Pondelok, 27. jún, 2022 | Meniny má Ladislav, Ladislava

Európske peniaze rýchlejšie riešia to, čo je u nás dôležité

Hovoríme s Matejom Ovčiarkom z Ministerstva životného prostredia SR aj o tom, ako sa v rezorte darí čerpať eurofondy.

Martinský Turvod realizoval viacero stavieb, ktoré viedli k zlepšeniu dodávky kvalitnej vody pre ľudí. V roku 2017 napríklad dokončil aj za európske peniaze (takmer 4,4 milióna eur) odkanalizovanie obcí Turčiansky Peter a Košťany nad Turcom. Martinský Turvod realizoval viacero stavieb, ktoré viedli k zlepšeniu dodávky kvalitnej vody pre ľudí. V roku 2017 napríklad dokončil aj za európske peniaze (takmer 4,4 milióna eur) odkanalizovanie obcí Turčiansky Peter a Košťany nad Turcom. (Zdroj: Ilustr.foto: Turvod)

Je pomoc Európskej únie v tvorbe a kvalite životného prostredia na Slovensku kľúčová? Koľko prostriedkov už prišlo do tejto oblasti od vstupu Slovenska do Únie a na čo sa doposiaľ využili?

Okruh oblastí, v rámci ktorých je potrebné zlepšiť stav životného prostredia, je veľmi široký a bez významných investícií EÚ by niektoré z projektov boli ťažko uskutočniteľné. Za operačný program Základná infraštruktúra (OP ZI) bolo vyčerpaných takmer 104 mil. eur, za operačný program Životné prostredie (OP ŽP) viac ako 1,7 mld. eur a v aktuálnom programovom období 2014-2020 Slovensko v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia ku koncu roka 2019 vyčerpalo 800 mil. eur.

SkryťVypnúť reklamu

Boli v minulých programových obdobiach projekty či témy, na ktoré sa upriamovala špeciálna pozornosť ministerstva z hľadiska pomoci Únie? Ak áno, ktoré to boli v jednotlivých programových obdobiach či rokoch a prečo?

Zdroje Európskej únie sú využívané predovšetkým na rozvoj environmentálnej infraštruktúry v oblasti vodného hospodárstva s cieľom zabezpečenia odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd. OP KŽP sa v oblasti vodného hospodárstva zameriava aj na zabezpečenie podmienok v zásobovaní bezpečnou pitnou vodou z verejných vodovodov. V odpadovom hospodárstve boli zdroje EÚ určené predovšetkým na aktivity smerujúce k zvýšeniu triedenia odpadov a k zvyšovaniu miery ich zhodnocovania. S cieľom zlepšenia kvality ovzdušia bola medzi ne zaradená aj náhrada zastaraných spaľovacích zariadení v domácnostiach nízkoemisnými spaľovacími zariadeniami. Cieľom v ochrane prírody je dobudovanie sústavy Natura 2000, ktorá vychádza zo smernice o biotopoch. Zároveň sa podpora EÚ zameriava aj na zlepšenie stavu ekosystémov prostredníctvom zabezpečenia funkčného systému monitoringu druhov a biotopov. V roku 2018 MŽP SR reagovalo na potrebu zabezpečiť finančné zdroje na sanáciu environmentálnej záťaže v Bratislave – Vrakuni. Náklady na jej sanáciu boli v tom čase vyčíslené na sumu cca 30 mil. eur a v rámci zmeny OP KŽP sa ich podarilo zabezpečiť.

SkryťVypnúť reklamu

Boli medzi nimi aj také, ktoré by Slovensko bez pomoci EÚ nezvládlo?

Slovensko, samozrejme, investuje aj vlastné zdroje zo štátneho rozpočtu, ale práve príspevok z fondov EÚ za viac ako desaťročie predstavuje značnú pomoc. Tieto finančné prostriedky sú svojím objemom nezanedbateľnou časťou a taktiež sú k dispozícii v relatívne krátkom časovom horizonte. Je možné povedať, že riešenie problematiky zlepšenia životného prostredia by bez eurofondov bolo realizované v dlhšom časovom horizonte.

Poďme pre lepšiu predstavu k číslam a výzvam či peniazom práve prebiehajúceho programového obdobia. Skúste urobiť štatistiku rokov 2014-2020 z hľadiska výziev, alokácie či realizácie projektov v operačnom programe Kvalita životného prostredia...

