BRATISLAVA. Pred zápasmi sa predávali za symbolickú cenu oranžové tričká so slovenským znakom. Fanúšikovia boli nedočkaví, prežívali veľkú eufóriu.
V roku 2000 sa vôbec prvýkrát pod Tatrami konalo vrcholné futbalové podujatie. Majstrovstvá Európy do 21 rokov pobláznili národ.
Aj napriek tomu, že Slováci hrali svoje zápasy na Pasienkoch, kde ľudí od ihriska oddeľovala atletická dráha, čo výrazne zhoršovalo ich komfort.
Spomienky na EURO 21 v roku 2000
Článok vznikol v rámci prílohy EURO 21 na Slovensku, ktorá vyjde od 9. júna v celoslovenskej sieti regionálnych novín MY.
Na štadióne, na ktorom hrával domáce zápasy Inter Bratislava, sa dialo čosi ojedinelé. Na ligový duel tam chodilo azda dvetisíc ľudí a zrazu sa na tribúnach tiesnilo pätnásťtisíc divákov.
„Bol to zážitok pre divákov i pre nás hráčov. Pre všetkých bola taká atmosféra dovtedy niečo sci-fi. Na tribúne bola eufória, z ktorej sme mali zimomriavky,“ spomína Juraj Czinege, kapitán vtedajšej reprezentácie do 21 rokov.
Prvýkrát vnímali, že sa niečo deje
Kým súčasný slovenský výber má ako usporiadateľský tím zaistenú miestenku na turnaji, pred dvadsiatimi piatimi rokmi mali Slováci náročnú cestu na šampionát.
Najskôr ovládli kvalifikačnú skupinu s Portugalskom, Rumunskom, Maďarskom a Azerbajdžanom. Prehrali v Maďarsku, remizovali s Portugalskom a Rumunskom. Zvyšných päť duelov vyhrali.
„Rumuni boli technickí a kombinační. Taká európska Brazília. A to, že zdoláme Portugalsko asi nikto nečakal,“ načrtol Czinege.
Ani prvenstvo v skupine ešte neznamenalo postup. O miestenku na šampionát ešte Slováci bojovali v play-off s Ruskom.

V mrazivom zápase v Rusku strelil jediný gól Czinege. V odvete na štadióne ŠKP v Karlovke prišlo 8 500 divákov a Slovensko vyhralo 3:1.
„Prvýkrát sme mali vypredané a prvýkrát sme vnímali, že sa niečo deje,“ vraví Czinege.
Z odvety si odniesol aj bolestivú spomienku. „Protihráč sa mi s kolíkmi zaboril do stehna. Cez adrenalín som ešte chvíľu hral, ale potom som išiel dole,“ dodal.
Xavimu nedokázali zobrať loptu
Po zápase si ako prvý zobral do rúk holiacu mašinku, ktorou ostrihal trénera Dušana Radolského. „Ak postúpime, môžete ma ostrihať dohola,“ motivoval hráčov.
„Mali sme cez dvadsať rokov, boli sme mladí a bol to náš prvý veľký futbalový úspech,“ skonštatoval Czinege.
Na šampionáte ho ešte posunuli o level vyššie. V základnej skupine zdolali Turecko 2:1 i Anglicko 2:0. S favorizovanými Talianmi remizovali 1:1. A chýbal im jediný gól, aby postúpili do finále.

„Nehrali sme pod tlakom, do každého zápasu sme išli s tým, že nechceme sklamať ľudí. Bolo to skôr motivačné. Chceli sme im vrátiť, že nás prišli povzbudiť,“ vraví bývalý stredopoliar.
Na zápasy hráčov sprevádzali policajné autá. Dokonca mali pridelenú aj osobnú ochranku. Prvýkrát v kariére zažívali slávu a popularitu.