Úspešné budú iba tie projekty, ktoré vydržia skúšku časom

Ako sa Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) zúčastňuje na využívaní eurofondov v prostredí miest a obcí na Slovensku?

Združenie miest a obcí Slovenska pozorne monitoruje stav čerpania eurofondov. Zameriavame sa na tie, v ktorých sú oprávnenými žiadateľmi mestá a obce, ich združenia alebo samosprávou založené či zriadené subjekty. Svoje zastúpenie máme v takmer všetkých monitorovacích výboroch vytvorených pri jednotlivých operačných programoch, ktorých je jedenásť. Nosnými z jednotlivých operačných programov (OP) sú pre samosprávu najmä Integrovaný regionálny operačný program, Kvalita životného prostredia, Integrovaná infraštruktúra, Program rozvoja vidieka, Ľudské zdroje, Efektívna verejná správa, ale aj programy cezhraničnej spolupráce.

Poďme pre lepšiu predstavu k číslam, výzvam a peniazom...

Podľa oficiálnych zdrojov Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu k poslednému júnovému dňu je na Slovensku v 534 výzvach alokovaných 103,05 % finančných prostriedkov na programové obdobie 2014 – 2020. Konkrétne ide o sumu 15,77 mld. eur. Za uplynulý polrok bolo vyhlásených 60 nových výziev v sume viac ako 782,14 mil. eur. V kontrahovaní je stav ku koncu júna 2019 na úrovni 9,23 mld. eur za EÚ zdroj, čo predstavuje 60,17 % alokácie na súčasné programové obdobie. Počas prvého polroka sme dosiahli nárast o 5,39 p. b. v sume 827,05 mil. eur.

A čerpanie? Ste spokojný?

Stav čerpania k 30. júnu je na úrovni 24,92 % v sume 3,82 mld. eur. Počas prvého polroka sme zaznamenali nárast o 3,08 p. b. v sume 472,15 mil. eur. A spokojnosť? Sme spokojní so stavom alokácie a do istej miery aj kontrahovania v jednotlivých operačných programoch. Problémové sa javí skutočné čerpanie, ktoré dosahuje približne 25 % celkovej alokácie a je predzvesťou možných problémov, pretože hrozba dekomitmentu je tu aj pre ďalšie obdobie.

Ako je na tom Slovensko s čerpaním eurofondov v oblasti programu Ľudské zdroje v končiacom sa programovacom období? Koľko peňazí malo Slovensko k dispozícii, ako sa ich podarilo/darí využiť?

Operačný program Ľudské zdroje patrí medzi najúspešnejšie. Na celkovú alokáciu 2 217 348 081 eur bolo vypísaných 113 výziev, čo prevyšuje disponibilné zdroje o 2 %, kontrahovanie v objeme 1 553 080 651 eur je na úrovni 70 % a aj z hľadiska čerpania na úrovni 28,7 %. Zdá sa, že aj z hľadiska obsahu je operačný program jedným najúspešnejších a naplní očakávania.

Ktoré konkrétne projekty by ste v tejto oblasti vyzdvihli ako dobrý príklad?

Z projektu Škola otvorená všetkým v ZŠ s MŠ Pečovská Nová Ves. (zdroj: Foto: archív rezort školstva)

Veľká časť projektov má charakter národných – realizovaných najmä cez Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Z nich by som vyzdvihol projekty zamerané na znižovanie miery nezamestnanosti. Napríklad Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí aj podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. V roku 2018 bolo do projektov v rámci spomínaného operačného programu PO2 zapojených takmer 48 tisíc osôb a v rámci PO3 bolo podporených viac ako 46,5 tisíc nezamestnaných.

Spomínaný operačný program sa venoval aj sociálnemu začleňovaniu, teda podpore opatrovateľskej služby, terénnej práci, eliminácii rodovej diskriminácie a podobne. Ako vnímate jeho dopad na prax?

Vďaka projektu Terénna sociálna práca vykonávalo v roku 2018 aktivity sociálnej inklúzie 510 terénnych sociálnych pracovníkov a bolo podporených viac ako 47 tisíc klientov zo znevýhodneného prostredia. K poslednému dňu minulého roka bolo v tomto opatrení zamestnaných 1 685 osôb na pozíciách terénnych sociálnych pracovníkov, terénnych pracovníkov, komunitných pracovníkov, pracovníkov v materských školách, asistentov prevencie zdravia. Zapojených je 96 materských škôl a 53 komunitných centier. Väčšina týchto projektov je úzko previazaná so samosprávou a je ich samozrejme oveľa viac.

(zdroj: )

Zaznamenali ste počas tohto programovacieho obdobia pri čerpaní eurofondov nejaké problémy?

