Pondelok, 27. jún, 2022 | Meniny má Ladislav, Ladislava

Ak pomoc Únie nevyužijeme, už sa taká veľká nemusí zopakovať

O tom, ako sa Slovensku darí v čerpaní eurofondov a čo treba urobiť, aby sme zlepšili transport európskej pomoci k adresátom hovoríme s Ladislavom Mikom zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR
Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR (Zdroj: foto: archív Zastúpenia EK v SR)

Na čo sa zameriavajú kroky Európskej únie v boji proti šíreniu koronavírusu a pomoci ekonomikám krajín?

Najviac sa hovorí o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ktorý obsahuje veľký balík peňazí. Vďaka nemu bude možné jednoduchšie financovať reformy a investície, ktoré by boli inak ťažko uskutočniteľné.

Je to veľká príležitosť, lebo z celého balíka trištvrte bilióna eur by malo mať Slovensko 5,8 miliárd v grantoch a ďalšie miliardy na prípadné úvery. Tento nástroj je dočasný, dobrovoľný, prostriedky sa musia zazmluvniť do roku 2023, ale využiť sa môžu až do roku 2026. To sú peniaze, ktoré sem môžu prúdiť okrem eurofondov.

SkryťVypnúť reklamu

Takže Slovensku naďalej ostávajú na využitie aj eurofondy.

Áno, eurofondy z programového obdobia (2014 – 2020) bolo možné presmerovať na riešenie problémov pandémie. Bolo ich možné použiť napríklad na nákup zdravotníckeho materiálu, ale aj na podporu malých a stredných podnikov či zachovanie pracovných miest. Túto pomoc naštartovala Európska komisia (EK) sflexibilnením podmienok pre využitie eurofondov a znížila aj kofinancovanie.

Dnes sa často spomína nástroj ReactEU. Čo to znamená?

Prijal sa ako súčasť fondu obnovy, navýšia sa ním eurofondy na roky 2021 – 2022. Tieto peniaze sú rovnako určené na podporu krízou najviac postihnutých odvetví, ako aj obnovu ekonomiky. V tomto nástroji má Slovensko k dispozícii 780 miliónov eur.

Reagovala Európska komisia dostatočne rýchlo na koronakrízu?

SkryťVypnúť reklamu

Jedným z prvých krokov EK bolo aj prijatie dočasného rámca štátnej pomoci. Schválenie národných schém štátnej pomoci znamená rozšírenie finančnej pomoci pre skupiny, ktoré to najviac potrebujú, napríklad podnikatelia, zamestnanci či pracovníci v kultúre a podobne. V tejto oblasti stále zaznievajú kritické slová, že schvaľovanie schém trvá dlho. Nie je to pravda, EK reagovala hneď a zrýchlila schvaľovacie procesy. Netrvá to mesiace, tak ako uvádzajú niektorí politici. Udeje sa to v dňoch, pri slovenských schémach to trvalo od 14 do 21 dní, vrátane víkendov.

Potom sú tu veci, ktoré súvisia s reakciou na koronakrízu ako takú. EK zorganizovala celosvetovú zbierku na podporu vývoja vakcíny. Dopredu rokuje a uzatvára nákupné zmluvy s farmaceutickými spoločnosťami na nákup vakcín. Pre členské štáty to znamená, že ich budú môcť dostať okamžite a nebudú musieť absolvovať zložité byrokratické procesy. Spoločné riešenia existujú aj pri nákupe zdravotníckeho materiálu. A to menujem iba základné aktivity.

SkryťVypnúť reklamu

Skúste porovnať. Sú tieto kroky rozdielne v prvej a druhej vlne pandémie?

Rozhodne sú rozdielne, a to je úplne logické. V prvej vlne sme veľa vecí nevedeli. Nevedeli sme, čo nás čaká, ako to bude fungovať, koľko čoho potrebujeme. Veľkou súčasťou pomoci EK bolo vtedy zaistenie podmienok pre návrat Európanov do vlasti, čiže repatriácia, keďže sa zastavila doprava.

Teraz máme ciele, jasné opatrenia, vieme, aké peniaze sú vyčlenené a ako ich vieme čerpať. Pravda je aj, že sa zmenila situácia vo vzťahu členských štátov k Únii, pretože vzhľadom na to, že kompetencie v zdravotníctve majú v rukách členské štáty, ich požiadavky zo začiatku nemali právny základ a časť vecí nebolo možné riešiť na európskej úrovni. Teraz už je jasné, kto čo robí, ako a kto môže prispieť.

