Hovorí sa o ňom, že je frázovitý, pri kontakte s médiami občas aj nudný. Omyl. Tréner slovenskej reprezentácie do 21 rokov JAROSLAV KENTOŠ (51) bol počas takmer hodinového rozhovoru otvorený, úprimný a svoje myšlienky rozvíjal do zaujímavých súvislostí.
„Nebudem populárny u všetkých, ale vždy sa snažím byť k hráčom fér,“ priznal 51-ročný kouč.
Po rozdelení Československa ste boli prvým kapitánom slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov pod vedením Milana Lešického. Ako si na to spomínate?
Bolo to krásne obdobie. Hrával som vtedy federálnu ligu za Prešov, tvorila sa nová slovenská dvadsaťjednotka. Boli tam viacerí kvalitní hráči ako Hýll, Král, Karhan, Slovák, Demo, Labant, Leitner, Ujlaky a ďalší. Mali sme silný tím, ale nepodarilo sa nám postúpiť na európsky šampionát.
V kvalifikačnej skupine ste mali Francúzsko, Izrael, Poľsko, Rumunsko a Azerbajdžan. Aké bolo vtedy chodiť na zápasy s reprezentačným áčkom?
Pamätám si, že v prvom zápase sme prehrali na Myjave s Francúzskom 0:3, ale o pár mesiacov sme u nich vyhrali 1:0 (gól strelil Róbert Semeník, pozn. red.). Na druhý deň hralo áčko proti Francúzsku, za ktoré vtedy začínal hrať Zinedine Zidane. Bolo skvelé cestovať na zápasy s áčkom. Hoci sme bývali v iných hoteloch, boli sme k ním blízko, čo nás motivovalo.
Stredoeurópska pýcha či vymodlené vyslobodenie. Chátrajúce hanby zmenili multimilióny Čítajte Po začiatkoch v Tatrane Prešov ste odišli do izraelského Maccabi Haifa. Ako sa to celé zomlelo?
V tom čase ešte nemalo veľa hráčov svojich agentov. Maccabi Haifa chcela zo Sparty Praha krajného obrancu, ktorý sa zranil. Jeho agentom bol Pavel Paska, ktorý sa poznal s naším prezidentom v Prešove. Videli ma hrať v Izraeli, išiel som na 10-dňovú skúšku, ktorá sa mi vydarila a podpísal som zmluvu.
Aký bol v 90. rokoch futbalový život v Izraeli?
Izrael bol pre mňa neznámou destináciou, z ktorej som bol napokon milo prekvapený. Bola tam vysoká životná úroveň, kvalitné futbalové podmienky. Mal som však smolu. Po polroku som sa zranil a šiel na hosťovanie do Bohemiansu Praha a znova som sa tam vrátil. V Izraeli som napokon s krátkou prestávkou bol dva roky.
Chvíľu ste pôsobili aj v Slovane Bratislava. Ako k tomu prišlo?
Do Slovana som išiel z hosťovania v Bohemians Praha. V Slovane som bol len krátko, asi mesiac a pol. Príliš som nehrával, keďže tam bola veľká konkurencia, tak som zamieril naspäť do Prešova. V Slovane bolo výborne, prezidentom klubu bol pán Čaniga, boli tam vynikajúci hráči, ale potreboval som mať hernú prax. Pre mňa bolo dôležitejšie pravidelne hrávať.
Kedy ste si povedali, že sa po kariére vydáte trénerskou cestou?
Keď som končil v Podbrezovej, hlavným trénerom bol Anton Jánoš. Béčko hralo v tretej lige o záchranu, odvolali trénera a oslovili ma, či by som to zobral. Zo dňa na deň som z hráčskej kariéry prešiel na trénerskú. Podarilo sa nám zachrániť mužstvo v tretej ligy. Potom sa spojila Podbrezová, Dukla Banská Bystrica a Dubnica. Hlavným trénerom bol Jozef Jankech, a ja som sa stal jeho asistentom.
V rozhovore sa dočítate:
- Aký prínos môže mať pre mužstvo Suslov,
- ako sa vyrovnáva s kritikou,
- ako pripraviť mladých hráčov na tlak domáceho prostredia,
- aké ciele si dáva pred európskym šampionátom,
- ako je spokojný s formou a vyťaženosťou kľúčových hráčov,
- ako vníma vzostup Lea Sauera a menšiu stagnáciu Nina Marcelliho,
- čo môžu byť silné stránky slovenského výberu,
- ako komunikuje s trénerom Calzonom a čo hovorí na trénera Weissa.
Neskôr ste pôsobili v Žiline a už vyše päť rokov ste trénerom slovenskej dvadsaťjednotky. V čom vás najviac napĺňa táto práca?
Je to nová skúsenosť. Ako tréner na klubovej úrovni som mal každodennú prácu s tímom. Po prechode do reprezentácie som zistil, že vo veľmi krátkom čase musím byť maximálne efektívny. Robím viac manažérskych činností. Keď chcem vytvoriť správnu nomináciu, vybrať najlepších, potrebujem mať odsledovaných množstvo hráčov. Vtedy je to najobjektívnejšie. V reprezentácii musím za tri dni nachystať hráčov. V klube máte viac času, môžete si to rozložiť. Tu potrebujem byť rýchlejší v prenose futbalových myšlienok.
Nechýba vám dennodenný kontakt s hráčmi? Koľko zápasov si stihnete cez víkend pozrieť?
Určite chýba, ale neriešim to. Koncentrujem sa na svoju prácu a venujem sa činnostiam, ktoré mám. V predĺženom víkende veľa cestujem, musím si spraviť dobrý harmonogram, lebo všade nemôžem byť osobne. V priebehu víkendu vidím štyri, šesť, niekedy až osem zápasov. Idem naživo na slovenskú ligu, potom si pozriem v televízii zápas talianskej Seria A. Snažím sa to takto skombinovať.
Ako to vyzeralo posledný polrok pred šampionátom? Cestovali ste aj za hráčmi, ktorí už pôsobia v seniorskej reprezentácii?
Vysvetlím vás proces, ktorý fungoval s hráčmi z reprezentačného áčka. Najskôr nám tréner Francesco Calzona musel dať súhlas, že sa s týmito hráčmi môžeme baviť. Vedenie Slovenského futbalového zväzu poslalo oficiálny list na každý klub. Jednalo sa o piatich hráčov, ktorí sa všetci vyjadrili kladne, takže sme nemuseli za nimi cestovať a vyjednávať. Náročnejšie to bolo len s Veronou. S Tomášom Suslovom som bol posledné týždne v častom kontakte. Vravel mi, že je zbytočné, aby som za ním chodil. Môžem sa prísť pozrieť na jeho výkon, ale s ľuďmi z klubu vraj nič nevyriešim. Koncentrovali sa na záchranu v lige. Až, keď mali definitívnu istotu, vrátili sme sa k tomu a Tomáša pustili.
Z tímu, ktorý máte k dispozícii, má Suslov najviac medzinárodných skúseností. Za seniorskú reprezentáciu odohral 40 zápasov, hral na dvoch európskych šampionátoch (2020 a 2024). Aký môže byť pre tím jeho prínos?
