Pomoc síce čakali väčšiu, ale aj keď nebola podľa ich predstáv, pomohla im zachrániť nielen pracovné miesta, ale aj celé prevádzky. No prichádzala pomaly.
(zdroj: Euractiv)Žiarčanka Denisa Hubačová, ktorá je majiteľkou čapovanej drogérie v meste, musela počas prvej vlny koronavírusu pristúpiť k výmene personálu.
„Pracoval u nás jeden pán dôchodca, ktorého som vtedy pre istotu stiahla ako rizikového a musela som si sem nájsť novú pracovnú silu, ktorá tu robila do septembra,“ vysvetľuje Hubačová s tým, že od októbra opäť nastúpil nazad.
Kompenzácia nájomného
Keďže počas prvého lock-downu mohli byť otvorené potraviny, lekárne i drogérie, zatvorené mali len tri dni, čiže výrazné finančné straty nepocítili, a tak sa ich netýkala ani pomoc od štátu.
Tú však Hubačová využila v rámci svojej druhej prevádzky, ktorá sa nachádza v Hliníku nad Hronom.
„Ide o celotelovú kryoterapiu, ktorú sme vtedy mali, samozrejme, zatvorenú. Vtedy nám štát vykompenzoval 50 percent z nájomného. To bola všetka pomoc, ktorú sme dostali,“ hovorí.
V súčasnosti majú drogériu otvorenú, avšak, keďže ľudia majú chaos v opatreniach, posledné dni sú tržby takmer nulové.
“Pomoc od štátu sa k nám dostáva pomaly, nepomáha tak, ako vyhlasujú jeho predstavitelia.
„
„Minulý rok sme sa rozhodli, že v drogérii zriadime aj výdajné miesto. Tak nás aspoň nájde viac ľudí, čo nás aktuálne zachraňuje. Vieme tak pokryť aspoň časť nájomného,“ dodáva Hubačová.
Ženy čerpali nemocenské
Majiteľka penziónu s reštauráciou v Banskej Štiavnici Vladimíra Dobrovičová na margo prvej vlny uviedla, že prevádzku mali zatvorenú od 16. marca.
„Snažili sme sa potom robiť aj rozvoz jedál, ale to nie je naša parketa, takže to bolo nula bodov. Mali sme 20 zamestnancov, z toho všetkých dohodárov sme museli prepustiť a nechali sme si len ľudí na normálnu pracovnú zmluvu,“ hovorí Dobrovičová.
Dodáva, že keďže nefungovali 2,5 mesiaca, stálo ich to 30-tisíc eur.
„Tie sme museli vraziť do podniku a 2,5 tisíc sme dostali ako SZČO ako nejakú kompenzáciu od štátu. Každý si myslí, že nám nasypal neviem koľko peňazí, ale my sme 30-tisíc prerobili, čo sa týka nákladov,“ krúti hlavou.
Prevádzku postupne opäť rozbiehali od 9. mája.
Dobrovičová tiež potvrdzuje, že pandemickú OČR štát zamestnancom, samozrejme, preplatil.
„Vtedy vláda spomínala, že 80 percent bude preplácať zamestnancom z hrubej mzdy, ale tým, že sme mali všetkých na OČR a PN, tak nám to preplatiť nemohli,“ vysvetľuje a pokračuje:
„Napríklad teraz, keď si necháme zamestnancov, ktorí majú normálnu pracovnú zmluvu, má sa preplácať 80 percent z celkovej ceny práce, čo je úplne iné.“
V súčasnosti v rámci prevádzky pracuje približne 12 zamestnancov a majiteľka priznala, že počas druhej vlny určite budú žiadať o pomoc.
Peter Jablonský, majiteľ zvolenského fitnes centra. (zdroj: Archív PJ)S vlastnou rezervou
Prvá vlna sa okrem iných dotkla aj prevádzkovateľov fitness centier.
Majiteľ jedného z nich vo Zvolene Peter Jablonský priblížil, že počas prvej vlny mali 2,5 mesiaca zatvorené, to znamená, že nemali počas celého obdobia žiadny príjem, iba výdavky a museli platiť svojich štyroch zamestnancov.
„Máme približne 2-tisíc eur náklady na mesiac – nájomné, energie a tak. S manželkou sme vtedy robili len my dvaja 10 – 12 hodín denne, aby sme to nejako naštartovali. Zamestnancov sme platili, kým sa dalo, no museli sme pristúpiť aj k prepúšťaniu,“ vysvetľuje Jablonský.
Fungovali z rezervných financií. Keďže priestory, v ktorých sa nachádzajú, sú v správe Banskobystrického samosprávneho kraja, ten im počas tohto obdobia vrátil polovicu nájmu, teda približne 1600 eur.
Pripomína tiež, že vláda vyhlasovala, že zamestnanci budú dostávať 80 percent z výplaty, no nič z toho sa aj napriek snahe a iniciatíve z ich strany neudialo.
„Manželka dostala nejakú almužnu – pandemickú OČR, a to je všetko. Štát má v tomto smere chorý prístup a nepomáha podnikateľom tak, ako vyhlasuje. Pomoc od štátu je nedostatočná a dostáva sa k nám pomaly. Všetko je len o rezerve, inak by sme skrachovali,“ krúti hlavou a dodáva: „Uvidíme, čo bude nasledovať teraz. Momentálne rezervu máme, prepúšťať nejdeme, ale ak tento stav bude trvať dlho,
tak to môžeme rovno zabaliť.“