Sústreďuje sa Únia iba na kompenzáciu dosahov koronakrízy, alebo má jej pomoc širšiu perspektívu?

Dnes na krízu reagujeme nielen tak, že treba nejako kompenzovať dosahy napríklad na ekonomiku, ale hovoríme aj ako. Na stole je veľký program: európska zelená dohoda, cieľom je dosiahnuť klimaticky neutrálnu, digitálnu a zelenú Európu. Keď už ideme reštartovať ekonomiku, alebo teda podporiť členské štáty, tak to musí byť aj s ohľadom na tieto budúce ciele.

Ako je na tom Slovensko? Čo mohlo čerpať v rámci európskej pomoci a ako sa tejto šance chytilo?

Nemyslím si, že Slovensko je na tom nejako zásadne inak ako ostatné členské štáty. K dispozícii má všetky prijaté nástroje. Najväčší balík, o ktorom sa teraz aj najviac diskutuje, je Fond obnovy a hlavne Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Slovensko pracuje na návrhoch reforiem a investícií, ktoré by z neho mali byť financované. Podarilo sa presmerovať súčasné eurofondy na riešenie pandémie a jej dosahov a zároveň sa schválilo niekoľko schém štátnej pomoci.

Aké je čerpanie tejto štátnej pomoci?

V porovnaní s inými štátmi je Slovensko, povedal by som, pomalé. Pokiaľ sa nemýlim, na Slovensku máme päť schém. A objem pomoci v pomere k HDP je na Slovensku zatiaľ len okolo 7 percent. Keď sa pozrieme navôkol, tak inde je to viac. V Česku vyše 12 až 12,5, v Poľsku 11,5, u Litvy je to dokonca až 20 percent. Takže v iných štátoch je pomoc masívnejšia a rýchlejšia, majú viac schém, ktoré vlády pripravili a požiadali o schválenie.

Využilo Slovensko aj možnosť flexibility pri čerpaní eurofondov? Pýtam sa preto, lebo, paradoxne, našej krajine to mohlo výrazne pomôcť, lebo v tomto programo-vom období vykazovalo v nedávnej minulosti v niektorých segmentoch nízke percentá čerpania europomoci?

Slovensko, tak ako aj iné krajiny, využilo možnosť presunu eurofondov na najviac postihnuté oblasti, a to celkovo v objeme 1,2 miliárd eura. Momentálne máme na stole k dispozícii mnoho mešcov: staré peniaze z eurofondov, národné peniaze, rôzne druhy pomoci, je tu COVID-19 i budúce peniaze z nového rozpočtu EK (2021 – 2027), ako aj fondu obnovy. Súčasne prebiehajú diskusie týkajúce sa dlhodobejšej perspektívy. Navyše tímy v rámci slovenskej vlády sa ustanovujú alebo preskupujú, vzniklo aj nové ministerstvo. Vidíme veľkú snahu všetko vyčerpať, ale výzva je skutočne veľká a čas beží. Takže dúfajme, že Slovensko to napriek tomuto všetkému zvládne.

Z médií sa ľudia dozvedajú často rozporuplné informácie o tom, ako zvládame transport peňazí europomoci smerom k adresátom. Vláda vysiela optimistické signály, kritici tvrdia, že Slovensko nevyčerpalo všetky možnosti pomoci. Ako to je?

Záleží na tom, o čom sa budeme baviť. Keď sa bavíme o európskych fondoch, o štandardných – EŠIF (Európske štrukturálne fondy), tak je pravdou, že Slovensko na tom nie je dobre. Podľa údajov ku koncu júna sme v rámci EÚ v čerpaní druhí, ale od konca.

Schvaľovanie schém pomoci trvalo dni, nie mesiace, ako tvrdia niektorí politici.

Ladislav Miko

Prečo je tomu tak?

Máme tu dedičstvo z minulosti: veľmi komplikovaný systém a prebyrokratizované procesy. Navyše medzi ľuďmi pretrvávajú pocity skepsy, že sa buď ani neoplatí o peniaze žiadať, lebo to dostanú zase len niektorí, a že v tejto oblasti existuje veľká miera korupcie. To sú, samozrejme, fenomény a problémy, s ktorými musí súčasná reprezentácia bojovať. Na druhej strane, treba pripomenúť, že korupčné kauzy, zmanipulované projekty alebo projekty, ktoré boli neefektívne, a tie, ktoré viedli k nápravným opatreniam zo strany Komisie, sú často medializované a veľa sa o nich vie. Menej sa hovorí o tom, že na Slovensku máme aj množstvo veľmi dobrých a pozitívnych projektov.

