrdiť, že riešenie mnohých problémov vylúčených rómskych komunít nespočíva už v tom, že by sme nevedeli, čo máme robiť. Alebo v tom, že nemáme dostatok financií. Jeden z dôvodov, prečo to nie je dobré, spočíva v probléme manažovania zodpovednosti pri integrácii Rómov do spoločnosti. Napríklad v rámci decentralizácie štátnej správy sú starostovia, ktorí odmietajú pomáhať integrovať miestnych členov rómskych komunít. A dnes nedokážeme týchto starostov a zastupiteľstvá nijako prinútiť, aby konali v prospech integrácie, ak to nechcú. Naopak na Slovensku sú ukážkové obce, kde sa integrácia vďaka starostom darí.
Je to jediný dôvod, prečo sa niekedy pri aplikovaní európskej pomoci rómskym komunitám prešľapuje na mieste?
Ďalším problémom v tejto oblasti je podmienka, že projekty musia obce spolufinancovať a často tieto prostriedky nemajú. A ešte ďalším aj skutočnosť, že projekty, teda tie, ktoré sa orientujú na vzdelávanie detí, po skončení v školách už nepokračujú. Spravidla sa končí aj financovanie činnosti asistentov, sociálnych a špeciálnych pedagógov alebo školských psychológov. Vo všeobecnosti platí, že európske projekty dlhodobo nemenia na Slovensku domáce finančné rozpočty a (príslušnú) v tomto prípade školskú legislatívu tak, aby sme dlhodobo udržali rozbehnuté, odskúšané, účinné modely vzdelávania rómskych žiakov a celkovo inkluzívneho vzdelávania. A to je škoda.
