K eurofondom chcú obciam a mestám poskytnúť konzultácie

Andrea Bučková (zdroj: Archív AB)

Splnomocnenkyňou vlády pre rómske komunity je od prvého apríla minulého roku. Od prvého dňa vo svojej funkcii sa venovala nielen prevencii a riešeniu dôsledkov šírenia pandémie v osadách, ale aj tvorbe nového strategického dokumentu, ktorý má podporiť sociálno-ekonomickú integráciu marginalizovaných rómskych komunít, čo súvisí aj so zmysluplným využívaním eurofondov. Hovoríme s Andreou Bučkovou.

Krátko po nástupe do úradu ste kritizovali minulú vládu vo vzťahu k integrácii Rómov. Čo motivovalo túto kritiku?

Kritika smerovala k nedostatkom a rezervám, ku ktorým som po vyhodnotení situácie na úrade dospela. S odstupom desiatich mesiacov by som sa rada sústredila skôr na to, kam sme sa posunuli – čo sa nám podarilo.

Takže, čo sa podarilo?

Stratégia SR pre integráciu Rómov končila minulý rok účinnosť. Mojím nástupom sme naštartovali proces spracúvania nového dokumentu Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, ktorý sa tvoril participatívnym prístupom a dnes dokument pripravujeme do pripomienkovacích procesov tak, aby bol do marca 2021 predložený na schválenie vláde. Materiál má svoj strategický charakter, pretože na úrovni priorít definuje smerovanie verejných politík s cieľom dosiahnuť zmenu v začleňovaní rómskeho obyvateľstva. Aktívne sme vstúpili aj do tvorby Partnerskej dohody a operačného programu Slovensko. Tvoríme návrhy opatrení so zameraním na sociálno-ekonomickú integráciu obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít.

Pristavme sa pri tom. O aké opatrenia ide konkrétne?

Od septembra 2020 sme začali robiť v poradí šiesty národný projekt zameraný na predchádzanie šíreniu ochorenia covid-19 v obciach, ktoré nemajú žiadnu pomáhajúcu profesiu alebo inú podpornú službu, akými sú napríklad miestne občianske poriadkové služby. V priebehu minulého roka nám schválili pokračovanie jedného národného projektu, ktorý je zameraný na podporu predškolského vzdelávania v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít. Koncom minulého roka sme získali grant na dvojročný projekt z Európskej komisie z programu DG Just, ktorý je zameraný na participatívnu prípravu opatrení, ktoré budú napĺňať ciele vyššie spomenutej stratégie. Taktiež sa zameriava na oblasti, ktoré neboli doteraz dostatočne pokryté, napríklad viacnásobná diskriminácia, podpora aktívneho občianstva mladých Rómov a Rómok.

V minulom roku bolo často diskutované financovanie miestnych obecných poriadkových služieb, ktorých činnosť bola podporená z eurofondov. Ako sa to vyriešilo?

Obciam, ktoré získali nenávratný finančný príspevok na zamestnávanie MOPS, postupne od roku 2019 začali končiť zmluvy. Preto sa náš úrad v spolupráci so sprostredkovateľskom orgánom ministerstva vnútra usiloval získať financie, ktoré by pokryli túto potrebu. Verím, že bude v dohľadnom čase naplnená alokáciou z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov určených na zmiernenie dosahov pandémie covidu-19.

Ktoré z týchto oblastí sú pre vás a vašich ľudí v úrade teraz prioritou?

Aktuálnou prioritou, okrem poskytovania a sprostredkovania pomoci obciam zasiahnutým koronakrízou, je dobré naplánovanie investícií v novom programovom období 2021 – 2027.

Nachádzame sa v čase jeho príprav. A kam by podľa vás mali smerovať peniaze z európskej pomoci, ak majú byť orientované na rómske marginalizované komunity?

