Budú naše cesty zodpovedať požiadavkám kladeným na bezpečnosť európskych ciest?
Aj na tieto otázky odpovedala Medzinárodná dopravná konferencia 2025, ktorá sa v utorok tohto týždňa (30. septembra) konala v hoteli Holiday Inn Žilina.
Hľadali spôsob ako zlepšiť budovanie ciest
Jej cieľom bola výmena skúsenosti v oblasti dopravnej infraštruktúry, výstavby či verejnej dopravy a tiež ambícia byť novou a modernou platformou, ktorá spája ľudí z praxe s verejným sektorom a autoritami z akademickej obce pri nachádzaní riešení pre modernú infraštruktúru ciest v dopravnom mixe Slovenska.
Organizovala ju komunikačná agentúra M KREO s odbornou pomocou Národnej diaľničnej spoločnosti.
Na konferencii v jednotlivých paneloch a v diskusii vystúpili uznávaní odborníci, inšpiratívni vizionári a autority z akademickej obce a praxe, okrem Slovenska aj z Čiech a Srbska. V rámci troch panelov prezentovalo svoje príspevky pätnásť spíkrov.
Slovensko má v doprave tri priority
V úvode konferencie pred viac ako štyrmi stovkami účastníkov vystúpil minister dopravy Jozef Ráž. Zdôraznil, že Vláda SR si vo svojom programovom vyhlásení vytýčila za jednu z mnohých priorít v doprave aj zabezpečenie progresu pri výstavbe medzinárodných koridorov smerujúcich územím Slovenska, a to najmä diaľnic D1, D3 a rýchlostnej cesty R4. Za obrovský míľnik označil podpísanie troch zmlúv o dielo na D3, ktoré tvorilo jeden z bodov programu konferencie.
Žilinu minister Jozef Ráž považuje za svoj pracovný vesmír, keďže v tomto čase dochádza v meste a jeho blízkom okolí k finalizácii troch významných dopravných stavieb – tunela Višňové, komplexnej rekonštrukcii a modernizácii železničného uzla v Žiline, a tiež začiatku výstavby D3, ktorá je súčasťou medzinárodnej európskej cesty E75 prepájajúcej Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Srbsko, Severné Macedónsko, Grécko a na severe sa spája s nórskym prístavom Vardö.
Tri úseky diaľnice na Kysuciach sa budú stavať naraz
Výstavba všetkých troch úsekov diaľnice D3 na Kysuciach predstavuje najväčší diaľničný projekt posledných rokov. Po ich dokončení pribudne v regióne 26 kilometrov novej diaľnice. Hodnota zákaziek predstavuje zhruba 890 miliónov eur, pričom 85 percent nákladov bude financovaných z eurofondov.
Zmluvné lehoty výstavby sú nastavené na 3,5 roka, úsek s tunelom Horelica na 4,5 roka. Všetky tri úseky sa budú budovať naraz. „Stavba sa nezaobíde bez zásahov do živej premávky, dopravné obmedzenia počas výstavby budú ale násobne kratšie,“ uviedol J. Ráž.
Aktuálne má existujúci ťah D3 necelých 40 kilometrov. Ako uviedla NDS, dĺžka kysuckej diaľnice sa po výstavbe predĺži o 21 kilometrov štvorprúdovej diaľnice a päť kilometrov polovičného profilu, vrátane druhej rúry tunela Horelica. „Po dobudovaní vznikne súvislý diaľničný ťah od Žiliny až po Hranice s Poľskom,“ povedal Filip Macháček, generálny riaditeľ NDS.
Diaľnice sa zbytočne predražujú
NDS za ostatné dva roky odovzdala do užívania na D3 privádzač D3 Žilina Brodno – Kysucké Nové Mesto, Zelený most Svrčinovej, na R3 úsek Tvrdošín – Nižná a na R2 úsek Košice Šaca – Košické Oľšany. Pred odovzdaním sú úseky D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, vrátane tunela Višňové, rozšírenie úseku v časti Bratislava - Triblavina a Hubová – Ivachnová. Stavia sa severný obchvat Prešova II. etapa na R4 a I. etapa úseku Banská Bystrica – Slovenská Ľupča na R1. Túto jeseň motoristická verejnosť už bude využívať aj novovybudovaný úsek Kriváň – Mýtna na R2.
