Považská cementáreň v Ladcoch oslávila 135. výročie svojej existencie. Prežila monarchiu, prvý Československý štát a následne Slovenský štát, svetové vojny, centrálne riadené hospodárstvo a historicky neopakovateľnú transformáciu hospodárstva spojenú s odštátnením a privatizáciou.
Zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť sa pretransformovala 1. októbra 1994. Od samého začiatku bol vo vedení na poste generálneho riaditeľa Ing. Anton Barcík. O tom, ako spomína na svoje začiatky vo vedení Považskej cementárne a aké boli vtedy najväčšie výzvy, nám porozprával osobne.
Predseda dozornej rady PCLA, a. s., Ladce Ing. Anton Barcík. Pre súčasnosť cementárne bolo rozhodujúce obdobie, keď sa po transformácii zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť 1. októbra 1994 riešil prevod vlastníctva do súkromných rúk. Ako sa to celé udialo?
Pre smerovanie cementárne v Ladcoch ako subjektu nezávislého od vplyvu globálnych cementárenských spoločností bol inšpiratívny seminár v Prahe v polovici roku 1990 o prechode hospodárstva na trhovú ekonomiku. Keďže všetkým zúčastneným bolo jasné, že s pripravovanými zmenami vlastníctva budú súvisieť aj personálne zmeny, pozval som jedného z prednášajúcich pána Slavomíra Sýkoru do Ladiec, aby nám (ďaleko od centra informácií v Prahe) priblížil závery pražského seminára v Ladcoch. Na záver školenia v Ladcoch nám dal „kvízovú“ otázku: „Tak kto bude po odštátnení najlepším vlastníkom cementárne v Ladcoch?“ My sme vymenovali snáď všetky nadnárodné cementárenské spoločnosti, lebo sme očakávali kapitál, vyššie mzdové ohodnotenie... Pán Sýkora nám oznámil, že nič sme nepochopili, on si honorár nezaslúži a my si máme zbaliť kufríky, lebo títo nás nebudú potrebovať.
Vidiac naše nechápavé reakcie ukázal na nás prstom: „No predsa vy budete najlepší vlastníci, vy poznáte firmu i spolupracujúce okolie lepšie ako cudzí.“ Potom niekoľkokrát zdôraznil, že „tento vlak s historickými zmenami prechádza okolo vás iba raz počas vášho života a života ďalších generácií. Musíte urobiť všetko, aby ste na tento vlak nastúpili.“ Prijali sme fakt, že existujú dve možné cesty, buď ľahšia, ľahostajnejšia cesta nechať sa unášať prúdom, odovzdať sa do cudzích rúk a nevedieť, ako to skončí. Alebo si zvoliť odvážnu cestu proti prúdu, využiť svoje schopnosti a talenty, dosiahnuť niečo výnimočné a dokázať, že nad ekonomickým dobrom je vyššie dobro.
Ako je známe, v Ladcoch ste si zvolili túto náročnejšiu cestu. Akciová spoločnosť s účasťou zamestnancov získala rozhodujúci vplyv vo firme. Mali ste od začiatku konkrétne ciele?
Konkrétne ciele sme v tom čase nemohli mať. Nazval by som to, že v súboji „Dávida proti Goliášovi“ proti silným trhovým konkurentom sme skočili do neznáma a krídla nám narástli počas letu. Pustili sme sa do dobrodružstva s problémami a rizikami, o ktorom ostatní ani netušia. V našich životoch platí, že každý z nás môže zmeniť svet hlavne tam, kde žije a pracuje. Myslím, že sa nám to vo viacerých smeroch podarilo.
Aké kľúčové investície a modernizačné projekty sa pod vaším vedením realizovali? Čo považujete za najvýznamnejšie pre budúcnosť cementárne?
Cementáreň v Ladcoch bola za bývalého režimu investične zanedbaná. Preto prvým krokom vedenia spoločnosti v spolupráci s domácimi i zahraničnými firmami bolo spracovanie „Investičného generelu dlhodobého rozvoja cementárne“. Slávnostné požehnanie ďalšieho technicko-technologického, ekologického a hospodárskeho rozvoja firmy pod novým vedením sme zorganizovali v roku 2001 v kameňolome Butkov. Investičný generel obsahoval viacero významných projektov. Vtedy sme netušili, že svätená voda, ktorá z kropeničky biskupa Františka Tondru stekala po skalách lomu Butkov, sa bude o niekoľko rokov inou formou opakovať. Teda, že kým dovtedy skaly z hory Butkov spájali Slovensko iba materiálne, o niekoľko rokov po vzniku pútnickej svätyne bude hora Butkov spájať Slovensko aj duchovne.