Implementácia eurofondových nástrojov a čerpanie európskych zdrojov je osobitný, veľmi špecifický a komplikovaný svet. Logické, že ho sprevádzajú aj problémy. Tie sa navyše aj periodicky opakujú. Ak by som ich mal zhrnúť do jednotlivých oblastí, tak ide najmä o nedostatočnú prípravu na programové obdobie a následné meškanie prvých výziev; niekedy až sofistikovaná komplikovanosť procesov, ktoré sa po dočasnom zjednodušení následne skomplikujú ešte viac; nedodržiavanie lehôt a termínov na hodnotenie projektov; kvalita podpornej dokumentácie; zainteresovanosť a motivácia zamestnancov na úspešnom čerpaní; kvalita prípravy projektov na strane žiadateľov; kvalita a dĺžka procesu verejného obstarávania a kvalita implementácie.

Čo by z pohľadu ZMOS mohlo pomôcť zvýšiť využiteľnosť eurofondov – najmä v prípade menších obcí, ktoré nemajú dostatok obyvateľov?

Podľa môjho názoru sú dve možnosti. Prvou je zatiaľ neexistujúca grantová schéma pre malé projekty malých obcí. Čiastočne ju akoby nahrádzal Program rozvoja vidieka, ktorý by však mal byť zaradený pod iný rezort, ktorému kompetenčne patrí regionálny rozvoj, pretože rozvoj vidieka nesúvisí iba s pôdohospodárstvom. Druhou cestou je spájanie sa obcí, ktoré tak môžu spolupracovať na projektoch mikroregionálneho charakteru.

Firmy na Slovensku dlhodobo hovoria o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, pričom mladí vzdelaní ľudia odchádzajú na západ krajiny alebo do zahraničia. Pomáhajú podľa vás eurofondy znižovať rozdiely medzi regiónmi na Slovensku? Ak áno, akým spôsobom? Kde vidíte prípadné rezervy?

Myslím, že aj EÚ rezignovala a opúšťa myšlienku znižovania regionálnych rozdielov. Podľa môjho názoru je dôležité nedopustiť, aby sa ďalej prehlbovali a pri tom by som ostal. Našou realitou je to, že eurofondy pomáhajú rozvíjať regióny na Slovensku a odstraňovať mnohoročný investičný a modernizačný dlh. Samozrejme, že túto príležitosť treba využiť, ale už by sme na Slovensku mali mať premyslené, aké finančné nástroje a investičné modely budeme používať o desať-dvadsať rokov, keď eurofondy nebudú.

Hoci nezamestnanosť u nás posledné roky klesá, stále je množstvo ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce. Môžu pomôcť peniaze z Európskej únie pri riešení ich situácie?

Zatiaľ boli eurofondy dôležitým finančným nástrojom pri znižovaní nezamestnanosti a významne pomohli. Môže to tak byť aj v budúcnosti. Dôležité bude zadefinovať nielen naše priority, ale aj to, na aké cieľové skupiny sa potrebujeme zamerať. Predpokladám, že to budú najmä dlhodobo nezamestnaní a ťažko zamestnateľní. Preto bude potrebné pripravovať také typy opatrení, ktoré budú odrážať túto situáciu a dokážu využiť aj menej kvalifikovanú alebo prakticky nekvalifikovanú pracovnú silu.

Môžete byť konkrétnejší?

Jednou z možností, ktorú vidím v tejto oblasti aj vo väzbe na ekologické opatrenia v prioritnom cieli ekologická Európa, je návrat napríklad k stratégii Združenia miest a obcí Slovenska, ktorú sme v minulosti vypracovali v oblasti vodozádržných opatrení. Cieľom je realizovať jednoduché vodozádržné projekty reagujúce na klimatické zmeny a využiť pre to menej kvalifikovanú pracovnú silu prakticky na celom území Slovenska i v menej rozvinutých regiónoch. Takýchto námetov môže byť viacero, ale už dnes je potrebné o nich diskutovať. Spomeniem napríklad jednoduché stavby typu komunikácie, chodníky, výroba dlažby a podobne.

Roky sa hovorí o marginalizovaných skupinách, na riešenie rómskej problematiky sa minuli milióny eur. Ktoré projekty môžu byť či sú z vášho pohľadu úspešné?

Úspešné budú len tie projekty, ktoré vydržia skúšku časom, prestanú byť iba projektom a stanú sa realitou vnímanou nielen okolím ale aj samotnou cieľovou skupinou ako niečo potrebné, čo bolo správne zrealizovať. Z tohto pohľadu považujem za najdôležitejšie projekty smerujúce k výchove mladej rómskej generácie k uvedomelému začleneniu sa do spoločnosti.

Aj by ste spomínali, že Slovensko má dlhodobo ťažkosti s využívaním európskych peňazí. Poučili sme sa už oproti minulým rokom? Ako to vyzerá s prípravou na ďalšie programovacie obdobie?

To, či sa poučíme, záleží od všetkých aktérov procesu. Za ZMOS sme pripravení aktívne pomáhať pri nastavení procesov tak, aby odrážali aj naše minulé skúsenosti. Postupne to premietame do nášho pozičného dokumentu pre nové programové obdobie a už v súčasnosti sa aktívne podieľame na príprave novej Partnerskej dohody.