Článok pokračuje pod video reklamou
„Práca nás baví. Máme medzi ľuďmi prirodzený rešpekt. Keď ideme medzi našich, riešime to našou rečou, po cigánsky. Po slovensky niektorí ani dobre nerozumejú,“ hovorí Marek Lakatoš, člen miestnej občianskej poriadkovej služby v Nitre. Túto prácu má od júla, slúži spolu s bratrancom Jánom Lakatošom. Prioritne majú na starosti Krškany. Ich dvaja ďalší kolegovia, ktorí nastúpili o mesiac neskôr, majú „centrálu“ v Dražovciach. Sú to mestské časti Nitry, v ktorých žije aj rómska komunita.
Mesto a mestská polícia si prácu poriadkovej služby pochvaľujú. Vznikla s podporou dvoch európskych fondov – sociálneho a regio-nálneho rozvoja. Cieľom bolo zvýšiť zamestnanosť ľudí žijúcich v prostredí marginalizovanej rómskej komunity. Radnica získala nenávratný finančný príspevok 93 239 eur (85 percent poskytla EÚ, 10 percent štát), určený je na dva roky.
Styční dôstojníci
Členovia občianskej poriadkovej služby majú jednotné modré vesty, šiltovky a tričká. Nedávno im brali miery na zimné rovnošaty. Vyz-brojení sú kasermi. Zatiaľ používajú súkromné mobily a keď treba, Lakatošovci naštartujú súkromné auto. „Máme kartičky na MHD, ale kým by sme prišli z Krškán napríklad na Borovú, už by bolo po akcii,“ pousmial sa Marek.
„Sú to styční dôstojníci medzi majoritou a minoritou. Komisia vybrala na túto činnosť osoby, ktoré sú komunikatívne veľmi dobre zdatné. Pridelené úlohy a bezprostredne vzniknuté udalosti dokážu vyriešiť aj samostatne,“ konštatoval náčelník mestskej polície Erik Duchoň, ktorý oceňuje zápal chlapov pre prácu.
Činnosť poriadkovej služby spočíva hlavne v monitorovaní verejného poriadku a čistoty verejného priestranstva. „Sú preukázateľne rešpektovaní minoritnou skupinou občanov, čo však nemožno konštatovať o majoritnej skupine,“ poznamenal náčelník.
Hliadky pôsobia najmä v Dražovciach, Krškanoch, na Orechovom dvore, ale sporadicky aj v ďalších lokalitách, napríklad na uliciach Borová, Telgártska – podľa toho, kde vznikne problémová situácia.
Problémy riešia dohovorom
„Sme tu kvôli tomu, aby sme našich ľudí usmernili, aby sa poučili, aby si mohli brať príklad aj z nás,“ zamyslel sa Marek Lakatoš.
Menovec Ján dodal, že najčastejšie problémy sú s čistotou a poriadkom. Ak napríklad niekto vytvorí čiernu skládku, vyzvú ho, aby ju odpratal. „Povieme im, že to inak ohlásme na mestský úrad a to už bude zle. Pokiaľ to ešte riešime my, je to dohovorom.“
Marek Lakatoš dopĺňa: „Keď neuposlúchnu, čo sa doteraz nestalo, posunieme to ďalej – aj na mestskú alebo štátnu políciu.“
Ich prvým prípadom boli zmiznuté vzácne psy. „Našli sme ich do dvadsať minút, boli u Rómov,“ spomína si Ján Lakatoš. Rodina ich pustila dovnútra a psíky im odovzdala. Opatrne sa pýtame, či chceli domáci psíky zjesť. „Ale kde, u nás v Nitre nie, možno na východe,“ reaguje Ján. Marek ho dopĺňa: „My sme olaskí Rómovia, Cigáni. Tí na východe sú Rumungri.“
Hliadkujú v autobuse
Hliadku oslovila aj majiteľka krčmy, ktorej susedia hádzali do záhrady odpad. „Išli sme tam, porozprávali sme sa s obyvateľmi, dohovorili im. Priniesli sme vrecia, do ktorých odpadky vyzbierali, ospravedlnili sa a doteraz je pokoj.“
Keď majú bratranci rannú službu, sprevádzajú deti v školskom autobuse, ktorý vozí žiakov z Orechovho dvora. V prítomnosti občianskej poriadkovej služby sú pokojnejší. „Aj na cigánske súdy chodíme monitorovať, či je všetko v poriadku, lebo ľúbia sa niekedy hádať,“ hovorí Marek.
Spomenul si aj na prípad, keď ich oslovila príslušníčka majority s tým, že sa jej práca poriadkovej služby nepáči. „Bude sa mi páčiť vtedy, keď dáte zákaz Cigánom, aby sa tadeto premávali. A vám môže niekto zakázať, aby ste si išli kúpiť chleba? spýtal som sa jej,“ krúti hlavou Marek.
Záujem bol veľký
Chlapi sa zhodujú, že ich práca baví. Marek robil predtým taxikára, starší Ján je na polovičnom invalidnom dôchodku. „Som rád, že som si našiel zamestnanie. Je to síce platovo také, aké je, 517 eur v hrubom, ale aj to pomôže,“ zauvažoval.
O prácu v občianskej poriadkovej službe bol zo strany Rómov veľký záujem. Potvrdila nám to Naďa Šimová, vedúca sociálneho odboru na radnici. Pýtali sme sa, čo bude v roku 2021, keď sa skončí financovanie z eurofondov. „Udržateľnosť projektu zaväzuje mesto Nitra pokračovať,“ reagovala.
Mesto sa zaviazalo zamestnať minimálne 50 percent Rómov. Keďže majorita podľa Šimovej neprejavila záujem, všetci členovia hliadok sú z rómskej komunity. „Urobili sme naozaj veľmi dobrý výber, so všetkými členmi hliadok sme spokojní,“ uzavrela Šimová.
(zdroj: )