Konferencia sa venovala aj témam budúcnosti ciest na Slovensku, príprave ich výstavby, bezpečnosti a inovatívnym riešeniam. Štátny tajomník MD SR Igor Choma počas svojho vystúpenia podotkol, že zlé politické rozhodnutia diaľnice predražujú, preto treba podľa neho uprednostniť dokončenie rozostavaných stavieb.
Receptom z Česka je stabilita
Nadviazal na to v diskusii aj Radek Mátl, generálny riaditeľ Riaditeľstva ciest a diaľnic Českej republiky, ktorý označil za najdôležitejší akcelerátor výstavby diaľnic v Čechách politickú podporu, legislatívu, ktorá má jasné pravidlá a viacročnú stabilitu a podporu financovania od vlády až po samosprávu. Aj preto v tomto roku riaditeľstvo hospodári s rekordným ročným rozpočtom vo výške viac ako 81 mld. korún. Aktuálne v Čechách budujú viac ako 185 kilometrov diaľnic a 75 kilometrov ciest I. triedy.
Slovensko je rozostavané hlavne zásluhou eurofondov. Vo svojom vystúpení to zdôraznila štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková. Podľa nej je dôležité, že európske peniaze prichádzajú aj v čase konsolidácie verejných financií, v rezorte dopravy sa v tomto programovom období v rezorte dopravy na financovanie infraštruktúry z prostriedkov EÚ vynaloží 5,68 mld. eur.
Bezpečnejšie máme diaľnice aj preto, lebo sme ich začali stavať neskôr
Slovenská správa ciest má v správe 3 324 kilometrov ciest I. triedy. Vo veľmi dobrom stave je 55 percent z nich, v havarijnom je 252 kilometrov, čo je 7,6 percenta. „Na cestách prvej triedy sa v jednom momente nachádza 50 percent vozidiel z celého objemu dopravy na Slovensku. Je to vysoký objem, sú preto dôležité,“ pripomenul Norbert Polievka, generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest. Alarmujúci je najmä stav mostov. Viac ako polovica z nich bola vybudovaná pred rokom 1964.
Jeden z panelov na medzinárodnej konferencii bol venovaný téme, či slovenské cesty z hľadiska bezpečnosti kopírujú svetové trendy. Július Mihálik z NDS a Igor Jamnický z PPA Inžiniering sa zhodli, že kopírujú. Staviame bezpečnejšie diaľnice i rýchlostné cesty.
„Je to aj preto,“ komentoval I. Jamnický, že na Slovensku sa diaľnice začali budovať neskôr a mohli sme využiť skúsenosti krajín, ktoré boli vo výstavbe diaľnic pred nami a ihneď sa orientovať na modernejšie technológie.“
Bez inovácií to nepôjde, ani vo výrobe cementu nie
Časť prezentácií na konferencii diskutujúci využili aj na informácie o inováciách. Betón je po vode druhá najčastejšie používaná surovina vo svete. No zároveň jeho používanie produkuje 7 – 8 percent svetových emisií CO2. V stavebníctve ale, a to aj pri výstavbe ciest, nemá alternatívu. Preto sa aj výroba orientuje na cementy s nízkou uhlíkovou stopou. Ako na konferencii povedal Peter Hort, obchodný riaditeľ Považskej cementárne, zmesné materiály, na ktoré sa sústreďuje aj tento výrobca, dosahujú parametre portlandských cementov.
Nové druhy cementu už dnes majú vyšší obsah trosky, popolčeka, vápenca, kalcinovaného ílu, pucolánov a recyklátov. Ich využívanie, ako zdôraznil P. Hort, ale treba preniesť do národných noriem na betón a upraviť stavebnú legislatívu. Je to dôležité aj z hľadiska cenovej stability a udržateľnosti.
„Je na nás, ako dokážeme zlacniť cement a produkovať taký tovar, ktorý spĺňa bezpečnostné a emisné parametre a vyhnúť sa tak jeho dovozu cez pol zemegule, čo stavby predražuje,“ dodal.
Viac o konferencii nájdete na webe www.doprava2025.sk