V rámci operačného programu Kvalita životného prostredia bolo k 31. 12. 2019 vyhlásených 61 výziev a 17 písomných vyzvaní na národné projekty, finančné nástroje a jeden fázovaný veľký projekt. Spolu za viac ako 3,2 mld. eur, čo súhrnne predstavuje 103 percent alokácie operačného programu. Predložených bolo už 3 940 žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Podarilo sa nám ukončiť 613 projektov a aktuálne je v procese implementácie ďalších 1 043 projektov. Zároveň sú pred nami ešte ďalšie štyri roky čerpania, keďže záväzok roku 2020 je možné čerpať až do roku 2023.

SkryťVypnúť reklamu

Ste spokojný s čerpaním financií z eurofondov?

Operačnému programu Kvalita životného prostredia sa v roku 2019 podarilo splniť záväzok čerpania voči EÚ a dokonca sa nám podarilo vyčerpať o takmer 85 mil. eur viac, čo vnímame ako dobrý výsledok.

Ktoré z projektov práve končiaceho programového obdobia by ste vyzdvihli ako mimoriadne prínosné pre Slovensko?

Každý jeden projekt je jedinečný a svojou časťou prispieva k zlepšeniu kvality životného prostredia na Slovensku. Ale ak by som mal nejaké spomenúť, tak by som vybral pár projektov, ktoré implementujú jednotlivé sprostredkovateľské orgány. Za Ministerstvo vnútra SR je to projekt s názvom Zvýšenie odborných a intervenčných kapacít na regio-nálnej a lokálnej úrovni, ktorého cieľom je optimalizovať a posilniť intervenčné kapacity pomocou rozvoja spolupráce Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) a Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (DPO SR), posilnením intervenčných kapacít a metodikou výcviku dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO). Za Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru je to napríklad národný projekt Žiť energiou, ktorý sa zameriava na poradenské a informačné aktivity v oblasti rozvoja nízkouhlíkového hospodárstva, ale aj veľké množstvo projektov na zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov. Slovenská agentúra životného prostredia realizuje významné projekty v oblasti vodného a odpadového hospodárstva, ochrany ovzdušia a prírody. Zaujímavým je národný projekt Zelené obce Slovenska, vďaka ktorému sa podporuje výsadba stromčekov v obciach a mestách. Za zmienku stoja, samozrejme, aj projekty ochrany druhov a biotopov a posilnenie biodiverzity, kde sa angažuje Štátna ochrana prírody. V rámci kvality ovzdušia a jeho monitorovania napĺňame merateľné ukazovatele operačného programu spolu so Slovenským hydrometeorologickým ústavom. Ako som povedal, je naozaj veľmi ťažké konkretizovať projekty, pre nás je každý jeden dôležitý.

Ktorá z výziev vzbudila u samosprávnych či odborných inštitúcií najväčší záujem a čomu to pripisujete?

V rámci odpadového hospodárstva sme zaznamenali najväčší dopyt pri výzvach zameraných na triedený zber komunálnych odpadov, mechanicko-biologickú úpravu zmesového komunálneho odpadu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Ďalšími výzvami, o ktoré majú samosprávy pretrvávajúci záujem, sú výzvy zamerané na výstavbu stokovej siete, vodovodov a čistiarní odpadových vôd. V neposlednom rade je zaujímavá aj výzva zameraná na vodozádržné opatrenia v mestách a obciach, ktorá reaguje na aktuálne celospoločenské problémy v oblasti adaptácie na zmenu klímy.

Čo s peniazmi, ktoré sa vo vašom rezorte nevyčerpajú do konca programového obdobia? Ktoré projekty sú ohrozené?

O vyčerpaní alebo nevyčerpaní finančných prostriedkov v rámci OP KŽP je predčasné hovoriť, nakoľko na dočerpanie týchto zdrojov nám ostávajú ešte štyri roky. Každoročne sa nám darí plniť záväzok, ktorý má Slovensko voči EÚ. Verím teda, že sa nám podarí do roku 2023 vyčerpať väčšinu finančných prostriedkov.

Zaznamenali ste počas tohto programového obdobia pri čerpaní eurofondov nejaké problémy? Také, ktoré komplikovali z objektívnych či iných dôvodov cestu európskej pomoci k realizátorom jednotlivých projektov?