Vo fáze prípravy súčasného programového obdobia náš úrad spracúval všetky opatrenia, ktoré sa týkali investícií do obcí s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít. Samozrejme, že tieto intervencie boli konzultované so širšou odbornou verejnosťou – mimovládnym sektorom, strešnými organizáciami lokálnej a regionálnej samosprávy. Úloha nášho úradu v procese tvorby operačného programu Slovensko, Partnerskej dohody, ale aj ďalších nástrojov pomoci ako Plán obnovy a podobne je rovnaká. Čo sa týka zacielenia investícií, je nevyhnutné sústrediť pozornosť na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Zabezpečenie prístupu k pitnej vode pre všetkých obyvateľov považujem za prioritu. Rovnako tak aj podporu budovania alebo rozvoja základnej infraštruktúry a občianskej vybavenosti. Jednou z aktivít, v ktorej chce náš úrad pokračovať, je vysporiadanie pozemkov pod rómskymi obydliami formou národného projektu. Rovnako ako aj v prípade iných zraniteľných skupín budú opatrenia zacielené na podporu zamestnania, bývania, zdravia či vzdelania. Mojou ambíciou je presadiť, aby intervencie do obcí s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít boli sústredené v rámci jednej prioritnej osi, čo úradu umožní efektívnejšie monitorovať využitie financií v oblasti zlepšenia životných podmienok ľudí žijúcich v koncentrovanej chudobe.

Viete už, aký objem financií z europrojektov by mohol pomôcť týmto komunitám v novom programovom období?

Nie. Sme v procesnej fáze.

Verejnosť sa postupne dozvedá fakty o čerpaní eurofondov na Slovensku v minulom programovom období. Kritizuje sa najmä byrokracia a nízka úroveň čerpania. Ako tomu bolo v prípade projektov pre rómske komunity?

Administratívna záťaž, zdĺhavé procesy v rámci verejného obstarávania, nízke čerpanie – to nie sú, žiaľ, jediné kritické body, ktoré všetkých trápia od prvého skráteného programového obdobia 2004 – 2006, hoci vtedy verejné obstarávanie nebolo témou dňa. Treba povedať, že pravidlá pri čerpaní eurofondov nerozlišujú cieľovú skupinu, na ktorú sú primárne zamerané. Sú rovnaké, či sa projekt venuje mladým dospelým, nezamestnaným, ženám po materskej dovolenke, obyvateľom rómskych komunít a podobne.

O ktorom z minulých projektov orientovaných na Rómov ste úprimne presvedčená, že pomohol k zotieraniu rozdielov medzi nimi a majoritou?

Nemám detailný prehľad o všetkých projektoch financovaných z eurofondov, ktoré sa robili na lokálnej, regionálnej úrovni, alebo mali charakter národného projektu. Každý projekt, ktorý vedie k vytváraniu a upevňovaniu rovných podmienok medzi rómskou populáciou všeobecne a väčšinovým obyvateľstvom, má svoj nespochybniteľný spoločenský prínos a hodnotu.

Čo by podľa vás, aké administratívne či organizačné kroky, pomohli k tomu, aby sa peniaze z eurofondov čerpali rýchlejšie a zmysluplnejšie?

Vieme, že existuje usmernenie Európskej únie ohľadom čerpania eurofondov. Tie sa detailnejšie rozpracúvajú na národnej úrovni, a neraz sú prísnejšie.

Do istej miery to má opodstatnenie, pretože sa tak predchádza možným rizikám, akými sú auditné zistenia, finančné korekcie a podobne.

Na úrade máme svoje skúsenosti, aktuálne robíme šesť národných projektov, a môžem skonštatovať, že oproti predošlému obdobiu došlo k pozitívnemu posunu z hľadiska administratívnej záťaže na úrovni národných projektov. No stále je čo zlepšovať.

Napríklad?

Odhliadnuc od toho, čo som spomenula, náš úrad chce pre nové programové obdobie zabezpečovať bezplatnú konzultačno-poradenskú pomoc obciam a mestám pri príprave investičných projektov, tak aby kvalitou zodpovedali podmienkam výziev a prešli hodnotiacimi procesmi.

Verím, že sa pre nové programové obdobie podarí nastaviť procesy podmienok a pravidiel tak, aby bolo nespochybniteľné, že sme sa ako krajina poučili z predošlých skúseností.