Článok pokračuje pod video reklamou
Jaroslav Kmeť, štátny tajomník MDaV (zdroj: archív MDV)Železničnú sieť na Slovensku charakterizuje nízka úroveň traťových rýchlostí, máme úseky bez elektrifikácie a veľké dlhy v technologickej vybavenosti.
Komplikuje to plynulosť dopravy, čoho výsledkom je, že železničná doprava u nás stratila svoju konkurenčnú výhodu.
Osobná doprava i doprava tovarov sa v ostatných troch desaťročiach postupne presunula na cesty.
Toto sa ale postupne mení aj vďaka zdrojom Európskej únie, ktoré sa postupne vkladajú do modernizácie železníc.
Od vstupu Slovenska do spoločenstva sa zmodernizovalo 121 km železničných tratí a vďaka peniazom z eurofondov sa teraz nakupujú prímestské a regionálne vlaky.
To prispelo k bilancii, že dnes sa viac ako polovica regionálnej dopravy vykonáva novými alebo zmodernizovanými vlakmi.
Bez pomoci z Európy to nejde
Na modernizáciu železničnej infraštruktúry a obnovu vlakov je vyčlenených v operačnom programe Integrovaná infraštruktúra v prebiehajúcom období viac ako 1,11 mld. eur.
Ďalšie stovky miliónov eur sú pre železničnú infraštruktúru určené z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Prioritou Európskej komisie je, aby v pripravovanom programovom období na roky 2021 – 2027 členské krajiny eurofondy investovali práve do železníc. To chce aj Slovensko.
„Rozvoj železničnej dopravy považujeme za veľmi dôležitú prioritu, ktorú chceme významne podporovať prostredníctvom eurofondov a štátneho rozpočtu. Je však potrebné zdôrazniť, že Slovensko stále nemá dobudované kľúčové úseky na diaľniciach D1 a D3. Tie boli ako investičná priorita identifikované aj v spoločnom materiáli ministerstva dopravy a ministerstva financií, ktorý v septembri schválila vláda,“ hodnotí Jaroslav Kmeť, štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby SR (MDV).
Ako jediný zdroj financovania sa v tomto kontexte ponúka pripravovaný operačný program Slovensko. „So zástupcami Európskej komisie na túto tému intenzívne komunikujeme,“ dopĺňa.
Prioritou sú základné koridory dopravnej siete
Čo sa týka železničnej dopravy, prioritou pre ministerstvo je modernizácia základných koridorov transeurópskej dopravnej siete, ale aj rozvoj regionálnych železníc, ich modernizácia, automatizácia a zabezpečenie efektívnejšieho obehu koľajových vozidiel, ktoré taktiež úspešne obnovujeme s podporou Európskej únie.
„Uskutočnením týchto projektov chceme dosiahnuť čo najväčší presun obyvateľstva z áut na železnicu a zvrátenie negatívneho trendu preferencie individuálnej automobilovej dopravy,“ hovorí Jaroslav Kmeť.
Má aj predstavu o potrebných projektoch, ktoré by tento trend podporili.
„No je predčasné o nich konkrétne hovoriť. Aktuálne prebieha veľmi intenzívna debata medzi zástupcami ministerstva, Železníc Slovenskej republiky a ministerstva financií a jeho útvaru Hodnota za peniaze s cieľom určiť, ktoré projekty by sme financovali cez „klasické“ eurofondy, ktoré cez Nástroj na prepájanie Európy a cez Plán obnovy,“ spresňuje.
Definitívne rozdelenie bude známe aj na základe diskusie spojenej s rozdelením alokácie operačného programu Slovensko medzi jednotlivé priority. To isté platí aj pre Fond obnovy.
Téma železničnej dopravy nebude v porovnaní s dostavbou kľúčových cestných koridorov v úzadí.
„Aj v súčasnom programovom období – v operačnom programe Integrovaná infraštruktúra – je zhruba polovica eurofondov na dopravu smerovaná na iné ako cestné projekty a usilujeme sa, aby boli vynaložené maximálne efektívne v prospech cestujúcej verejnosti,“ uvádza štátny tajomník.
O sedem rokov má železnica konkurovať cestám
Investičný dlh a znížená konkurencieschopnosť železnice oproti cestám je na programe dňa aj v súvislosti s potrebou presunu časti tranzitu tovarov na koľajnice.
Dnes je orientovaný na cesty, priemyselné parky nemajú vlečky ústiace k železničným ťahom republiky, a teda nevyužívajú ekologickejšiu prepravu po železnici.
„Bude potrebné investovať verejné zdroje na zlepšenie tejto infraštruktúry. Rovnako však bude potrebné viesť diskusiu aj o systémových, neinvestičných opatreniach, ktorých cieľom bude motivovať užívateľov tranzitných služieb, aby presunuli svoje požiadavky na železničnú dopravu,“ upriamil pozornosť na dôležitú súčasť najbližších plánov vo svojom rezorte.
Dodáva, že práca na príprave projektov, rokovania Slovenska s Európskou komisiou a uskutočnené investície v železničnej dopravnej sieti majú viesť k tomu, aby na konci programového obdobia, ktoré sa teraz na roky 2021 – 2027 pripravuje, bola železnica nosným dopravným systémom.
Má byť konkurencieschopný voči cestnej doprave, ale aj efektívnejší, modernejší a priaznivý k životnému prostrediu.
(zdroj: )
