Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) bol od decembra 2015, kedy Národný inšpektorát práce v odvolacom konaní definitívne potvrdil, že v minulosti porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, odstavený od eurofondov. V tom čase bol županom Marian Kotleba.
Po volebnej zmene sa vedenie kraja mohlo pri investíciách do regiónov, v niektorých prípadoch ekonomicky najslabších v krajine, spoliehať najmä na vlastné zdroje. Aktuálne je situácia v čerpaní eurofondov banskobystrickou župou optimistickejšia.
„Dedičstvo po bývalom vedení kraja nás v tomto smere značne pribrzdilo. Preto ma teší, že sa nám s riadiacim orgánom podarilo dohodnúť a v niektorých prípadoch využil možnosť vyhlásiť výzvu pre subjekty, ktoré nelegálne nezamestnávali posledné tri roky namiesto pôvodných piatich,“ vyjadril sa vicežupan BBSK Ondrej Lunter s tým, že momentálne je to pre kraj veľká pomoc, najmä čo sa týka rozvoja dopravnej infraštruktúry.

Župa začína od nuly
Aktuálne má župa pripravené projekty za zhruba 40 miliónov eur, ktoré by do kraja mali smerovať práve z eurofondov. „Sme však v časovej tiesni, keďže bývalé vedenie župy nijakým spôsobom nepripravovalo eurofondové projekty, a tak začíname od nuly,“ podotkol Lunter. Zdôraznil, že pripraviť projektovú dokumentáciu tak, aby spĺňala kritériá pre čerpanie peňazí z eurofondov, je náročné. „Slovensku dokonca hrozí, že niektoré zdroje bude musieť vracať práve pre nedodržanie časových limitov, počas ktorých mali byť vyčerpané. Verím, že náš kraj to stihne.“
“Sme v časovej tiesni, keďže bývalé vedenie župy nijakým spôsobom nepripravovalo eurofondové projekty. Začíname od nuly.
„
Z eurofondov sa obnovujú cesty II. triedy
Dôležitým dokumentom v prípade čerpania eurofondov je aj plán udržateľnej mobility.
„Aj v tomto smere komunikujeme s riadiacim orgánom a podľa aktuálnych
informácií by sme mali stihnúť vyčerpať aj druhý balík z eurofondov,“ pripomenul vicežupan a objasnil stratégiu prerozdeľovania zdrojov do jednotlivých regiónov v kraji.
„Peniaze z eurofondov môžeme použiť len na rekonštrukciu ciest II. triedy. Takže v projektoch sme sa zamerali najmä na ne s tým, že na obnovu ciest III. triedy použijeme peniaze z rozpočtu župy a tiež úverové prostriedky z vlády. To je dôvod, prečo peniaze z eurofondových výziev idú na cesty II. triedy a zhruba 95 percent vlastných prostriedkov ide na cesty III. triedy.“
Najhoršie cesty miznú
Najhoršími cestnými úsekmi v BBSK boli donedávna Tisovec – Dielik, Dielik – Muránska Huta, Muráň – Predná hora a Muránska Huta na hranici okresov Revúca a Brezno. „Ich rekonštrukcia sa začala v júli tohto roka a ide o najväčšiu rekonštrukciu ciest v kraji. Cesty spájajúce Tisovec s Červenou Skalou a Tornaľu s Muráňom obnovuje banskobystrická spoločnosť SMS, a. s. Vysúťažená hodnota zákazky je vyše osem miliónov eur,“ informoval Lunter.
Nová technológia
Technológia, ktorú banskobystrická župa v spomínaných prípadoch použila ako prvá spomedzi samosprávnych krajov na Slovensku, má zabezpečiť zhruba o desať rokov dlhšiu životnosť zrekonštruovaných ciest oproti komunikáciám, ktoré boli obnovené bežným postupom.