Prvou, skutočne neodkladnou strategickou investíciou generelu bola „uhlofikácia cementárne“. Už v nasledujúcom roku sme oproti páleniu plynom ušetrili cca 250 miliónov korún. Neviem si predstaviť, či by sme boli bez tejto investície konkurenčne obstáli na stredoeurópsku trhu predimenzovanom cementárenskými kapacitami. Tým sme začali zásadný technologický rozvoj zameraný na zvýšenie výrobnej kapacity (o 70 %), aj optimalizáciu palivovo-energetickej základne.
Odvážnym environmentálnym činom bola aj investícia do zhodnocovania mäsovokostnej múčky. Touto investíciou splnila Slovenská republika, ako kandidujúca do EÚ, úlohu bezpečne zneškodňovať rizikové komodity živočíšneho pôvodu.
Nielen táto technológia BIOTRIX, ale aj postupný prechod na spaľovanie alternatívnych palív, teda upravených odpadov, ktoré produkujú iné priemyselné odvetvia a ktoré by devastovali životné prostredie. To prinieslo firme významnú úsporu fosílnych palív a znižovanie emisií CO2.
Do roku 2008 ďalšie investície smerovali do rôznych uzlov výrobného jadra, ako aj stabilizácie kvalitatívnych parametrov výrobkov, dozorovaných aj zahraničnými skúšobnými ústavmi. To prinieslo efekt aj pre napredovanie v obchodnej činnosti. V roku 2008 sme prvýkrát vtedy v 119-ročnej histórii prekročili 1 000 000 ton vo výrobe a predaji produkcie. Okrem toho sme pristúpili aj k rozšíreniu výrobného programu betónových zmesí vo viacerých betonárňach na Slovensku.
Ďalšie obdobie po roku 2008 už nebolo také pozitívne. Celosvetová hospodárska kríza zasiahla aj Slovensko a dopady sme pocítili aj my v Ladcoch. Ako to ovplyvnilo ďalšie vaše smerovanie?
Dosť zásadne. Výroba z roka na rok poklesla o 250-tisíc ton a na trhu pri snahe umiestniť každú tonu padli ceny na neželanú úroveň. Navyše, platobná neschopnosť firiem aj nás prinútila vykonať odloženie ďalšieho investičného rozvoja.
Po roku 2015 sme sa opäť vrátili k razantnému investovaniu. Dominantnou investíciou nielen z hľadiska finančnej náročnosti, ale aj s prínosom pre ekológiu a kvalitu produkcie bola výstavba slinkového hospodárstva. Táto investícia nielenže zmenila vonkajší vzhľad cementárne, ale v roku 2017 bola zaradená medzi 3 najvýznamnejšie stavby na Slovensku.
Ďalší investičný rozvoj smeroval hlavne do modernizácie linky rotačnej pece a do postupného zvyšovania podielu alternatívnych palív. Aktuálne prekračujeme 80-percentný podiel spaľovania alternatívnych palív, čo je v cementárenskom priemysle špičkový výsledok.
V ostatných rokoch sme zrealizovali všetky strategické projekty rozšírenia surovinovej základne, čím sme geologické zásoby surovín zvýšili takmer o polovicu na 420 miliónov ton slieňov a vápencov.
Po privatizácii za ostatné tri desaťročia firmu uzdravujete vlastnými schopnosťami pracovníkov bez cudzej personálnej i finančnej pomoci. Po roku 2000 ste zabezpečili realizáciu investícií v objeme cca 200 miliónov eur z vlastných zdrojov. Ako ste zvládali prechod na modernejšie a ekologickejšie technológie?
Východiskom bol vlastný výskum a vývoj, ktorého výsledkom boli inovácie, ktoré v súlade s najnovšími trendmi v cementárenskom priemysle prinášajú spoločenský, ekologický a ekonomický efekt. Nápomocné bolo každoročné absolvovanie auditov podľa EN nielen pre systém manažérstva, ale aj pre životné prostredie a bezpečnosť práce.
Viaceré inovácie boli podporené ochranou duševného vlastníctva a radom patentov uplatnených v praxi. Konkrétnym prínosom boli ekologické produkty (Chromatmin) a ekotechnológie (Biotrix, Tritech). Inovácie a súvisiace opatrenia boli orientované hlavne na využitie cementárenskej rotačnej pece na energetické a materiálové zhodnocovanie odpadov ako náhrady ušľachtilých palív a na bezodpadové spálenie akýchkoľvek organických substrátov bez vzniku popola.
