Rozhodli sa nájsť pre nich prácu, ktorou pomôžu obci nezaťažovať zbytočne rozpočet a časom do neho aj nejaké peniaze priniesť. Vďaka úspešnosti v žiadostiach o regionálny príspevok na jeho založenie získali potrebné zariadenia i veľký dodávkový automobil.
(zdroj: Euractiv)Peniaze prišli aj z Únie
Práce sa rozbehli aj vďaka podpore z fondov Európskej únie. Peniaze poskytol tiež Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, ktorý bol schválený vládou na výjazdovom rokovaní v júni 2016. Jeho súčasťou je tiež kapitola týkajúca sa vytvorenia pracovných miest v sociálnych podnikoch.
„V rámci tejto podpory sú definované podmienky pre okresy, na ktoré sa vzťahuje špeciálny, zvýhodnený režim a nástroje na ich podporu. Či už ide o uprednostnený prístup k podpore z európskych fondov, výhodnejšie podmienky pre získanie investičných stimulov aj zvýhodnené podmienky pre tvorbu pracovných miest a podobne,“ informuje Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na svojej webovej stránke.
O sociálne podniky je veľký záujem
„Pôvodne prejavilo záujem zriadiť sociálny podnik až 25 obcí z okresu, ale tento proces je od zrodu myšlienky až po uskutočnenie veľmi komplikovaný. Zatiaľ vydržali okrem nás iba obce Trenč, Veľké Dravce a Vidiná,“ konkretizoval starosta Tomášoviec Ján Mičuda.
Pôjdu do ďalších výziev
V sociálnom podniku pracuje päť zamestnancov, v budúcom roku tu chcú zamestnať ďalších.
„Tým, ktorých sme zamestnávali, skončili pracovné zmluvy a systém podpory sme vyčerpali. Preto by sme ich pracovné miesta museli dotovať aj z prostriedkov obce, a to je pre nás neúnosné.
V nasledujúcom roku by sme mali mať znovu nárok zúčastniť sa aktuálnych výziev a dúfame, že v nich budeme opäť úspešní a podarí sa nám znovu zvýšiť ich počet,“ povedal Ján Mičuda.
Pred účinnosťou nového zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch musel byť obciam v zmysle staršieho zákona o službách v zamestnanosti priznaný štatút „sociálny podnik pracovnej integrácie“.
Zisk, ktorý takýto podnik vyprodukuje, sa musí pretaviť do ďalších verejno-prospešných činností, resp. na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšovanie pracovných podmienok.
Podmienky sú prísne
„Až 30 percent zo všetkých zamestnancov obce musí byť pred prijatím do pracovného pomeru znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie. Tento štatút im priznáva ústredie práce v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou,“ informoval starosta.
Podľa jeho slov bolo základom vypracovanie dobrého podnikateľského plánu.
Vypracovanú žiadosť podávala obec pred rokom. Následne prešla Výborom pre rozvoj okresu Lučenec, potom išla na Radu pre rozvoj najmenej rozvinutých okresov, ktorá je poradným orgánom vlády. Po jej schválení bola podpísaná zmluva.
A potom začal podľa slov starostu „taký menší boj“, keď museli vyhlásiť až 19 samostatných výberových konaní verejného obstarávania. Následne museli s tým súvisiacu dokumentáciu poslať na kontrolu na úrad vlády. Kontrola bola ukončená v novembri 2018.
„Prvé stroje sme zakúpili predvlani v decembri a posledné sme dostali až koncom februára minulého roka. Reálne však fungujeme od júna roku 2018, keď sme zobrali prvých zamestnancov a pracovali sme doslova na kolene s vlastnými zariadeniami.“
O sociálnom podniku uvažovali dlhšie
Miestna samospráva začala nad vytvorením sociálneho podniku uvažovať už niekedy v roku 2015.
“V balíku peňazí určených na sociálne podniky vďaka obciam, ktoré vycúvali, zostali nevyčerpané prostriedky, tak sme tento rok opäť podali žiadosť.
„
Prvými boli projekty stolárskej a zámočníckej dielne, kde sa zaviazali, že vytvoria na začiatku štyri pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných.
„Základom je mať pár šikovných ľudí, ktorí sa rozu-mejú viacerým remeslám, na nich sa nabaľujú tí ľudia, ktorí sú na aktivačných prácach či v evidencii úradu práce. Pre nás bolo dôležité riešiť cez sociálny podnik práce, ktoré obec potrebuje,“ pridal sa Ján Petian, zástupca starostu Tomášoviec.
