Méry: Ak nemá tím priebojného človeka, podľahne byrokracii

Ak sa pozrieme len na cesty, od roku 2007 sme vybudovali takmer 260 kilometrov diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy.

Zmodernizovali sme bezmála 130 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest a vyše 640 kilometrov ciest I. triedy, k tomu aj takmer 1450 kilometrov ciest II. a III. triedy. A to sú už pekné vzdialenosti.

Doprava si polepšila

Z dopravných projektov EÚ z operačného programu Integrovaná infraštruktúra išli peniaze v období 2014 až 2020 napríklad na:

•  výstavbu diaľnice D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno (124,24 mil. eur),
• výstavbu diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh (278,32 mil. eur),
• výstavba rýchlostnej cesty R2 Zvolen, východ – Pstruša, 2. fáza (37,46 mil. eur),
• rekonštrukcia cesty I. triedy I/77 Smilno – Svidník, druhá fáza (10,34 mil. eur)

Mimo cestnej infraštruktúry pomohli eurofondy aj pri modernizácii vozového parku trolejbusov v Prešove (6,7 mil. eur) či modernizácii železničnej trate Púchov – Žilina, pre traťovú rýchlosť do 160 km/h, tiež I. etape Púchov – Považská Teplá (297,14 mil. eur).

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Patríme k premiantom

Práve operačný program Integrovaná infraštruktúra je silným ťahúňom eurofondov.

V súčasnosti je najlepší či už na úrovni čerpania, kontrahovania či alokácie. Slovensko má v ňom alokovaných 3,95 miliárd eur. Ku koncu augusta sme vyčerpali 35 percent, na 68 percent sú podpísané zmluvy.

Podľa Juraja Méryho, generálneho riaditeľa Sekcie projektov na ministerstve dopravy a výstavby, je Slovensko jedným z premiantov Európskej únie, keďže z tohto balíka čerpáme 1,5-ná-sobok európskeho priemeru.

Odbúravanie byrokracie

Všetci, ktorí prichádzajú do kontaktu s eurofondami, si sťažujú na prílišnú byrokraciu pri ich administrovaní.

„Šikanovanie dodávateľov pri určení hodnoty zákazky, siahodlhé materiály, množstvo tabuliek, verejné obstarávanie, námietky tých, ktorí neuspeli, monitorovacie správy, nahrávanie zmien do systému, žiadosti o platbu, množstvo kontrol,“ konkretizuje Ivan Lužica, riaditeľ poradenskej spoločnosti Radvise Group. „Niektorí aj oľutovali, že do projektov išli.“

Priestor na odbúravanie je. Ako povedala Denisa Žiláková, generálna riaditeľka sekcie Centrálny koordinačný orgán Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, za posledné dva roky odstránili až deväť z 30 príloh, ktoré musí žiadateľ doložiť. „Nie je to veľa, ale ani málo. Tie prílohy si riadiaci orgán sám dohľadá zo špecializovaného registra príloh.“

(zdroj: )

Aj úradníci sa boja

S tým, že byrokracia je veľká a administráciu treba zjednodušovať, súhlasí aj Juraj Méry.

„Často sa snažíme byť pápežskejší ako pápež, a to má podiel na pomalšom čerpaní eurofondov ako takých,“ myslí si.

Úradníci sa podľa neho niekedy boja prijať rozhodnutie. „Aj keď logika hovorí, že niektoré veci by mohli prejsť kontrolou, namiesto toho, aby povedali, že je to na 95 percent v poriadku, povedia, že to nie je stopercentné. A ideme odznova.“

Výzvou pre štát je mať v aparáte samostatnejších úradníkov.

Ak by mal Méry odhadnúť podiel štátu na pomalom čerpaní eurofondov, práve štátnemu aparátu by dal 40 percent.

Ďalších 30 percent pripisuje nie kvalitnej projektovej príprave veľkých infraštruktúrnych projektov.

„Ak by prijímatelia konzultovali prípravu s riadiacim orgánom, poriešili by dopredu niektoré náležitosti, o ktorých už vedia, že v minulosti zlyhali. Bolo by menej námietok, či už vo verejnom obstarávaní alebo v procesoch environmentálneho posudzovania, a tým by bolo čerpanie rýchlejšie.“

Ďalších 30 percent ovplyvňuje podľa Méryho angažovanosť, teda ľudský faktor na strane prijímateľa. Pozná obec, ktorá sa prihlásila do viac ako dvadsiatich výziev.

„Starosta chodil, snoril, vyčerpal niekoľko miliónov. Celé budovanie dediny pomocou eurofondov bolo na ňom. Bol ťahúňom, hnacím motorom,“ vysvetlil Méry a dodal, že ak tím nemá človeka s drajvom, narazí na byrokraciu a vzdá sa. „On sa nevzdal.“

(zdroj: )

Čo nás čaká

Nové programové obdobie na roky 2021 až 2027 nebude zásadne meniť doterajšie priority a štruktúru investícií z pohľadu verejnej dopravy ako alternatívy k existujúcej individuálnej doprave.

„Bojujeme za to, aby čo najviac peňazí išlo do dopravy. Priority sú veľmi podobné ako doteraz, teda budovanie verejnej siete, verejná osobná doprava. Čo je viac zvýraznené, je ekológia,“ hovorí Denisa Žiláková.

„Silnie dôraz na elimináciu CO2, na ekologickejšie druhy dopravy, ako električky, trolejbusy, teda dopravu, ktorá najmenej vyvoláva emisie v mestskom prostredí Európa sa ale tiež silno pozerá na smart záležitosti.“

(zdroj: )