Najviac problémov vznikalo a vzniká pri verejných obstarávaniach rozsiahlych stavieb, ale aj nákupov tovarov či služieb. Postupy nie je možné zovšeobecniť a vytvoriť vzorovú šablónu ani pri podobných či totožných projektoch. V procese implementácie totiž môže dôjsť k špecifickým situáciám, ktoré veci skomplikujú a treba sa nimi zaoberať. Zníženie finančnej pomoci z EÚ môže spôsobiť kontrola vykonaná auditnou skupinou ministerstva financií alebo auditnou misiou Európskej komisie. Pokiaľ si jednotlivé zistenia vyžadujú finančný dopad, tak sa musí pristúpiť k vymáhaniu zadanej finančnej korekcie.

Otvorene sa hovorí o tom, že proces čerpania európskej pomoci je na Slovensku veľmi komplikovaný, administratíva náročná, často nezrozumiteľná. Súhlasíte s tým? Ako by sa to dalo zmeniť, zjednodušiť?

Súhlasím s tým, že čerpanie eurofondov sa v momentálnom nastavení môže žiadateľom javiť ako veľmi zložité. Pre neúmernú byrokraciu, zložitosť pravidiel a vyššiu mieru administratívnej záťaže sa často stráca záujem o predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. My sa snažíme byť žiadateľom a prijímateľom dotácií nápomocní. Organizujeme napríklad semináre a workshopy, kde s nimi hovoríme o ich problémoch a našou snahou je im v čo najväčšej miere pomôcť. K zjednodušeniu procesu by mohlo prispieť napríklad zavedenie jednotných pravidiel pre verejné obstarávania, kontroly a audity, čo je v posledných týždňoch intenzívnou témou aj v médiách.

Stojíme na prahu nového programového obdobia. Čo bude v ňom z hľadiska životného prostredia dominantné? Na čo, na ktoré oblasti či projekty upriami pozornosť váš rezort? Kam predovšetkým budú smerovať európske peniaze?

Predmet podpory v oblasti životného prostredia sa za jednotlivé programové obdobia výrazne nemení, avšak zároveň reaguje na aktuálne problémy a potreby. Možno teda očakávať, že aj naďalej bude financované budovanie environmentálnej infraštruktúry a opatrenia na zlepšenie stavu jednotlivých zložiek životného prostredia. Zvýšenú pozornosť bude potrebné venovať zmierňovaniu negatívnych dopadov zmeny klímy. V oblasti vodného hospodárstva bude prioritou dobudovanie infraštruktúry v oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách nad 2000 obyvateľov a tam, kde je to z hľadiska najmä ochrany vôd dôležité, aj v aglomeráciách pod 2000 obyvateľov. Významnú výzvu predstavuje aj prechod na obehové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov. V oblasti odpadového hospodárstva bude potrebné riešiť zvýšenie miery recyklácie odpadov na úkor skládkovania, inak hrozí nesplnenie cieľov vyplývajúcich z legislatívy EÚ. V súvislosti s ochranou prírody sa zameriame na ochranu biotopov a druhov, najmä v sústave Natura 2000, ako aj na tvorbu zelenej infraštruktúry. Európske peniaze by mali smerovať aj do sanácie envirozáťaží, ako aj do zvyšovanie kvality ovzdušia, kde je problémom najmä jeho znečistenie prachovými časticami z vykurovania domácností, ako aj emisiami z veľkých a stredných zdrojov.

Za strategickú oblasť v rozvoji Slovenska sa aj z hľadiska Únie považuje odpadové hospodárstvo. Aký je pohľad rezortu na investície v tejto oblasti v najbližších siedmich rokoch a ako sa do neho triafa pomoc Európskej únie, resp. príprava výziev.

V súlade so Stratégiou environmentálnej politiky SR do roku 2030 MŽP SR kladie dôraz na podporu prechodu na obehovú ekonomiku (circular economy), ktorej súčasťou je aj oblasť odpadového hospodárstva.

Prioritou je predchádzanie vzniku odpadu, jeho opätovné použitie a recyklácia. Zároveň je potrebné znížiť podiel skládkovania predovšetkým zmesových komunálnych odpadov, kde Slovensko stále zaostáva za priemerom EÚ.

