Účinná ochrana najzraniteľnejších
Register vylúčených osôb, účinný od 1. januára 2019, je jedným z nástrojov štátu na ochranu rizikových skupín pred problémovým hraním spravovaný Úradom pre reguláciu hazardných hier, ktorý v tomto zozname momentálne eviduje viac ako 120 000 registrovaných osôb.
Osoba, ktorá je zapísaná v tomto registri, je tak vylúčená z účasti na všetkých hazardných hrách v online prostredí, v herniach, stávkových kanceláriách aj v kasínach.
Kto si nezahrá?
Z hazardu sú prostredníctvom registra takto vylúčení poberatelia sociálnych dávok, neplatiči výživného, patologickí hráči, ale aj študenti, ktorí poberajú sociálne štipendium alebo dokonca hráči, ktorí sa pre preventívne samovylúčenie rozhodli dobrovoľne.
„Štát jasne definuje, kto môže do herne vstúpiť. Teraz sa nebavíme o tom, či tam môže hrať, hovoríme o tom, že nemôže ani len vkročiť do priestoru tej herne,” vysvetľuje pravidlá prísnej regulácie Dominika Hlobenová, hovorkyňa Asociácie a hier.
Register vylúčených osôb v praxi
Pri vstupe do legálnej herne sa každý musí preukázať občianskym preukazom a ak sa pri vstupnej kontrole zistí, že sa daná osoba nachádza v Registri vylúčených osôb alebo má menej ako 18 rokov, v podstate si v priestore kamennej prevádzky nemôže ani „dať kávu“. Jednoducho sa v nej nesmie vôbec zdržiavať.
„Tá kontrola tam je obrovská. V prevádzkach takto môžeme chrániť tie najzraniteľnejšie skupiny osôb,“ hovorí Dominika Hlobenová.
„To isté samozrejme platí aj v rámci online hrania, akurát, že tam sa už ťažko identifikuje, či ten, kto nahral občiansky preukaz, je skutočne jeho vlastník,“ dodáva.
Prísna regulácia, ešte prísnejšia kontrola
Dodržiavanie vstupnej kontroly v kamenných herniach pravidelne podlieha overovaniu zo strany Úradu pre reguláciu hazardných hier.
„Tie kontroly sú časté a veľmi, veľmi dôsledné, takže nemať v herni osobu, ktorá by prešla cez RVO, znamená pre prevádzkovateľa jednak pokutu, a v prípade opakovaného zlyhania môže dôjsť až k odobratiu licencie, takže to naozaj nikomu za to nestojí,“ vysvetľuje Dominika Hlobenová.
Podľa jej slov Úrad pre reguláciu hazardných hier zavíta do bežnej prevádzky aj dvakrát za mesiac.
Účinná ochrana najzraniteľnejších
Prevádzkovateľom však takéto kontroly neprekážajú. „Vlastne ani nie je v našom záujme takýchto ľudí do herne púšťať. Ide o tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktoré by naozaj nemali mať dostupnú možnosť hrania, a poctivý prevádzkovateľ ich, prirodzene, chce tiež chrániť,“ vysvetľuje Dominika Hlobenová.
Tí, čo obchádzajú systém
Čoraz väčším strašiakom sa však stáva nelegálny hazard, ktorý vie narobiť problémy práve v mestách či obciach, z ktorých boli herne s licenciou vytlačené prostredníctvom úplného zákazu.
„Kým nezačali vznikať všeobecne záväzné nariadenia proti hazardu, my sme nepoznali pojem čierny hazard. Na Slovensku by ste ťažko našli čiernu herňu, keďže boli normálne, legálne herne. Dnes sa s týmto pojmom stretlo už každé mesto, ktoré zakázalo herne,“ hovorí Dominika Hlobenová.
Pravidelné razie zamerané proti čiernemu hazardu robí už aj Úrad pre reguláciu hazardných hier, najnovšie v Bratislave, kde pri ostatnej takejto kontrole zaistil 11 kusov nelegálnych technických zariadení.
„A takto všetky financie, ktoré legálne mohlo dostať dané mesto z tohto podnikania, vlastne končia u čierneho prevádzkovateľa, a navyše bez akékoľvek ochrany hráčov, kdežto u nás je tá ochrana tých najzraniteľnejších skupín daná, ako som už povedala, Registrom vylúčených osôb,“ uzatvára Dominika Hlobenová.
