Článok pokračuje pod video reklamou
Zaslúžila sa o to, že u niektorých ľudí sa prvotný záujem o ľudové remeslo preformoval z obyčajného hobby do činnosti, ktorá ich živí.
Žijeme v Európe, ale sme rozdielni
Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) sa už trištvrte storočia usiluje o ochranu a rozvoj tradičných remesiel a ľudovej umeleckej výroby. Jeho činnosť je dnes o to dôležitejšia, že každý z národov spojených pod jednou európskou strechou sa usiluje priniesť do spoločného domu aj niečo jedinečné, charakteristické, obdivuhodné.
ÚĽUV
Ústredie ľudovej umeleckej výroby je celoštátne dokumentačné, informačné a vzdelávacie centrum, ktoré už takmer trištvrte storočia od svojho vzniku zachováva a rozvíja kultúrne dedičstvo na Slovensku. V spolupráci s výrobcami podporuje tradičné remeslá, a tým aj záujem o ľudovú umeleckú výrobu.
Na Slovensku má tri centrá remesiel. Vznik košického podporili eurofondy.
Dnes nikto nepochybuje o tom, že slovenský kroj, výšivky na ňom, hudobné nástroje typické pre našu krajinu, keramika s tradičnými vzormi takým príspevkom je. O to, aby sa „nestratili“, obhájili si svoj punc originality budujúcej na odkazoch tvorivosti predkov, sa usilujú aj v regionálnych centrách remesiel, ktoré ÚĽUV postupne zriadil v prirodzených centrách troch slovenských krajov.
Po Bratislave, Banskej Bystrici aj v Košiciach
Ako posledné do jeho zoznamu po Bratislave a Banskej Bystrici pribudlo v roku 2015 regionálne centrum remesiel ÚĽUV v Košiciach.
Aktivity centra smerujú aj na námestia. (zdroj: Archív regionálneho centra remesiel)Stalo sa tak po náročnej rekonštrukcii meštiackeho domu na Mäsiarskej ulici, ktorý je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Financie na rekonštrukciu poskytla aj Európska únia prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Vyjadrené v peniazoch – rekonštrukcia stála 1 961 254 eur, 85 percent pochádzalo v európskych peňazí, 15 percent z rozpočtu Slovenskej republiky.
V metropole východného Slovenska tak skrásnela nielen kultúrna pamiatka, ale pribudol aj priestor pre zmysluplnú činnosť reprezentujúcu najlepšie tradície krajiny.
Čo sa môžete na kurzoch naučiť
Hrnčiarsky – točenie na kruhu, výroba drobných úžitkových predmetov, modelovanie, glazovanie.
Tkáčsky – tkanie na krosnách, rôzne druhy väzieb, vytváranie vzorov.
Rezbársky – práca s rezbárskymi nožíkmi a dlátami, rezbárske techniky.
Textilný – abovská výšivka, paličkovanie.
Drotársky – postupy pletenia a opletania úžitkových, ozdobných predmetov a šperkov.
Maľba na sklo – práca s farbami a štetcom, tvorba vlastných obrázkov.
Batika – postupy vzorovania textílií .
Výroba zo šúpolia – spracovanie a príprave materiálu, výroba úžitkových predmetov zo šúpolia.
Pletenie z prútia – postupy spracovania, prípravy materiálu a pletenia.
Výroba z kože – postupy výroby drobných úžitkových predmetov, výzdoba šitím a razením.
Pilierom centra je škola remesiel
Nový kultúrny kontaktný bod na východe Slovenska sa tak stretol nielen so zadosťučinením, že dobrá vec sa podarila, ale aj s množstvom ambícií, ktoré ÚĽUV plánoval zmeniť na realitu.
V kocke by sme ich mohli zhrnúť na vzdelávanie, poradenstvo, konzultačné služby, výstavy, predaj ľudovo-umeleckých výrobkov, organizovanie stretnutí s majstrami ľudovej umeleckej výroby. Svoje miesto tu má odborná knižnica, kluby priateľov remesiel a najmä Škola remesiel ÚĽUV.
„Tá je pilierom našej činnosti. V rámci nej organizujeme kurzy remesiel pre deti a dospelých, tvorivé dielne, exkurzie a prednášky pre širokú verejnosť a priaznivcov ľudovej umeleckej výroby,“ prízvukuje riaditeľka centra Júlia Jeleňová.
Dodáva, že v remeselných dielňach sa záujemca môže nielen pozrieť, ako sa formuje výrobok typický pre ľudové remeslá, ale aj vyskúšať si ich výrobu. V rezbárskej, tkáčskej, hrnčiarskej, textilnej, drotárskej dielni a dielni určenej na maľbu na sklo sa pod vedením lektorov môžu záujemcovia priučiť remeselnej výrobe a vyskúšať si na vlastnej koži, ako na to.
Nejde tu pritom iba o záujem. Do centra prichádzajú aj ľudia – dospelí i deti, ktorí svoj život chcú spojiť s remeslom, alebo ho už s ním spojili a chcú sa zdokonaliť.
Od začiatku činnosti centra ich bolo okolo 14-tisíc, ďalších 13-tisíc navštívilo podujatia centra v rámci externých aktivít.
Odovzdávanie remeselných skúseností. (zdroj: Archív centra remesiel)Na začiatku hobby, potom zmysel života
„Dobrých majstrov svojho remesla nie je nikdy dosť. Slováci i Slovenky sú veľmi šikovní, a čo je dobré, vážia si odkaz našich predkov,“ hovorí riaditeľka a netají sa ani tým, že mnohí z nich premenili svoj prvotný záujem na životné uplatnenie. „Remeslo rozvíjajú ďalej, živí ich.“
Dodáva, že najväčší záujem je o hrnčiarsku výrobu, tkanie na krosnách a rezbárske techniky. Za štyri roky prešlo kurzami približne 870 absolventov.
„A hoci pre väčšinu z nich ide o hobby aktivitu, sú aj takí, ktorí svoj záujem premenili na prácu. Stávajú sa lektormi našej školy remesiel, prednášajú, predvádzajú svoju zručnosť,“ upresňuje J. Jeleňová s tým, že najväčší záujem o zdokonaľovanie sa v remeslách majú ľudia v produktívnom veku, ale sú medzi nimi aj študenti a dôchodcovia.
Chcú pripraviť kvalitný jarmok remesiel
Pre deti majú v centre špeciálne aktivity. Venujú sa im hlavne počas prázdnin, pripravujú pre nich detské kurzy, detské remeselnícke dielne, denné tábory.
Opodstatnenosť svojho vzniku i fungovania centrum už potvrdilo. O jeho činnosť je záujem. Dokazuje to aj štatistika.
Ročne tu pripravia 60 remeselných kurzov, stovku tvorivých dielní a exkurzií a 18 prednášok a podujatí.
Po štvorici úspešných rokov chcú v budúcnosti v centre ponúknuť aj nové aktivity.
„Uvažujeme nad kvalitným remeselným jarmokom v regióne a programom vzdelávania a konzultácií pre našich výrobcov priamo v regióne. Venovať sa chceme viac začatej spolupráci so strednými umeleckými školami a Fakultou umení TU v Košiciach.
Určite sa nám tak otvoria nové obzory pre zlepšenie činnosti,“ uzatvára riaditeľka.
(zdroj: )
