Pandémia dala hercovi Romanovi Mihálkovi stop najskôr v marci. Teraz na jeseň prišla ďalšia nepríjemná rana – predstavenia začali postupne rušiť, až ich zastavili úplne.
Keď hrozilo, že rodina Levičana bude musieť siahnuť na finančnú rezervu, spravil krok. Na sociálnu sieť zavesil oznam: Hľadám si prácu alebo aspoň brigádu. Dočasne, kým nám v divadelnom priemysle bude opäť dopriate tvoriť, stretať sa s divákmi a hrať pre nich.
S odstupom pár dní hovorí, že ostal milo prekvapený, koľko ľudí sa mu ozvalo. Vďaka výzve už opäť „zarezáva“.

Divadlo, škola, televízia
„Môžem dopoludnia, vtedy mám voľno,“ povedal, keď sme si dohadovali stretnutie. Levičan jedným dychom dodal, že voľno má, keď práve nejde niekomu s niečím pomôcť. Poobede už stojí pred deťmi v levickej škole: „Robím vychovávateľa malým prváčikom. Zmluvu mám zatiaľ do konca roka. Potom sa uvidí.“
Na výzvu zverejnenú na svojom profile dostal 30 – 40 ponúk. Niektoré boli ako brigáda – jednorazové, iné mali dlhodobejší charakter. „Išlo napríklad o finančníctvo, predaj výrobkov, prácu v stánku, rozvoz, taxikárčenie, prácu údržbára v škôlke, ošetrovanie v nemocnici až po vychovávateľstvo,“ vymenúva.
Siahol po poslednom, s vychovávateľstvom má zo začiatkov svojej pracovnej kariéry dlhoročné skúsenosti.
„Práca mi je koníčkom. Doma mám 1,5-ročnú dcérku a v škole 20 detí,“ hovorí so širokým úsmevom. Na prácu vychovávateľa má aj „papiere“. V roku 1993 maturoval ako nadstavbár na levickej pedagogickej škole. Neskôr sa popri práci vychovávateľa venoval divadlu. Účinkoval ako ochotník, viedol detský divadelný súbor, vyučoval v ZUŠ-ke, a potom odišiel hrať do divadiel Pôtoň a Teáter Komika, ktoré aj spolu s Adriánom Ohrádkom a ďalšími zakladal. Romana Mihálku sme mohli zazrieť aj na obrazovke – vo verejnoprávnej televízii moderoval reláciu Mama to vie najlepšie.
Ranu zalepili, krvácanie ostalo
„Tohtoročný kalendár som mal zaplnený festivalmi, predstaveniami, od mája do júna zase vystúpeniami na Dňoch detí, potom rozlúčkami s materskou školou a edukatívnymi predstaveniami v základných školách,“ približuje herec, učiteľ a lektor v jednej osobe.
Podľa jeho slov epidemické opatrenia v polovici marca všetko v kalendári vygumovali. V lete sa začala situácia stabilizovať a opatrenia uvoľňovať. Vo vonkajších priestoroch sa organizovali podujatia a predstavenia. „Bolo to ale len 20 až 30 percent z toho, čo malo byť,“ vyčísľuje. Pred otvorením školského roka plánovali edukačné predstavenia v školách a jesenné jarmoky.
„Svetielko nádeje, že mikulášske programy, vianočné a silvestrovské podujatia ostanú zachované, ale zhaslo. Dá sa povedať, že som prišiel o celý svoj príjem,“ krčí Levičan ramenami.
Na otázku, či prišla pomoc od štátu, ktorá sa formovala aj z európskych fondov, reaguje: „Niečo prišlo, je to ale len ako náplasť na ranu. Nezastavilo to krvácanie, ktoré v kultúre pretrváva.“
Vie o kolegoch – umelcoch, ktorí v týchto časoch oprášili svoje zručnosti a dočasne sa venujú inej činnosti. Dokladajú tovar v obchodoch, kosia, maľujú a dokonca istý známy herec absolvoval kurz a bude z neho kaderník.
Finančnej rezervy sa nechce dotýkať
Počas prvej vlny, keď Roman Mihálka ostal doma, dorobil resty, ktoré sľúbil v minulosti. „Zavesil som obrazy a poličky, upravil balkón, Dorotke som spravil hračky v detskej izbe. V divadle sme dorobili sklad, ďalšie dve predstavenia a rekvizity k nim. Honoráre ale neprichádzali, neboli žiadne príjmy,“ opisuje herec a zároveň šéf divadla Teáter Komika situáciu spred pol roka. Teraz v polovici októbra sa mu začala pred očami prinavracať.
„Nie je to tak, že by som bytostne potreboval prácu. Riadim sa ale rozprávkou o troch grošoch: tento dám sem, tento tam a ten tretí si odložím. Manželka je na materskej dovolenke, rezerva nám musí ostať ako rezerva. K nej sa už ale blížime. A svetielko, že budeme hrať, už len bliká,“ vysvetlil svoju situáciu a tiež dôvod svojej výzvy na sociálnej sieti.
„Ponúkol som sa. Robil som už aj výškové práce, ošetrovateľa, som vyštudovaný strojár – 90 percent divadelných rekvizít si robíme sami. Tiež hračky pre malú,“ vymenoval a pridal, že je „zručný, dochvíľny, kreatívny, komunikatívny, milujem prácu s deťmi a mám s tým mnohoročnú skúsenosť a mám aj skvelé šoférske vlastnosti podporené viac ako miliónom šťastných kilometrov a aj dosť veľké auto k tomu“.
Ako Roman Mihálka dodáva, je optimistom aj vďaka otcovi, ktorý mu vštepoval, že vo všetkom zlom treba nájsť niečo dobré.
Cez Facebook našiel stôl a teraz aj novú prácu
A prečo sociálna sieť? „Niektorí mi v dobrom radili, aby som si prácu hľadal na personálnych weboch. Ja som mal ale so sociálnou sieťou dobrú skúsenosť z minulosti, keď sme potrebovali starý stôl ako rekvizitu pre divadelné predstavenie. Vďaka výzve na sieti nám vtedy ľudia stôl darovali. Preto som si povedal, že ju využijem aj teraz,“ usmieva sa obľúbený herec a moderátor.
Jeho status s hľadaním práce ľudia podporili tromi stovkami zdieľaní. Radosť z novej práce, o ktorú sa podelil, zase vlnou gratulácií.
Priateľom odkázal: „Naďalej mi ostáva dostatok času na pomoc vašim potrebám. Ozvite sa mi.“