Cementárenský priemysel čelí prísnym ekologickým normám. Aké opatrenia boli prijaté na znižovanie environmentálneho dopadu výroby v kontexte budúcnosti a ekologickej udržateľnosti?
Musím konštatovať, že nestabilná a nepredvídateľná environmentálna legislatíva neumožňuje strategické plánovanie. Sme svedkami nespravodlivého manažmentu. Napr. systém EU ETS primárne určený na ochranu životného prostredia sa z veľkej časti zmenil na špekulatívny biznis. Ďalej tu máme balík klimatických cieľov Fit for 55, ktorý sleduje zníženie emisií CO2 v porovnaní s rokom 1990 do roku 2030.
My ho máme splnený z vlastných zdrojov, je možné, že iné firmy ho dosiahnu z dotácií. Ciele „zelenej“ dohody pre Európu, teda klimatická neutralita do roku 2050, naráža tak na fyzikálnu neodstrániteľnosť emisií CO2, ako aj na neexistenciu náročných technológií na ich redukciu. Preto sa dnes hovorí o pozastavení a prehodnotení niektorých opatrení.
Ak by sa mali realizovať, tak to bude vyžadovať enormné investície a európsky priemysel bude strácať svoju konkurencieschopnosť.
Cementáreň patrí medzi najväčších zamestnávateľov v regióne. Ako sa menil prístup k zamestnancom počas vášho vedenia? Aké programy alebo opatrenia ste zaviedli na podporu vzdelávania a rozvoja pracovníkov?
Príprava odborného a profesionálneho rozvoja má v našej firme tri stupne od individuálnej prípravy, cyklickej prípravy (napr. BaOZ), prácu s PC, integrovaný systém kvality v I. stupni, v II. stupni, odborné konferencie pre stredný a vrcholový manažment a III. stupeň štúdium popri zamestnaní a jazyková príprava. V rámci procesu hospodárskej transformácie bolo dôležité získať podporu zamestnancov pre víziu samostatnej firmy. Dôležité bolo vytvoriť takú motivačnú podnikovú alchýmiu, ktorá rešpektuje morálne zásady, ľudskú dôstojnosť a spoločné dobro.
Ľudia nemôžu byť iba čísla na mobiloch. Pracovný tím, ktorý má spoločný cieľ, musí rešpektovať, že spolupracovníci majú fyzické, sociálne, finančné a duchovné potreby. V našom prípade náš vzťahový potenciál je umocnený aj tým, že naše životy prežívame spoločne v regióne stredného Považia. Tu trávime spoločné chvíle na kultúrnych, športových a spoločenských podujatiach. Zázemie na spoločné voľnočasové aktivity poskytuje tak naše Školiace stredisko Cementár v Belušských Slatinách, ako aj Kultúrny dom v Ladcoch.
Ako cementáreň prispievala k sociálnemu a komunitnému životu v regióne?
Cementáreň podniká na katastrálnom území obcí Ladce a Beluša. Za ostatných 30 rokov sme výrazne zmenili najmä obec Ladce. V súlade s urbanistickým vývojom v Európe, obec Ladce nemala centrum s kostolom a oddychovou zónou pre občanov. Platilo to do roku 2016, keď sa všetko zmenilo a obec Ladce má centrum s novým kostolom, ktorý sme postavili v rokoch 2014 – 2016. Okrem toho sme obnovili ďalšie menšie sakrálne stavby v obci. Súčasťou záujmu firmy sú občania od škôlkarov cez dospelých a aj tých, ktorí prežívajú jeseň svojho života.
V kultúrnej oblasti je to hlavne organizácie adventných koncertov pre občanov v oboch obciach a charitatívnych koncertov na hore Butkov nad obcou Ladce. V Beluši sme iniciovali a postavili kaplnku k úcte sv. Jozefa. Príklady pomoci cementárne by sa našli aj v ďalších obciach. Osobitne by som sa však pristavil pri dlhodobej pomoci sociálnemu zariadeniu Strediska evanjelickej DIAKONIE v Košeci od výstavby až po 30-ročnú prevádzku, kde seniori, mnohí s rôznymi telesnými obmedzeniami, dôstojne prežívajú posledné roky svojich životov.
Je dôležité dať ľuďom v našom okolí pocítiť, ako sme pre seba navzájom dôležití a aké je potrebné, aby sme si boli aj oporou. Naj-vzácnejšia je pomoc takým ľuďom, ktorí nám to nemôžu nikdy vrátiť.
Ako sa Považská cementáreň dokázala udržať ako silný hráč v konkurencii na trhu? Aké faktory prispeli k jej ekonomickej stabilite?
