Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN Na vybudovanie najväčšieho slovenského vedecko-výskumného akademického projektu získala Trenčianska univerzita 15 miliónov eur z európskeho programu Horizont 2020, ďalšími desiatimi miliónmi eur má počas siedmich rokov prispieť štát. Projekt zároveň môže čerpať peniaze z eurofondov v rámci Operačného programu Výskum a Inovácie. Jeho cieľom je dobudovanie výskumnej infraštruktúry Centra FunGlass, jeho personálne posilnenie a zabezpečenie jeho nezávislých aktivít výskumu a vývoja v oblasti skiel so špeciálnymi funkčnými vlastnosťami. Európske peniaze z Operačného programu Výskum a Inovácie tiež môžu pomôcť pri rekonštrukcii a stavebných úpravách laboratórnych priestorov.
Pomáhajú aj nemeckí vedci
Centrum FunGlass v súčasnosti pozostáva z oddelenia VILA, ktoré je spoločným pracoviskom Ústavu anorganickej chémie SAV a Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčína, ako aj ďalších piatich, nových, vedecko-výskumných oddelení a špecializovaného oddelenia na podporu pri príprave projektov.
(zdroj: )Na projekte sa podieľajú aj viaceré európske vedecko-výskumné organizácie zamerané na sklo a sklárske technológie. Cieľom výskumných oddelení FunGlassu je vývoj nových typov skiel so špeciálnymi vlastnosťami. Využitie nájdu v priemysle, zdravotníctve, ale aj pri výrobe elektriny zásluhou účinnejších fotovoltaických panelov. Ako informoval riaditeľ centra a koordinátor projektu Dušan Galusek, centrum pokrýva štyri kľúčové smery výskumu. „Nimi sú spracovanie anorganických odpadov na materiály s vysokou pridanou hodnotou, skla a keramické materiály so špeciálnymi funkčnými, najmä optickými vlastnosťami. Funkčné povlaky na sklených substrátoch a bioaktívne sklá a kompozity pre regeneráciu tkanív a cielené uvoľňovanie terapeutických látok.“ Najzaujímavejšie výsledky výskumu doposiaľ vidí vo vývoji nových typov biomateriálov.
„Pracujeme na nových typoch bioskiel, ktoré je možné používať napríklad pri liečbe nádorových ochorení,“ prezradil. Biosklá vyrobia vo forme nanočastíc s drobnými pórmi. „Mezopóry dokážete naplniť typom liečiva a keďže sú malé, dokážu preniknúť dovnútra bunky a tam liečivo uvoľniť,“ vysvetlil s tým, že vývoj nie je ešte tak ďaleko, aby biosklá putovali na klinické testy skôr ako o dva roky.
S vývojom tohto druhu skla pomáha trenčianskej strane jeden z partnerov projektu, a to Erlangensko-norimberská univerzita Friedricha Alexandra. Vyvíjať biosklá a iné druhy špeciálnych skiel by v Trenčíne nebolo možné bez podpory únie.
„Vďaka grantu centrum poskytuje svojim výskumníkom študentom v doktorandskom štúdiu vynikajúce podmienky pre odborný rast. Najdôležitejšou súčasťou vzdelávacieho programu sú dlhodobé pobyty na partnerských inštitúciách, ktoré sú zamerané u výskumníkov najmä na získavanie skúseností a ‘know-how‘ zo zahraničného vedeckého prostredia,“ povedal riaditeľ FunGlassu. Dôležitosť FunGlassu pre vývoj špeciálnych skiel v stredoeurópskom priestore dokazuje aj fakt, že z 23 existujúcich, či budovaných európskych výskumných centier excelentnosti, je jediné svojho zamerania.
Musí byť sebestačné
Cieľom trenčianskeho FunGlassu je vytvoriť do roku 2023 také stabilné a silné pracovisko, aby bolo aj po ukončení projektu vo februári 2024 schopné vytvárať dostatok peňazí na svoju ďalšiu činnosť.
Udržateľnosť rozvoja projektu je samozrejmosťou u všetkých technologických centier, ktoré sú iniciatívou Európskej komisie.
„Kvalitní výskumní pracovníci a infraštruktúra zvyšujú schopnosť centra úspešne súťažiť o ďalšie európske a medzinárodné programy a participovať na nových, respektíve na riešení aktuálnych problémov v oblasti skla pre priemyselných partnerov,“uzavrel riaditeľ.