Kde môžu ľudia nájsť príklady dobre zvládnutej pomoci?

Zdrojov týchto informácií je viac. EK , resp. my, ako Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, máme informačnú stránku – www.dobrefondy.eu, kde prinášame informácie o dobrých eurofondových projektoch po celej krajine. Počet projektov, ktoré sme uverejnili, sa už blíži k stovke a pokračujeme ďalej. Takto sa každý môže dozvedieť, koľko dobrých vecí bolo na Slovensku podporených z európskych peňazí a prispelo to k zvýšeniu atraktivity krajiny, opravili sa pamiatky, obnovili turistické atrakcie. Mnohé projekty zasa zlepšili život našim ľuďom – či už ide o cesty, čistiarne odpadových vôd, školy, verejné budovy, verejné osvetlenia, tých príkladov sú desiatky. No a teraz tých projektov a peňazí bude ešte viac, pričom sme nedočerpali staré financie a prišlo nám ešte množstvo nových financií. V súčte sa výzva pre Slovensko, aby sme čerpali všetko včas a správne, vlastne takmer ešte zoštvornásobuje. Verím, že čerpanie bude preto systémové a dobré.

V minulosti a aj teraz sa opakovane kritizuje procesná náročnosť uchádzania sa a schvaľovania európskej pomoci. Je to naozaj tak? A platí to aj pre „rýchle“ peniaze čerpané na koronaopatrenia?

Všetci vieme, že každá minca má dve strany. Schvaľovanie európskych peňazí vychádza z pravidiel, ktoré nastavuje EK, ako mantinely alebo hracie ihrisko. Riadenie fondov je však zdieľané a konkrétne podmienky si nastavuje každý členský štát, aj Slovensko. Je verejným tajomstvom, že slovenské procesy sú v mnohých ohľadoch nastavené oveľa prísnejšie, ako požaduje rámec EK. Vicepremiérka Veronika Remišová a aj iní ministri už niekoľkokrát deklarovali, že ich cieľom je zásadným spôsobom pravidlá zjednodušiť.

Je v tomto ohľade jediným problémom byrokracia?

Dôležitou témou nie je iba zložitosť procesov, ale aj dôvera v systém. Po celom Slovensku som absolvoval množstvo stretnutí s primátormi a starostami. Veľmi často u nich panuje smútok z toho, že prišli o šancu na získanie veľkého objemu peňazí, ale aj o úsilie, ktoré venovali príprave projektov, z ktorých nakoniec nič nebolo. Či už to bolo z politických, alebo iných dôvodov, kedy z projektu profitovala poradenská firma, ale reálny výsledok nebol taký, aký si obce predstavovali. Konečný dôsledok je však ten, že títo predstavitelia obcí už nemajú chuť ani silu investovať čas a peniaze do ďalších pokusov.

Ako z toho von?

Okrem zjednodušenia pravidiel je teda podľa mňa jednou z najväčších úloh získať späť dôveru príjemcov v systém. Lebo vláda môže vytvoriť dobré podmienky, ale ak nebude mať dostatok predložených návrhov, nebude mať na čo peniaze utrácať.

Má Slovensko teraz, v tomto čase, keď treba rýchlo presúvať pomoc k adresátom (teda podnikom, živnostníkom, samospráve...), nejaké vážne časové či organizačné rezervy v čerpaní europomoci?

Situácia pre tých, ktorí sú zodpovední za čerpanie europomoci, vôbec nie je jednoduchá. Už som niečo naznačil: stále je tu covid, množstvo vecí sa mení, treba budovať nové tímy, meniť pravidlá, zvyšovať dôveru príjemcov... V každom prípade, nie je na mieste, aby som nejako hodnotil alebo posudzoval súčasné fungovanie. Ale platí, že Slovensko nemá lepšiu možnosť, než to zvládnuť.

Je v tom terajšie ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie rýchlejšie a flexibilnejšie v porovnaní s predchádzajúcimi inštitúciami, ktoré mali pod svojím riadením europomoc v rámci minulých rezortov?