Predajom produkcie na trhu sa finančne zhodnocuje práca celej firmy. Základom vynikajúcej kvality žiadaných ladeckých cementov sú kvalitná surovina, špičkové technológie a špičkoví odborníci. Dôležité sú priebežné inovácie výrobkov a inovácie technológií. Pre úspešný predaj a ekonomickú stabilitu firmy je strategicky významné zákaznícke portfólio verných obchodných partnerov na domácom trhu, ale pre nás i na zahraničných trhoch. Cementáreň dlhodobo exportuje viac ako 40 percent produkcie.
Počas vašej pôsobnosti vo firme bolo určite veľa krízových situácií, ktoré ste museli riešiť. Ako ste ich zvládli?
Krízové situácie prichádzajú predovšetkým z vonkajšieho prostredia. Najcitlivejšie sú v oblasti palív a energie. Prežili sme náročné obdobie, v ktorom vlastnícku pozíciu majoritného akcionára ohro-zovali aktivity smerujúce k nepriateľskému prevzatiu kontroly nad cementárňou zo strany jedného z našich trhových konkurentov. Musím priznať, že pri riešení zložitých, často existenčných situácií, či už nás ľudí, alebo celej firmy, stála nad nami neviditeľná Božia ruka.
Na čo ste počas svojho pôsobenia najviac hrdý?
Slovíčko hrdý by som nahradil slovom spokojný, že v čase historických hospodárskych a spoločenských zmien sme s podporou zamestnancov a neskorším vstupom rodinnej stavebnej spoločnosti Berger Holding Passau, v súlade s našou víziou vybudovali modernú spoločnosť, ktorej parametre v hlavných indikátoroch výkonnosti zodpovedajú špičkovej úrovni cementárenského priemyslu v Európe. Nevyrábame iba špičkové produkty. V našom príbehu, ktorý je plný vzácnych medziľudských vzťahov, cementáreň dosiahla významný spoločenský status v oblasti sociálnych, kultúrnych i duchovných aktivít.
Jedným z významných projektov, ktoré vznikli počas vášho pôsobenia, je pútnické miesto na hore Butkov. Ako vznikla myšlienka jeho realizácie a akú úlohu v tomto procese zohrala Považská cementáreň? Vidíte v tomto diele aj širší odkaz pre spoločnosť a pre región?
Nový kostol nestavia každá generácia a vznik a vybudovanie pútnickej svätyne podnikateľským subjektom je úplne jedinečné. Výnimočné je aj, že posvätné miesto vzniklo v čase, keď je svet stále viac sekularizovaný a ponorený do materializmu. Pre zrod Skalného sanktuária Božieho milosrdenstva na hore Butkov nad Ladcami bola návšteva pátra Eliasa Vellu z Malty na hore a jeho duchovné videnie zástupov ľudí, ako sa pozerajú na veľký kríž na skalnej hore. V roku 2012 nám zanechal odkaz: „Postavte na tejto hore kríž!“ Neostalo iba pri kríži. Za ostatných 12 rokov pribudli ďalšie umelecké sakrálne diela, ktorých krása a pravdivosť ostávajú objektívnymi kategóriami aj pre budúce generácie. Podieľať sa na tomto diele, ktoré mnohí nazývajú zázrakom či európskym duchovným a kultúrnym počinom, bolo pre nás nielen veľkou výzvou, ale aj veľkou poctou. Butkov aktuálne navštevujú tisíce veriacich, aby na tejto hore zažili Boží dotyk, ale aj tisíce hľadajúcich, aby v zmätkoch, nepokoji a životnom tempe dnešného sveta našli hlbokú vnútornú spokojnosť, správnu cestu, po ktorej s nádejou vykročia do ďalšieho života. Mimoriadne obľúbené a tisícmi pútnikov navštevované sú veľké púte s liturgickými sláveniami a charitatívne koncerty.
Vedenie ste odovzdali do rúk nástupcovi Pavlovi Kohoutovi. Aký máte pre neho odkaz?
V spoločnosti nastala generačná obmena. Som rád, že aj môj nástupca Pavel Kohout má rovnaký cieľ, teda, aby cementáreň nestratila svoju výnimočnú identitu a naďalej celospoločensky prospešne napredovala s prínosom pre akcionárov, zamestnancov aj pre celý región. Vedeniu cementárne želám, aby blízkosť vzťahov so spolupracovníkmi a vonkajším okolím nevyprchala a aby robili život ľudí krajším a všetkým čo najlepšie.
Autor článku: Dana Valachová
