V bezplatnej právnej poradni odpovedajú na vybrané otázky čitateľov členovia Advokátskej kancelárie Silvie Tatarkovej v Martine.
Ak máte otázku na advokáta, pošlite nám ju mailom na adresu jana.wurstova@petitpress.sk.
Po rozvode som sa stala výlučným vlastníkom trojizbového bytu a postavila som rekreačnú chatu. So stavbou mi výdatne pomáhal partner, za ktorého som sa pred tromi rokmi vydala. Chata je však zapísaná len na mňa. Cítim potrebu darovať terajšiemu manželovi polovicu chaty.
Moja otázka znie: po mojej smrti zdedí manžel spoločne s deťmi chatu aj trojizbový byt? Čo sa stane, ak umrie manžel, zdedia všetko moje deti? Alebo majú na dedičstvo právo aj príbuzní môjho manžela? Manžel nebol nikdy ženatý a nemá deti. Má len súrodencov.
V našom právnom systéme existujú dva typy dedenia, pričom zákonne ho upravuje občiansky zákonník vo svojej siedmej časti. Právny rámec upravuje dedenie zo závetu a dedenie zo zákona.
Ak dôjde k úmrtiu bez zanechania závetu, bude dedičské konanie prebiehať podľa zákonnej úpravy a teda v tomto prípade budú dediť v prvom rade vaše deti a váš manžel celý váš majetok, rovným dielom. Z dedičstva po vašej osobe, ako po poručiteľovi, nebude existovať právny nárok na dedenie v prospech súrodencov vášho manžela.

Súrodenci vášho manžela budú oprávnení dediť z jeho majetku, a teda pokiaľ prepíšte polovicu predmetnej chaty darovacou zmluvou na vášho manžela, zákonní dediči v tomto prípade budú jeho súrodenci a rovnako tak právny nárok na dedenie po vašom manželovi vznikne aj osobám, ktoré žili po dobu najmenej troch rokov v spoločnej domácnosti s poručiteľom- v tomto prípade teda vaším manželom.
V prípade vášho úmrtia bez zanechania závetu by bol zo zákonnej povinnosti, ale použitý inštitút kolácie - ide o právny inštitút, ktorý sa využíva v dedičskom konaní na dosiahnutie spravodlivého rozdelenia majetku poručiteľa.
Predmetom zápočtu na dedičský podiel je to, čo dedič, prípadne dedičov predok bezplatne dostal od poručiteľa, pričom tieto dary podľa svojej povahy a veľkosti predchádzali nápadu dedičstva. Obvyklé dary sa preto neberú do úvahy.

Zákon hovorí o „tom, čo dedič od poručiteľa bezplatne dostal”, čím má na mysli dary venované bez protiplnenia zo strany neskoršieho dediča, ktoré svojou výškou a povahou prekračujú obvyklé darovania zodpovedajúce zárobkovým a majetkovým pomerom darcu.
Musíme rozlíšiť však medzi situáciou, keď sa dedí podľa zákona a v prípade keď sa dedí zo závetu.
V prípade dedenia zo zákona musí notár koláciu zohľadniť automaticky z úradnej povinnosti, pri dedení zo závetu notár koláciu vykoná zvyčajne len v prípade, ak na to dal poručiteľ príkaz, avšak notár má právo koláciu pri dedení zo závetu vykonať aj v prípade, ak na to síce poručiteľ príkaz nedal, ale pokiaľ by dar nezohľadnil, boli by iní dedičia oproti obdarovanému dedičovi neoprávnene znevýhodnení.

Pokiaľ to teda zhrnieme, za predpokladu, že by ste teda polovicu danej chaty darovali vášmu manželovi v prípade vašej smrti by váš manžel po vás dedil z vašej polovice rekreačnej chaty a rovnako by dedil aj podiel z vášho bytu pričom do jeho dedičského podielu by mu bol zarátaný aj majetok, ktorý ste mu počas života darovali.
Po zohľadnení darovania sa tak môže stať, že dedič, ktorý od poručiteľa niečo bezplatne dostal (a nešlo o obvyklé darovanie) nedostane z dedičstva nič, prípadne bude jeho podiel nižší.