Slovenskú a českú obec spojí cyklotrasa

Na bicykli za atrakciami prihraničných regiónov medzi obcami Horná Súča a Šanov.

Hornú Súču spojí s moravskou obcou Šanov v okrese Zlín cyklotrasa. Vzniká v rámci projektu ‘Spoznaj prírodné a kultúrne bohatstvo svojho suseda na bicykli‘ a zahŕňa v sebe tri stavebné objekty s celkovou dĺžkou viac ako osem kilometrov. Jej cieľom je zvýšiť atraktívnosť prihraničných regiónov.

Skolaudovať v celej dĺžke by ju mali už čoskoro

Cyklotrasa sa skladá z už zrekonštruovanej dvojkilometrovej cykloturistickej trasy Horná Súča – časť Dúbrava, 4,2 kilometra dlhej cykloturistickej trasy Horná Súča – Šanov a dvojkilometrovej cyklistickej trasy Šanov – Horná Súča s dátumom ukončenia prác 30. október 2019. Ako priblížil starosta obce Horná Súča Juraj Ondračka, na slovenskej strane aktuálne prebieha kolaudácia stavieb, českú stranu kolaudácia ešte len čaká. Celkové schválené výdavky na projekt činia takmer 1,6 milióna eur, schválená výška podpory z Európskej únie a štátneho rozpočtu SR a ČR činí takmer 1,5 milióna eur. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

(zdroj: foto: archív MY)

Do projektu investujú aj prihraničné obce, Horná Súča sumou viac ako 59-tisíc eur a obec Šanov vyše 41-tisíc eur. „Momentálne je celá stavba financovaná z rozpočtu obce Horná Súča a Šanov. Do konca roka projektoví partneri pripravia zoznam deklarovaných výdavkov a následne v marci 2020 budeme predkladať žiadosť o platbu a následne budeme čakať na refinancovanie vynaložených výdavkov,“ povedal o financovaní Ondračka. Cieľom je podľa neho zvýšiť atraktivitu kultúrneho a prírodného dedičstva pre miestnych i návštevníkov regiónu. „Keďže celá obec je v CHKO Biele Karpaty a na území obce máme prírodné pamiatky, prírodné rezervácie, niekoľko území európskeho významu a tiež kultúrne pamiatky, chceme tieto výnimočné lokality a stavby prezentovať nielen slovenským návštevníkom a turistom, ale aj našim susedom,“ zdôvodnil.

Cyklotrasa je široká tri metre, v oblúkoch je rozšírená, jej údržba je podľa starostu Hornej Súče porovnateľná s údržbou miestnych komunikácií a zahŕňa kosenie okolitých pozemkov, čistenie odvodňovacích rigolov a priepustov, a v prípade potreby i opravu a čistenie povrchov. V okolí Hornej Súče nemusí ísť o poslednú cyklotrasu, obec predložila na schválenie ďalší projekt, cykloturisticky by mal spojiť miestnu časť Vlčí Vrch s kopaničiarskou obcou Žítková v okrese Uherské Hradište a obcou Drietoma do miestnej časti Liešna.

„Uvažujeme aj nad prepojením obcí Horná a Dolná Súča až po Skalku nad Váhom a napojenie na Vážsku cyklomagistrálu,“ doplnil.

V Šanove môžu turisti navštíviť aj múzeum

Projekt prepojenia dvoch susedných obcí, ktoré rozdeľuje štátna hranica, je podľa starostu obce Šanov Milana Humpolu pokračovaním dlhoročnej spolupráce oboch strán. „Hlavná spolupráca prebieha na športovej báze, ako sú futbalové turnaje, a v posledných rokoch aj rozvojom cykloturistiky,“ informoval s tým, že moravská obec má slovenským turistom i cyklistom čo ponúknuť. Počas letných mesiacov ponúka možnosť kúpania sa v obecnom rybníku, záujemcovia si môžu zakúpiť aj povolenie na rybolov. V Šanove sa tiež nachádza Múzeum leteckej bitky nad Bielym Karpatami a kultúrne pamiatky, ako je sýpka, kamenný kríž, pamätník obetí oboch svetových vojen.

Spájanie prihraničných regiónov a nadväzovanie priateľstiev voľnočasovou i športovou aktivitou, akou cyklistika je, víta aj národný cyklokoordinátor Peter Kľučka. „Takýto projekt vítame, pretože spojí kultúrne, historické i prírodné bohatstvá krajov, pretože spojí ľudí aj cez hranice,“ uviedol.

Cyklotrasy spájajúce štáty sa podľa neho vo všeobecnosti tešia veľkej obľube, ako príklad spomenul cyklochodník medzi Devínskou Novou Vsou a rakúskym zámkom Schloss Hof či cyklistickú dopravu na priechode medzi Štúrovom a Ostrihomom. Budovanie cyklotrás na Slovensku je podľa neho realitou nielen vďaka eurofondom, ale aj záujmu starostov, primátorov, županov a občianskej verejnosti, ktorá chce prispieť k rozvoju tohto druhu dopravy i aktívneho trávenia voľného času.

„Takýmto spôsobom sa dá prispieť aj ku kvalitnejšiemu, zdravšiemu, ekologickejšiemu i lacnejšiemu životu,“ upozornil Peter Kľučka.