Investície budú smerované najmä do oblastí, ktoré potrebujeme posilniť, aby sme splnili prísne požiadavky legislatívy EÚ. V rámci nakladania s odpadmi bude preto podpora zameraná na prípravu na opätovné použitie, recykláciu a iné spôsoby zhodnocovania v súlade s Programom odpadového hospodárstva SR. K obmedzeniu ukladania odpadov na skládkach bude potrebné zvýšiť podporu triedeného zberu komunálnych odpadov. V zmysle nových požiadaviek rámcovej smernice o odpade bude potrebné rozšíriť triedený zber aj o ďalšie prúdy odpadov, napríklad textil, nebezpečné odpady a podobne.

S akým sumárom financií bude môcť oblasť životného prostredia v rokoch 2021 – 2027 vcelku rátať? A ako je rezort pripravený na ich čerpanie?

Hovoriť teraz o celkovom objeme finančných prostriedkov je predčasné. Aktuálne prebiehajú diskusie k novému programovému obdobiu a pripomienkovanie príslušnej európskej legislatívy, od ktorej budú závisieť podmienky a rozsah podpory. Rezort MŽP SR je pripravený nadviazať na súčasné obdobie a prostredníctvom podpory z nového programového obdobia pokračovať v riešení dlhodobých úloh v oblasti ochrany životného prostredia a využívania prírodných zdrojov. Zároveň chceme pristúpiť k podpore nových výziev, akou je najmä zmena klímy. K príprave budúceho programového obdobia bola rozhodnutím podpredsedu vlády SR a ministra životného prostredia zriadená expertná skupina, ktorá sa skladá zo zástupcov príslušných sekcií ministerstva. Expertná skupina poskytuje súčinnosť centrálnemu koordinačnému orgánu, ktorým je Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Regióny

Inzercia - Tlačové správy

  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny. Adepti sú jasní
  2. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  3. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  4. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  5. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  8. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  1. Trápia Vás bolesti a únava? Máme skvelé riešenie k vám domov
  2. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  3. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  4. Prešovský Fragaria Cup oslavuje 20 rokov
  5. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  6. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  7. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  8. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 994
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 050
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 7 790
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 986
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 886
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 829
  7. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 1 943
  8. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 1 641
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY regióny - správy

S otázkou regulácie sa musí počkať až keď budú známe výsledky sčítania medveďov.

Padli návrhy, aby sa ročne odstrelilo 200-300 jedincov.


25. jún

Ochorenie čriev je závislé od životosprávy i potrebných pomôcok.


9 h
Obnovená prvá parná sauna na Slovensku. Stojí v Šumiaci.

Unikát je možné navštíviť aj so sprievodcom. Najbližšie 1. júla.


9 h
Amfiteáter sa zaplnil do posledného miestečka.

Jedinečné Goralské slávnosti otvorili svoje brány v Skalitom už po 31. krát.


11 h

Blogy SME

  1. Róbert Thomas: Frajer s diplomom vo vrecku a hodinkami na rukách !
  2. Anton Sládek: Bratislava - Staromestská ulica
  3. Milan Buno: 7 knižných tipov: Klimatické vojny. Bude násilie jednou z ciest?
  4. Michael Achberger: Plávanie vs chudnutie: aká je pravda?
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor
  6. Vladimír Krátky: Lebo Fico - sa stále ešte dá ,
  7. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?
  8. Lórant Kulík: Umenie: V bývalej likérke prezentujú študenti spektrum umeleckej a vedeckovýskumnej činnosti Fakulty umení TUKE v Košiciach
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 028
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 263
  3. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 898
  4. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 5 879
  5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 822
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 511
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 551
  8. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 153
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  3. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  4. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  5. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  6. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  7. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)

Blogy SME

  1. Róbert Thomas: Frajer s diplomom vo vrecku a hodinkami na rukách !
  2. Anton Sládek: Bratislava - Staromestská ulica
  3. Milan Buno: 7 knižných tipov: Klimatické vojny. Bude násilie jednou z ciest?
  4. Michael Achberger: Plávanie vs chudnutie: aká je pravda?
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor
  6. Vladimír Krátky: Lebo Fico - sa stále ešte dá ,
  7. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?
  8. Lórant Kulík: Umenie: V bývalej likérke prezentujú študenti spektrum umeleckej a vedeckovýskumnej činnosti Fakulty umení TUKE v Košiciach
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 028
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 263
  3. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 898
  4. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 5 879
  5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 822
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 511
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 551
  8. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 153
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  3. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  4. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  5. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  6. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  7. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
SkryťZatvoriť reklamu