Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia

Biosklá z Trenčína môžu pomôcť pri liečbe rakoviny

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne v marci 2017 odštartovala projekt vybudovania Centra pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá FunGlass. Špeciálne druhy skiel vyvíjajú aj vďaka európskym peniazom.

V Trenčíne funguje medzinárodný tím výskumníkov.V Trenčíne funguje medzinárodný tím výskumníkov.(Zdroj: Foto: TASR)

TRENČÍN Na vybudovanie najväčšieho slovenského vedecko-výskumného akademického projektu získala Trenčianska univerzita 15 miliónov eur z európskeho programu Horizont 2020, ďalšími desiatimi miliónmi eur má počas siedmich rokov prispieť štát. Projekt zároveň môže čerpať peniaze z eurofondov v rámci Operačného programu Výskum a Inovácie. Jeho cieľom je dobudovanie výskumnej infraštruktúry Centra FunGlass, jeho personálne posilnenie a zabezpečenie jeho nezávislých aktivít výskumu a vývoja v oblasti skiel so špeciálnymi funkčnými vlastnosťami. Európske peniaze z Operačného programu Výskum a Inovácie tiež môžu pomôcť pri rekonštrukcii a stavebných úpravách laboratórnych priestorov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Pomáhajú aj nemeckí vedci

Centrum FunGlass v súčasnosti pozostáva z oddelenia VILA, ktoré je spoločným pracoviskom Ústavu anorganickej chémie SAV a Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčína, ako aj ďalších piatich, nových, vedecko-výskumných oddelení a špecializovaného oddelenia na podporu pri príprave projektov.

Na projekte sa podieľajú aj viaceré európske vedecko-výskumné organizácie zamerané na sklo a sklárske technológie. Cieľom výskumných oddelení FunGlassu je vývoj nových typov skiel so špeciálnymi vlastnosťami. Využitie nájdu v priemysle, zdravotníctve, ale aj pri výrobe elektriny zásluhou účinnejších fotovoltaických panelov. Ako informoval riaditeľ centra a koordinátor projektu Dušan Galusek, centrum pokrýva štyri kľúčové smery výskumu. „Nimi sú spracovanie anorganických odpadov na materiály s vysokou pridanou hodnotou, skla a keramické materiály so špeciálnymi funkčnými, najmä optickými vlastnosťami. Funkčné povlaky na sklených substrátoch a bioaktívne sklá a kompozity pre regeneráciu tkanív a cielené uvoľňovanie terapeutických látok.“ Najzaujímavejšie výsledky výskumu doposiaľ vidí vo vývoji nových typov biomateriálov.

„Pracujeme na nových typoch bioskiel, ktoré je možné používať napríklad pri liečbe nádorových ochorení,“ prezradil. Biosklá vyrobia vo forme nanočastíc s drobnými pórmi. „Mezopóry dokážete naplniť typom liečiva a keďže sú malé, dokážu preniknúť dovnútra bunky a tam liečivo uvoľniť,“ vysvetlil s tým, že vývoj nie je ešte tak ďaleko, aby biosklá putovali na klinické testy skôr ako o dva roky.

S vývojom tohto druhu skla pomáha trenčianskej strane jeden z partnerov projektu, a to Erlangensko-norimberská univerzita Friedricha Alexandra. Vyvíjať biosklá a iné druhy špeciálnych skiel by v Trenčíne nebolo možné bez podpory únie.

„Vďaka grantu centrum poskytuje svojim výskumníkom študentom v doktorandskom štúdiu vynikajúce podmienky pre odborný rast. Najdôležitejšou súčasťou vzdelávacieho programu sú dlhodobé pobyty na partnerských inštitúciách, ktoré sú zamerané u výskumníkov najmä na získavanie skúseností a ‘know-how‘ zo zahraničného vedeckého prostredia,“ povedal riaditeľ FunGlassu. Dôležitosť FunGlassu pre vývoj špeciálnych skiel v stredoeurópskom priestore dokazuje aj fakt, že z 23 existujúcich, či budovaných európskych výskumných centier excelentnosti, je jediné svojho zamerania.

Musí byť sebestačné

Cieľom trenčianskeho FunGlassu je vytvoriť do roku 2023 také stabilné a silné pracovisko, aby bolo aj po ukončení projektu vo februári 2024 schopné vytvárať dostatok peňazí na svoju ďalšiu činnosť.

Udržateľnosť rozvoja projektu je samozrejmosťou u všetkých technologických centier, ktoré sú iniciatívou Európskej komisie.

„Kvalitní výskumní pracovníci a infraštruktúra zvyšujú schopnosť centra úspešne súťažiť o ďalšie európske a medzinárodné programy a participovať na nových, respektíve na riešení aktuálnych problémov v oblasti skla pre priemyselných partnerov,“uzavrel riaditeľ.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  2. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  3. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  4. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  5. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  6. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  7. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  8. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  9. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  10. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  1. Zľavnené študentské lístky na dopravu s ISIC už aj cez mobil
  2. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  3. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  4. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  5. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  7. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  8. Nestarnú, ale dozrievajú
  9. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  10. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  1. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 13 833
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 858
  3. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 12 192
  4. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 12 176
  5. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 9 896
  6. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 554
  7. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 9 143
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 8 612
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 108
  10. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 6 970

Vybrali SME

Hlavné správy z SME | MY regióny - správy

FOTO+VIDEO: Obnovený podchod na Sihoť žiari najmä po zotmení

Mesto stálo skrášlenie podchodu 15-tisíc eur.

Podchod na Sihoť.

"Bane na hornej Nitre by nemali zatvárať, ale inovovať," hovorí bývalý banský výskumník

Jaroslav Barabáš unikol v baniach už dvakrát smrti, no aj napriek tomu na ne nezanevrel. Ako tvrdí, v porovnaní s elektrárňami, ktoré spaľujú uhlie, sú väčšími znečisťovateľmi ovzdušia autá a tisícky lietadiel.

Jaroslav Barabáš.
Sládok Ján Píry.

Vybrali SME