V štátoch, kde populačná krivka nezadržateľne smeruje k starnutiu populácie, má zdravotníctvo o jedno dôležité poslanie naviac – neovplyvňuje len dĺžku a kvalitu života jednotlivcov, ale aj výkon ekonomiky. Populačná krivka na Slovensku žiaľ pre budúcu prosperitu krajiny neveští nič dobré a v podobnej, aj keď o niečo lepšej situácii je tiež Česká republika. Aj to je dôvod, prečo sa naši západní susedia sústredene venujú otázkam prevencie a účinných zdravotných politík a chcú sa stať lídrom v tejto oblasti.
Kľúčové princípy prevencie
Podľa amerického Centra pro kontrolu chorôb a prevenciu (CDC) dokážeme predchádzať až sedemdesiatim percentám ochorení, ktoré ak prepuknú, stoja zdravotnícky systém stovky miliónov eur. Stratégiami prevencie a inováciami sa v Prahe tradične venovala medzinárodná konferencia Ekonomika prevencie zdravotných rizík, ktorú pripravil vplyvný Zdravotnický deník. .
Profesor prestížnej Kolumbijskej univerzity v New Yorku Jan Švejnar vyzdvihol jednoduché, všeobecne platné princípy, ktoré bude nevyhnutné posilniť. Po prvé: zamerať sa na prevenciu zdravotných rizík už v ranom veku vo vzdelávaní, ktoré štát platí z verejných zdrojov. Napríklad na Slovensku aj napriek mnohým sľubom stále nie je zdravotná výchova na základných školách samostatným predmetom. Nie je pritom vylúčené, že vzdelanejšie deti by dokázali k zdravšiemu životnému štýlu priviesť aj svojich rodičov, tak ako to často býva napríklad pri separovaní odpadu a iných ekologických aktivitách.
Ďalším odporučením sú investície do screeningových programov, ktorí majú vysokú návratnosť. Tu treba zlepšiť informovanosť pacientov, dostupnosť a zapojiť známe osobnosti, čo výrazne zvyšuje záujem verejnosti. Efektívne uplatnenie screeningov vyžaduje dostatok dát a ich racionálne vyhodnocovanie, ako aj systematickú starostlivosť o pacientov, ktorým hrozí riziko.

Keď zlyhajú doterajšie prístupy
Za ďalší základný princíp prevencie považuje uznávaný ekonóm J. Švejnar hľadanie možností, ako znižovať zdravotné riziká tam, kde iné cesty nie sú až tak efektívne. Opierať by sa malo o vedecké poznatky a uznávať realitu ľudského správania. Ide o Harm reduction prístup, ktorý má za cieľ minimalizovať riziká spojené s užívaním návykových látok. Možno ho využiť aj pri „legálnych drogách“, akými sú alkohol, cukor či tabakizmus.
Práve situácia okolo fajčenia názorne ukazuje inovatívnosť prístupu Harm reduction. „Od 60. rokov minulého storočia vieme, že je fajčenie veľmi nebezpečné a zabije dvoch z troch ľudí, ktorí fajčia dlhodobo. V EU máme okolo 90 miliónov fajčiarov a 1,3 miliardy celosvetovo. Prečo, keď ľudia vedia, ako je to nebezpečné? Jednoducho existuje veľmi silná potreba užívať nikotín“, približuje Clive Bates, odborník na verejné zdravie a poradca pro zdravotníctvo bývalého britského premiéra Tonyho Blaira.
Svetová zdravotnícka organizácia sa iniciatívou FCTC (Rámcová dohoda o kontrole tabaku) z roku 2003 snažila radikálne obmedziť fajčenie a štáty zakazujú fajčenie
i pitie alkoholu na verejnosti. „Dnes je zrejmé, že FCTC zlyhala. Nedarí sa ľudí odučiť od fajčenia, počet fajčiarov celosvetovo rastie, aj keď z Európy sa čiastočne presúvajú do východnej Ázie. Ale pozrime sa na Európu, ktoré krajiny sú úspešné? Nórsko, Švédsko, možno Veľká Británia... Tie ale nenasledovali len zákazy FTCT, ale využili aj alternatívne prístupy“, hovorí Andrzej Marius Fal, prezident Poľskej spoločnosti pre verejné zdravie a prednosta Kliniky alergiológie a pľúcnych ochorení Národného lekárskeho inštitútu vo Varšave.
Že zákazy nie sú riešením, potvrdzuje tiež vedecký pracovník Center for Health Economics pri Oxfordské univerzite Joan Madia. „Keď začnete zakazovať, len presuniete peniaze na nelegálny trh. Ľudia si budú kupovať cigarety tam,“ poukazuje s tým, že štát navyše príde o peniaze, ktoré môže využiť na liečbu. Naopak vysoko regulovaný trh môže stimulovať žiadúce správanie cenovou politikou.

