V bezplatnej právnej poradni odpovedajú na vybrané otázky čitateľov členovia Advokátskej kancelárie Silvie Tatarkovej v Martine.
Ak máte otázku na advokáta, pošlite nám ju mailom na adresu jana.wurstova@petitpress.sk.
Rád by som sa poradil ohľadom darovacej zmluvy na rodinný dom z roku 1990 bez vecného bremena. Darovacia zmluva bola podpísaná dvoma darujúcimi - jeden už nežije a druhý je vo vysokom veku. V zmluve je ukotvené doživotné užívanie a bývanie darcu, ktoré je dodržané aj napriek tomu, že v zmluve nie je uvedené vecné bremeno.
Nakoľko je darca už vo vyššom veku a zlej zdravotnej kondícii, je už častejšie zmätený a aj ovplyvniteľný. Rád by som sa preto informoval, či sa takáto zmluva dá ešte napadnúť zmanipulovaným darcom, prípadne treťou osobou za života darcu alebo pri dedičskom konaní. A ak áno, za akých podmienok.
Darovacia zmluva je inštitút, ktorý je špecifický v tom, že darca obdarovanému prevádza vlastnícke právo k určitému majetku bez nároku darcu na akúkoľvek odplatu a teda darca nemá povinnosť niečo plniť ako odplatu za prijatie daru, a teda z tohto titulu neexistuje možnosť darcu v prípade nesplnenia povinnosti obdarovaného domáhať sa zrušeniu tejto zmluvy.
Náš právny poriadok v prípade domáhania sa vráteniu daru striktne určuje, že tohto vrátenia sa môže domáhať výlučne osoba darcu počas života, a to výlučne z dôvodu uvedeného v §630 občianskeho zákonníka v znení
„Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“
V prípade, že sa darca dožaduje vrátenia daru od obdarovaného, musí v tomto konaní preukázať hrubé porušovanie dobrých mravov osoby obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, pričom musí ísť o také porušovanie dobrých mravov ktoré vo svojej podstate významným spôsobom pôsobí na osobu darcu, eventuálne jeho rodinných príslušníkov.

Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. V tomto prípade nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu, ako napríklad nezablahoželanie k sviatku, kedy ide síce o správanie, ktoré je v rozpore s etickými rámcami spoločnosti, ale nejde o konanie, ktoré by mohlo pôsobiť ako hrubé porušovanie dobrých mravov.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie.
Judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pojem „dobré mravy“ (boni mores) je potrebné vykladať v nadväznosti na znenie ustanovenia § 3 ods. 1 a § 39 OZ.
K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru teda smeruje iba také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi.
