Už niekoľko mesiacov slúži verejnosti most prepájajúci slovenské Komárno s maďarským Komáromom, ktorý je spoločným projektom Slovenska a Maďarska financovaným aj z eurofondov.
Eurofondy zaplatili 85 percent nákladov
Most Monoštor (Monostori híd) dostal meno po Monoštorskej pevnosti v komáromskej mestskej časti, ktorá je súčasťou známeho a historicky významného komárňanského pevnostného systému.
Most v dĺžke 600 metrov, ktorý pomohol odľahčiť starý Alžbetin most v Komárne, postavili za 117,7 milióna eur a okrem hlavnej cesty s dvoma pruhmi pre osobnú a nákladnú dopravu sú jej súčasťou aj chodník pre peších a cyklocesta.
Eurofondy prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy z tohto objemu finančne zastrešili 85 percent, teda 91,2 milióna eur.
(zdroj: Ilustr.foto: TASR)Niekoľko technických unikátov
Oba brehy Dunaja spojili v decembri 2019 obojstranným privarením posledného segmentu.
Potom nasledovalo dobudovanie ríms, obrubníkov, zábradlí, nátery, inštalácia osvetlenia a ďalšie práce mimo projektu mosta.
S novým mostom je spojených niekoľko technických unikátov. Pre verejnosť je najzaujímavejším fakt, že svojimi 118 metrami je najvyšším na celom toku Dunaja a zároveň aj na Slovensku. Pozostáva z piatich polí, z toho tri sú nad riekou a dva nad inundačným územím na Slovensku. Most má celkovo šesť podpier.
Je zavesený na jednom pylóne, ktorý leží na slovenskej strane Dunaja. Jeho usporiadanie je asymetrické, pylón je naklonený nad most v priečnom smere. Práve to ho robí výnimočným. Most s takýmto typom pylónu je vo svete veľmi zriedkavý.
Ruku si podali viaceré krajiny Európy
Monoštor je výsledkom nielen podpory eurofondov, ale aj spolupráce viacerých európskych krajín. Oceľová konštrukcia mosta bola vyrobená vo všetkých krajinách V4 – pylón v Čechách, nosná konštrukcia v Poľsku, Slovensku a Maďarsku.
Komárňanský nový most je vybavený prvkami pasívnej a aktívnej bezpečnosti cestnej premávky, vodnej a leteckej dopravy, vrátane príslušných signalizácií, ako aj monitorovacieho systému napojeného na 24-hodinový dispečing v Maďarsku.
Mostné závery vyrobili v Taliansku, kotevný systém závesných lán vo Francúzsku, baranidlá prišli z Anglicka, žula na čelá pilierov napríklad z Číny a prvky ortotropnej mostovky z Fínska.
Odľahčuje, ale dopravu v Komárne úplne nerieši
Nový most síce odľahčuje starší Alžbetin most cez Dunaj, ktorý postavili ešte za Rakúsko-Uhorska, no už od začiatku jeho výstavby v Komárne kritizovali jeho umiestnenie.
Doprava smerujúca na cestu I/64 prechádza stále centrom mesta. Tento problém by mohol vyriešiť severný obchvat Komárna, no ten je stále v štádiu príprav, Slovenská správa ciest jeho budovanie odhaduje na rok 2026.
Pritom podľa meraní okresných miest má Komárno bez obchvatu najvyššiu hustotu dopravy – 20-tisíc vozidiel za 24 hodín.
V poradí desiaty most cez Dunaj na Slovensku je napojený na existujúcu cestnú sieť na oboch stranách Dunaja, spolu s mostom tak je spustená do prevádzky aj cestná a cyklistická infraštruktúra.
Na slovenskej strane je cyklistický chodník napojený pomocou zjazdu z mosta na cyklotrasu EuroVelo 6.
