Globálne vzdelávanie otvára myseľ, srdce aj oči a umožňuje nám lepšie chápať dnešný svet, kriticky rozmýšľať a zároveň inšpiruje k zmene. Zhodli sa na tom odborníčky v diskusii MY Regionálnych novín na tému Ako čeliť globálnym a lokálnym výzvam.
„Je to vzdelávanie pre chápanie toho, ako sa problémy nášho malého sveta prepájajú s tým veľkým,“ vysvetľuje Ditta Trindade Dolejšiová, expertka na globálne vzdelávanie v GENE – Global Education Network Europe. Podľa nej vedie k rozlišovaniu pravdivých informácií, k rozvoju kritického myslenia a tvorivosti. Dôležitým cieľom je zmena postojov.
„Globálne vzdelávanie stojí na interaktivite a participácii,“ dopĺňa Marta Jendeková, programová manažérka Academie Instropolitana Nova. „Žiakov potrebujeme vtiahnuť do deja a viesť ich k tomu, aby počúvali, skúšali a zmenili svoj život.“
Hoci samotný pojem globálne vzdelávanie môže pôsobiť málo vlastenecky, opak je pravdou. „Slovensko nemožno vystrihnúť z mapy a nalepiť na inú planétu s predstavou, že budeme fungovať len sami pre seba. V praxi ani v teórii to nefunguje,“ myslí si Zuza Fialová, lektorka a sociologička z Klimatickej koalície. „Ak si chceme vážiť svoju krajinu, kultúru a históriu, musíme ich poznať v širšom kontexte.“
Nie je dôležité, koľko nôh má pavúk
Jadrom globálneho vzdelávania sú hodnoty spravodlivosti, solidarity, empatie a rešpektu. A je dôležité prinášať ich deťom od útleho detstva. Odmalička totiž vnímajú spôsob výchovy a prostredníctvom hier či každodenných situácií dokážu prirodzene chápať témy udržateľnosti, rozmanitosti či solidarity.
Prvé podnety prichádzajú už v jasliach či materských školách, kde pedagógovia majú priestor predstaviť deťom rozmanité témy hravou formou. Zároveň sa tu vytvára vzťah k celoživotnému učeniu. „Je nesmierne dôležité, s akými učiteľmi sa deti v rannom veku stretnú. To, ako ich vedú, môže rozhodnúť o ich postoji k vzdelávaniu na celý život,“ zdôrazňuje Marta Jendeková.
„Vanessa Andreotti, jedna z najväčších svetových odborníčok na globálne vzdelávanie, hovorí, že nie je dôležité, aby deti vedeli, koľko má pavúk nôh. Podstatné je, aby mu ich netrhali,“ približuje lektorka Zuza Fialová.
Práve takto možno rozvíjať empatiu, rešpekt a hodnoty, na ktorých globálne vzdelávanie stojí.
Kľúčom je budovanie vzťahu
Deklarácia o globálnom vzdelávaní v Európe do roku 2050, takzvaná Dublinská, reaguje na nové výzvy – pandémiu, vojny, klimatickú zmenu či migráciu. Prináša dlhodobý rámec naprieč volebnými obdobiami až do roku 2050 a umožňuje krajinám nastaviť si vlastné priority. Národná stratégia pre Slovensko je aktuálne v štádiu príprav.
„Potrebujeme sa naučiť pracovať s informáciami – vedieť ich triediť, ale zároveň budovať postoje a vzťahy,“ hovorí Zuza Fialová. „Na konferencii environmentálnych vzdelávacích organizácií v Košiciach minulý rok zaznelo, že na to, aby si deti vytvorili vzťah k prírode, nepotrebujeme nové fakty či učebnice. Potrebujeme ich vziať do prírody – aby v tichu pozorovali, dotýkali sa živej hmoty, nebáli sa pavúka a vnímali svet s prirodzenou zvedavosťou.“
Mnohí slovenskí učitelia sa v praxi venujú témam globálneho vzdelávania, no chýba im systematická podpora zo strany štátu. Jedine ten dokáže posun v tomto smere na celonárodnej úrovni.
Príkladom úspešnej vzdelávacej praxe sú projekty zastrešené štátom pod značkou SlovakAid. „Napríklad filmový festival dokumentárnych filmov Jeden svet má silný cveng,“ konkretizuje Zuza Fialová. „Zameriava sa na ľudské práva, environmentálne témy a sociálne otázky. Z Bratislavy putuje do celého Slovenska vrátane malých dediniek.“
Zaujímavé a inovatívne projekty robí Živica, jej Sokratov inštitút aj Človek v ohrození. Mnoho užitočných informácií prináša tiež portál www.globalnevzdelavanie.sk.
Odolnosť závisí od rešpektu
Čím motivovať ľudí ku globálnemu vzdelávaniu a ku kritickému mysleniu? Podľa Marty Jendekovej dôležitú úlohu zohrávajú inšpiratívni vzdelávatelia, no veľa môžeme urobiť aj sami.
„Ľudia v dnešnej dobe veľmi rýchlo reagujú,“ hovorí Ditta Trindade Dolejšiová. „Dôležité je naučiť sa vypočuť si aj názor, s ktorým nie úplne súhlasíme a vyjadriť mu rešpekt. A možno sa snažiť pozrieť na svet očami toho druhého.“
Aj Zuza Fialová považuje rešpekt k sebe a okoliu za kľúč k zmene. „Často počúvame o odolnosti voči zmenám a novotám, ktoré sa na nás rútia zo všetkých strán. Myslím si, že naša odolnosť závisí od toho, aké kvalitné máme vzťahy a ako dokážeme rešpektovať seba aj ostatných. A to nám nedá ani Google, ani klasické spôsoby vzdelávania. Jedine vzdelávanie, ktoré je rešpektujúce a interaktívne.“