Šikovní pracovníci už ukázali svoje schopnosti. Vyrobili štyridsať stolov do kultúrneho domu, šatníky, obklady v materskej škole, opravili šatne pre futbalistov v športovom areáli, dostavali tam altánok.
Medzi najviditeľnejšie aj pre návštevníka obce patrí položenie dlažby v okolí materskej škôlky, zrekonštruovanie jej oplotenia, ale aj výroba lavičiek či košov. Niekoľko vyrobených lavičiek a košov umiestnili aj na brehu známeho Tomášovského rybníka.
„Práce neboli zatiaľ vykonávané vo veľkých objemoch, stále sa učíme, ako si organizovať prácu. Problémom je aj to, že aktivačných pracovníkov je už menej. A dedina potrebuje, aby sa vykonávali aj iné práce, ako kosenie či zber konárov a iné. Preto musia tieto práce vykonávať aj ľudia určení sa prácu v sociálnom podniku,“ doplnil zástupca starostu.
Kapacitu chcú ponúknuť aj iným obciam
V Tomášovciach veria, že keď už svoj podnik rozbehnú, tak jeho kapacitu budú môcť ponúknuť aj iným obciam či fyzickým osobám.
„Musíme aj takto uvažovať, ak nechceme, aby bol podnik pre obec záťažou, lebo ľudí treba platiť a aj materiál nakúpiť. Pokúsime sa nájsť v tomto rovnováhu. Určite si nechceme toho nabrať toľko, aby tí ľudia potom nestíhali,“ prezradil Petian.
Využili nerozhodnosť ostatných
„V balíku peňazí určených na sociálne podniky vďaka obciam, ktoré vycúvali, zostali nevyčerpané prostriedky, tak sme tento rok opäť podali žiadosť o schválenie regio-nálneho príspevku na rozšírenie činnosti sociálneho podniku o stavebnú činnosť.,“ uviedol starosta.
Musia presvedčiť výsledkami
Pri prvej schválenej žiadosti obec získala príspevok vo výške 65-tisíc eur na úhradu výdavkov spojených s vybavením stolárskej a zámočníckej dielne.
Na stavebnú činnosť môže získať ďalších 70-tisíc eur, pričom podmienkou je 10-percentná finančná spoluúčasť obce a vytvorenie ďalších štyroch pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných.
„Dali sme si záväzok, že musíme fungovanie podniku nastaviť tak, aby sa sám uživil. Nechceme konkurovať zabehnutým firmám, skôr vstupovať do menších projektov v iných obciach, na ktoré nemajú kapacity, a v službách pre občanov. Musíme svojimi výsledkami presvedčiť, že sociálny podnik sa nerovná nekvalitní zamestnanci, skôr naopak,“ ozrejmil starosta.
Boj s veternými mlynmi
Hoci sociálny podnik znamenal veľmi dlhú fázu prípravy a administratívnej práce, keďže sa nemali na koho obrátiť, kto by mal už proces vzniku za sebou a poradil im, neľutujú, že sa pustili do jeho založenia.
„Skočili sme do vody a učili sme sa plávať. Často to bol doslova boj s veternými mlynmi pre byrokraciu. Potom treba prijať na seba veľkú zodpovednosť. Ja by som chcel poďakovať nášmu starostovi Jánovi Mičudovi, že sa na to odhodlal, a aj poslancom, ktorí vznik sociálneho podniku podporili,“ vyslovil sa Petian.
Zohnali šikovných ľudí
Dodal, že je rád aj tomu, že sa im podarilo do podniku zohnať šikovných ľudí, ktorí sú ochotní učiť sa. Sú oporou obecného podniku, ktorý zveľaďuje obec a v konečnom dôsledku aj šetrí peniaze, ktoré sa dajú využiť inde.
„Robili sme rôzne veci aj pre iné obce, ale museli sme už aj nejaké práce odmietnuť, pretože prioritou je tá naša. Teraz musíme dokončiť spomínanú obnovu. A potom sa chceme pustiť do rekonštrukcie budovy, kde bude sídliť náš podnik. Zatiaľ sme v dočasných priestoroch,“ pripomenul zástupca starostu.
Práce na kultúrnom dome, ktorý získava nový vzhľad aj vďaka európskym fondom, finišujú, popritom už zamestnanci podniku stihli vyrobiť nábytok do škôlky a tiež sa chystajú vyrábať nábytok do vynovených kancelárií obecného úradu.