To je veľmi ťažké posúdiť a myslím, že ani nemá zmysel to robiť. A to z dôvodu, že ministerstvo operuje v úplne inom nastavení a za iných podmienok. Rád by som však ocenil snahu o zvyšovanie transparentnosti a chuť zjednodušiť procesy, urobiť poriadok v pravidlách, viac informovať a celkovo hľadať cestu, ako úspešnejšie peniaze utrácať. Myslím, že je veľmi dôležité, aby sa tento smer zachoval. Pomôcť by mohol aj fakt, že už nebudeme mať väčší počet operačných programov, ale len jeden pre celé Slovensko.

Čo by sa malo zásadne na Slovensku zmeniť, aby sme nielen počas koronakrízy vedeli rýchlejšie a zmysluplnejšie využívať pomoc Európy?

Určite treba zjednodušiť procesy a podmienky, zrýchliť systém a poskytovať asistenciu a pomoc hlavne menším žiadateľom. Sľubná je aj myšlienka vytvoriť vzorové aplikácie a zjednotené žiadosti so základnými dátami, ktoré budú postačovať na prihlásenie sa.

Bude to stačiť?

Druhá veľká oblasť, ktorú chcem zdôrazniť, je znovuzískanie dôvery starostov a primátorov v systém. Ukázať, že má zmysel sa o to pokúšať a aj cez spoločné žiadosti. Pochopiteľne, je dôležité pracovať aj na transparentnosti, komunikácii s občanmi a zlepšení povesti európskych fondov. V spoločnosti väčšinou rezonujú negatívne príklady zneužívania fondov, kauzy a škandály. Veľmi málo ľudí však vie, že väčšina peňazí bola použitá na dobré veci.

Navyše, treba pripomenúť, že na Slovensko mieri oveľa viac prostriedkov. Ak túto príležitosť nevyužijeme – a nielen vo forme eurofondov, ale aj prostriedkov z Fondu obnovy a odolnosti – v takomto rozsahu sa nemusí už naozaj nikdy zopakovať.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Regióny

Inzercia - Tlačové správy

  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny. Adepti sú jasní
  2. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  3. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  4. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  5. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  1. Trápia Vás bolesti a únava? Máme skvelé riešenie k vám domov
  2. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  3. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  4. Prešovský Fragaria Cup oslavuje 20 rokov
  5. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  6. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  7. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  8. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 889
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 018
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 7 750
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 986
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 885
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 821
  7. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 1 984
  8. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 1 675
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY regióny - správy

S otázkou regulácie sa musí počkať až keď budú známe výsledky sčítania medveďov.

Padli návrhy, aby sa ročne odstrelilo 200-300 jedincov.


25. jún

Ochorenie čriev je závislé od životosprávy i potrebných pomôcok.


7 h
Obnovená prvá parná sauna na Slovensku. Stojí v Šumiaci.

Unikát je možné navštíviť aj so sprievodcom. Najbližšie 1. júla.


8 h
Amfiteáter sa zaplnil do posledného miestečka.

Jedinečné Goralské slávnosti otvorili svoje brány v Skalitom už po 31. krát.


10 h

Blogy SME

  1. Michael Achberger: Plávanie vs chudnutie: aká je pravda?
  2. Lórant Kulík: Umenie: V bývalej likérke prezentujú študenti spektrum umeleckej a vedeckovýskumnej činnosti Fakulty umení TUKE v Košiciach
  3. Vladimír Krátky: Lebo Fico - sa stále ešte dá ,
  4. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?
  5. Blanka Ulaherová: V krajine Vandalov
  6. Andrea Vörösová: Bude každý druhý človek autista?
  7. Irena Šimuneková: Rozhľadne Poľana a Žalostina.
  8. Lubomir Zahora: 10 skúseností s rakúskou políciou
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 992
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 257
  3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 059
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 897
  5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 821
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 523
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 568
  8. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 086
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině

Blogy SME

  1. Michael Achberger: Plávanie vs chudnutie: aká je pravda?
  2. Lórant Kulík: Umenie: V bývalej likérke prezentujú študenti spektrum umeleckej a vedeckovýskumnej činnosti Fakulty umení TUKE v Košiciach
  3. Vladimír Krátky: Lebo Fico - sa stále ešte dá ,
  4. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?
  5. Blanka Ulaherová: V krajine Vandalov
  6. Andrea Vörösová: Bude každý druhý človek autista?
  7. Irena Šimuneková: Rozhľadne Poľana a Žalostina.
  8. Lubomir Zahora: 10 skúseností s rakúskou políciou
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 992
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 257
  3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 059
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 897
  5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 821
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 523
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 568
  8. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 086
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťZatvoriť reklamu