Menej rizikové alternatívy
Vstúpili sme do éry, kedy máme vďaka inováciám alternatívy poskytujúce nikotín, ale s oveľa menšími rizikami. „Patrím medzi tých, čo si uvedomujú, že ľudia budú užívať nikotín či sa nám to páči, či nie. Dnes máme spektrum produktov, ktoré sú o jeden, dva rády menej škodlivé, čo je obrovská príležitosť: nikotínové vrecká, e-cigarety, zahrievaný tabak, bezdymový tabak,“ vyratúva C. Bates. Viaceré krajiny ich vzali na milosť a napríklad vo Švédsku je výskyt rakoviny pľúc u mužov o polovicu nižší ako v Česku.
Koncept harm reduction v prípade fajčenia má aj svojich odporcov. Niektorých poburuje fakt, že tieto alternatívy ponúkajú rovnaké firmy, ktorá vyrábajú klasické cigarety. „Ale keď vieme, že v novom produkte je sedem percent škodlivín, ktoré má predchádzajúci, tak radšej zakážeme oba, než aby sme nahradili jeden druhým? Harm reduction je zrozumiteľný koncept a stavať mu prekážky len preto, že výrobky vyrába rovnaká firma, ktorá nás tu 50 rokov hubila, nemá veľký zmysel. Samozrejme, že produkt nie je zdravý a žiaden lekár ho nemôže odporučiť, ale prechod na neho, ak pacient nie je schopný prestať fajčiť, zmysluplný je“, konštatuje Jiří Votruba, prednosta Kliniky tuberkulózy a respiračných ochorení Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe.
Veľkú silu nemá podľa C. Batese ani argument, že v prípade alternatív nepoznáme dlhodobé dôsledky – tie totiž nepoznáme pri celom rade vecí, počínajúc klímou a liekmi končiac. „Rozhodne by nás nemal odrádzať fakt, že nedisponujeme 50-ročnými dátami pri produkte, ktorý je tu desať rokov. Mali by sme posudzovať na základe toho, čo vieme a čo nevieme. A vieme, že výpary sú oveľa menej toxické ako cigaretový dym, vieme, že ak meriame toxíny v krvi a slinách, sú ich hladiny oveľa nižšie, vieme, že chronické ochorenia a symptómy sa pri prechode na menej škodlivé alternatívy zlepšujú. Navyše produkty možno modifikovať. Chemické procesy sú jednoduchšie, takže ak nájdete nejaké aditívum, ktorá spôsobuje problém, môžete ho odstrániť“, podčiarkuje C. Bates s tým, že brzdením alternatív kvôli obavám z možných budúcich účinkov môžeme ľuďom odopierať nemalé benefity v súčasnosti.
Žiadna z alternatív cigariet nie je zdravá, ale niektoré z nich sú menej škodlivé, zdôrazňuje aj poľský profesor A. M. Fal. „Ide o terciárnu prevenciu, čo v medicíne a verejnom zdraví znamená predchádzanie komplikácií alebo znižovanie ich závažnosti. A Harm reduction pri cukre, alkohole či cigaretách je snahou ponúknuť alternatívu, ale iba tým, ktorí si sami svojim správaním ubližujú. Nemôžeme tieto alternatívy ponúkať nefajčiarom alebo deťom“, zdôrazňuje A. M. Fal.

Vedecky a bez predsudkov
Zásady prevencie sú jednoduché a jasné, otázkou je, prečo v štátnych zdravotných politikách nie vždy dobre fungujú. „Kľúčové je, aby vláda mala kapacitu spracovávať vedecké poznatky a postrehy zvonku. Môžete mať ten najlepší výskum na svete, či už z domácich, európskych alebo amerických univerzít, ale ak vo vláde nikto nepočúva, tak všetko vyšumí a bude to len mediálny naratív. To najdôležitejšie je mať vo vláde silnú vnútornú kapacitu, schopnú inteligentne vstrebávať myšlienky, ktoré dnes v oblasti verejného zdravia kolujú. Stačí skupina ľudí, ktorá sústredí všetko svoje úsilie na to, aby sa veci robili lepšie a bude sa to snažiť zo všetkých síl premietnuť do politiky a legislatívy. Vďaka tomu sa vláda nenechá vláčiť aktivistami alebo tým, čo práve rezonuje v médiách“, podčiarkuje C. Bates.
Na Slovensku žiaľ ideme opačným smerom. Otázky vakcinácie rieši antivaxer Peter Kotlár a na pozícii splnomocnenca vlády ho drží premiér, ktorý sa svojho času vyjadril, že zdravotníctvo nie je jeho téma. Ak ľudia aj pôsobením vládnych inštitúcií prestávajú veriť očkovaniu či odporúčaniam hygienikov, akékoľvek investície do preventívnych kampaní sa míňajú účinku. Prevencia stráca význam nielen vo vládnych prioritách, ale aj v postojoch populácie.
Ani ministerstvo zdravotníctva nepôsobí dojmom, že by koncentrovalo to najlepšie, čo na Slovensku vo verejnom zdravotníctve máme a neprekypuje ochotou počúvať expertov zvonku. Ako upozornil poslanec NR SR Tomáš Szalay, zdravotná politika sa často mení na sled urgentných zásahov – hasenie kríz, reakcie na politické či mediálne tlaky. To všetko sa deje na úkor dlhodobej práce s dátami, budovania prevencie a skutočného plánovania. „Kľúčovým problémom prevencie je aj to, že väčšina stratégií ostáva na úrovni koncepčných rámcov – síce dobre mienených, no odtrhnutých od prevádzky. Neexistuje infraštruktúra, ktorá by ich preniesla do reálneho života: projektové tímy, implementačné protokoly, pravidelné vyhodnocovanie či spätná väzba od praxe. Prevencia potrebuje aktérov, ktorí ju vnímajú ako svoju primárnu zodpovednosť. Potrebuje dlhodobú podporu, ktorá nezmizne s jednou vládou“, uzatvára T. Szalay.
