Autorka je poslankyňa a členka predsedníctva Európskeho parlamentu (KDH).
Rodičovstvo je krásne poslanie, no nie vždy sa túžba stať sa rodičom naplní. Takzvané surogátne alebo náhradné materstvo potom vyzerá ako jedno z riešení. Dieťa vtedy pre pár alebo jednotlivca vynosí iná žena.
Tak to bolo aj v prípade Olivie Maurel, dnes 34-ročnej ženy. Skutočným biologickým rodičom bol iba jej otec, no nenarodila sa svojej francúzskej matke, ako si myslela, ale chudobnej náhradnej matke v inej krajine. O svojom pôvode sa dozvedela až tesne pred tridsiatkou. Olivia nedávno navštívila aj Slovensko.
Osobne som sa ňou stretla, dobre teda poznám aj jej príbeh, aj jej veľkú angažovanosť za to, aby spoločnosť viac vnímala prežívanie takto narodených detí a odvrátenú nehumánnu stránku tejto praxe.
Po prijatí ústavných zmien mi napísala, že Slovensko urobilo historický krok pre ochranu žien a detí pred mašinériou vystavanou na ich zneužívanie.
Keď podporujúca rodina nestačí
Olivia mala pritom vďaka svojej solventnej „objednávateľskej rodine“ zabezpečené všetko potrebné. No so svojou matkou si nevytvorila puto a celkovo mala problém nadväzovať vzťahy. Bála sa opustenia a odmietnutia, a to až tak, že rodičia ju nemohli nikde nechávať samú.
V dospelosti sa to zhoršilo – zažívala samotu, depresie a vnútornú labilitu. Až pred tridsiatkou sa z testu DNA potvrdilo jej tušenie, že niečo nesedí a dozvedela sa pravdu.
Pochopila, odkiaľ pramení jej trauma z opustenia, keďže od svojej biologickej mamy bola tesne po pôrode odobratá. Jej príbeh ju doviedol k tomu, že dnes vystupuje proti surogátnemu materstvu.
O sebe hovorí, že je produkt – vytvorený, predaný, kúpený. Upozorňuje, že spoločnosť zabúda na najlepší záujem dieťaťa. Kým pri adopcii sa všetko starostlivo skúma, tak deti narodené z náhradného materstva nemajú právo poznať svojich rodičov.
Pritom poznať svoje korene je jednou zo základných prirodzených potrieb človeka. Je to dokonca aj právo chránené medzinárodnými dohovormi.
Práva žien a detí sú náhradným materstvom porušované
Tvrdí to OSN v rozsiahlej správe zverejnenej v júli tohto roka. Správa bola zostavená na základe 120 príspevkov od rodičov, lekárov, agentúr i samotných žien so skúsenosťou s náhradným materstvom a zo 78 expertných konzultácií.
Konštatuje, že deti narodené surogátnym materstvom sú vystavené vyššiemu riziku vzniku duševných porúch a problémov s identitou. U rodičov, ktorí si objednajú túto službu, sa nevykonávajú dostatočné previerky a objavili sa správy o sexuálnych delikventoch, ktorí si takto objednali deti. Vytvára to obrovské riziko pre zneužívanie detí.
Medzi ďalšie riziká patrí sexuálne vykorisťovanie, obchodovanie s ľuďmi a aj riziko odvrhnutia, najmä ak sa dieťa narodí so zdravotným znevýhodnením. Nik nevie, kde takéto deti skončia. Zaznamenané sú prípady, kedy boli ženy nútené k náhradnému materstvu a obmedzované na slobode počas tehotenstva.
Správa OSN preto označuje surogátne materstvo za formu vykorisťovania a násilia voči ženám a deťom a vyzýva k jeho úplnému zákazu. Zákaz by mal zabezpečiť, aby k tejto praxi ženy neboli nútené a aby takto narodené deti mali zabezpečené právo na identitu, občianstvo a zdravie.
Správa OSN pritom priamo odporúča trestať objednávateľov a agentúry, zakázať reklamu surogátnych služieb a uznávať za právnu matku vždy ženu, ktorá dieťa porodila.
Ide aj o veľký biznis
Globálny trh s náhradným materstvom mal v roku 2023 hodnotu takmer 15 miliárd dolárov a do roku 2033 má podľa odhadov narásť až na 100 miliárd dolárov.
Náhradné matky pritom dostávajú len 10 až 27 percent sumy. Zvyšok si ponechávajú agentúry a kliniky. Pre predstavu o cenách sa stačí pozrieť na web napríklad ukrajinskej kliniky.
Variant s vlastnými vajíčkami vychádza na 65-tisíc eur, deLuxe balíčky s určením pohlavia a výberom darkyne vajíčok na 85-tisíc.
Náhradné materstvo vyzerá ako riešenie, no prináša vážne dôsledky
Dieťa nemôže byť tovar na objednávku. Preto musia zaznievať podobné príbehy ako je Oliviin. Navyše, nik nevie, čo sa stane s deťmi, ktoré sa narodia choré a nespĺňajú „požiadavky objednávateľa“. Je preto potrebné konať.
Vidíme, že sa tak deje aj v iných krajinách. Napríklad Taliansko zakázalo vydávanie rodných listov s inými ako biologickými rodičmi. Španielsko zakázalo registrovať deti narodené náhradným matkám mimo Španielska, aby deti, ktoré chceli „objednávatelia reklamovať“, neostávali v právnom vákuu. Koná aj Európsky parlament.
Z iniciatívy KDH túto prax odmietol už v roku 2015. Minulý rok sa mi podarilo presadiť zaradenie náhradného materstva do európskej smernice o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, čo získalo podporu naprieč celým politickým spektrom vrátane europoslancov za Progresívne Slovensko.
Slovensko zakázalo túto nehumánnu praktiku
Od prijatia ústavných zmien naša krajina ide vzorom v ochrane najlepšieho záujmu detí a matiek. Návrh pôvodne z dielne KDH prispel k tomu, že Slovensko hovorí tejto praxi silné nie priamo v Ústave.
Len dva dni pred hlasovaním poslancom Národnej rady adresovala svoje posolstvo aj Olivia Maurel, keď ich vyzvala na odvahu ísť cestou ústavného zákazu.
Po hlasovaní odkázala, že „Slovensko vyslalo Európe a svetu odkaz, že ľudská dôstojnosť nie je na predaj". A to je dobrá správa.
